Z dažďa pod odkvap? Jedine v gumákoch

So šeďou mestských chodníkov kontrastujú už niekoľko sezón. Detské nohy si v nich hoveli odjakživa. Dospelí sa dlho museli uspokojiť s nenápadnými vzormi a čakať do roku 2004, keď s pestrofarebnými gumákmi pre všetky vekové kategórie vyšla na trh britská spoločnosť Emilyhannah Ltd. Odvtedy sa ich sortiment z roka na rok rozširuje.

Obchodníci lákajú potenciálnych zákazníkov na fotografie takto zaobutých celebrít, ktorými nás presviedčajú, že kúpou gumákov nastupujeme na jednu loď s Kate Moss, Madonnou či členmi britskej kráľovskej rodiny. Gumáky, gumené čižmy, wellingtonky, u nás nazývané tiež mierne odpudzujúcim slovom v úvodzovkách – „gužmy“, podobnú reklamu už ani nepotrebujú.

Vojna teliat

Dejiny gumákov siahajú do Veľkej Británie na začiatku 19. storočia. Ich predobraz ušili ešte z kože. Arthur Wellesley, vojvoda z Wellingtonu, požiadal svojho obuvníka, aby v mene väčšieho komfortu zdokonalil takzvané hessenské čižmy. Výsledok - obuv z jemnej teľaciny na nízkom podpätku, ktorá siahala do polovice lýtok a obopínala nohy tesnejšie ako jej vzor. Pohodlná na boj, pohodlná na večer... Novinku si rýchlo osvojili džentlmeni i dandyovia. Zaužívané pomenovanie wellingtonky sa potom plynulo udržalo aj po roku 1853, keď páni Hiram Hutchinson a Charles Goodyear, vynálezca vulkanizácie kaučuku, začali s masovou výrobou obuvi z gumy.

Do voza i do koča

Gumáky sú najpopulárnejšie v krajine svojho pôvodu, ale radi ich nosia aj Austrálčania, Kanaďania, Škandinávci... A s nimi celý svet. Opomenieme teraz ich biele a čierne pracovné verzie, obľúbené všade tam, kde sa farmárči, loví, rybárči, doluje, lieči, varí... Z verejne prezentovateľných gumákov sa všeobecne najlepšie predávajú klasické zelené, do polovice lýtok či pod kolená. Kanaďania si často obúvajú čierne s červenými alebo zelenými podrážkami, obyvatelia Spojených štátov zasa preferujú podrážky žlté.

Ponuka je obrovská. Lesklé, matné, jednofarebné, s geometrickým vzorom, s kvetinkami, s textilnou sárou, s postranným remienkom, so stužkami... Pružná fantázia britských dizajnérov stvorila napríklad aj gumáky pre nevesty: biele, lesklé, s bielymi saténovými stužkami. U nás nedostupné (človek by sa niekedy chcel narodiť inde). A ak by si niekto z neobsiahnuteľného množstva predsa len nevybral, môže sa obrátiť na výrobcov, ktorí zákazníkovi dovoľujú navrhnúť vlastný vzor.

Čižmy s charakterom

Odporcovia farebnej nepremokavej obuvi sa na rôznych diskusných fórach dušujú, že dnešné gumáky nie sú iné než tie, v akých sa pred tridsiatimi rokmi okopávali zemiaky. Omyl. Sú. Síce sa stále vyrábajú z gumy či PVC, ale problémy, ktoré kedysi nosenie gumákov sprevádzali, lopatisticky povedané chlad a smrad, dávno vyriešili podšívky z neoprénu, textilu či umelej kožušiny, alebo teplé vložky.

Povedzme si to rovno, gumáky tu nie sú na to, aby zvýrazňovali krivky našich nôh. To by sme predsa od veci, ktorej primárnou úlohou je zachovať čiesi chodidlá v suchu a pohodlí aj uprostred kaluže, ani nechceli. Farebné gumáky upozorňujú samy na seba a na povahu svojho majiteľa.

Hoci zbežný pouličný prieskum ukazuje, že k nositeľom plastovej obuvi patria aj plaché typy, ktoré módny výstrelok na verejnosti radšej prekryjú odevom, ozajstný gumákofil je viac či menej excentrický, vždy ochotný ukázať veci v pravých farbách. Chôdza v bláznivých gumených čižmách je skrátka sympatickým skĺbením egocentrizmu a zábavy. Navyše vodeodolným. Nič pre suchárov.

O gumákoch

• Gumáky spopularizoval v roku 1974 škótsky komediant, muzikant a herec Billy Connolly skladbou The Welly Boot Song, ktorá je paródiou starej ľudovej piesne The Work of the Weavers.

• Britská televízna stanica BBC1 vysielala v rokoch 1994 - 1996 seriál William's Wish Wellingtons o chlapcovi menom William, ktorému čarovné červené gumáky plnili želania.

• Obyvatelia Veľkej Británie pestujú nenáročný šport - hádzanie gumákmi. Každoročné majstrovstvá sa konajú v dedine Upperthong v grófstve Yorkshire. Podobne športujú aj Nemci, Poliaci, Fíni.

• Farmárske mestečko Taihape na Novom Zélande sa vyhlasuje za gumákové hlavné mesto sveta. Vždy v utorok po Veľkej noci oslavujú Gumboot Day (Deň gumákov).

• V Južnej Afrike má korene gumákový tanec, dnes tamojšia turistická atrakcia. Údajne vznikol koncom 19. storočia ako forma komunikácie medzi zlatokopmi, ktorí počas práce v doloch nemohli rozprávať. Dorozumievali sa plieskaním po sárach gumených čižiem a rinčaním reťazami na členkoch.

Autor: Klára Králová