Potrebujete opatrovateľku k dieťaťu? Radšej na zmluvu

Opatrovateľky už dávno nechodia k deťom len vtedy, keď chcú ísť rodičia do kina. Ak si chcú udržať zamestnanie či živnosť, pracovné nasadenie núti matky hľadať pomoc na vyzdvihnutie dieťaťa zo škôlky či školy, alebo ak si choroba potomka vyžaduje dlhé doliečovanie.

Pracovné nasadenie mení zaužívané modely v rodinách. Do zamestnania či pokračovania v živnosti sa vracajú matky oveľa skôr ako po tradičných troch rokoch.

Ak chcú napredovať v kariére alebo často si len udržať dobrý a spoľahlivý príjem, siahajú po náhradných riešeniach.

Keďže ani otec, starí rodičia alebo spoľahliví súrodenci nie sú vždy poruke, v zoznamoch ľudí, ktoré môžu napríklad vyberať deti zo škôlky či zo školského klubu, pribúdajú opatrovateľky a opatrovatelia.

Podľa skúseností sprostredkovateľských agentúr, najčastejšie majú vyplniť voľný čas detí, so staršími napísať školské úlohy, odviesť ich do krúžkov či do základnej umeleckej školy.

Opatrovateľky nastupujú aj vtedy, keď u dieťaťa prešlo akútne štádium choroby a dlhšia rekonvalescencia zabraňuje návratu do kolektívu, pričom matka si už nemôže dovoliť zostať ďalej doma. K vyhľadaniu služby môžu matku donútiť aj časté choroby dieťaťa, ktoré vylučujú jeho pobyt v jasliach či v škôlke.

Profesionáli až v druhom rade

Napriek rizikám matky stále hľadajú osobu na opatrovanie dieťaťa hlavne v občianskej inzercii. Profesionálov nechcú.

„Čierny trh, keď rôzne študentky či staršie panie chodia opatrovať do domácnosti bez akýchkoľvek zmlúv, teraz prekvitá viac ako pred krízou," hovorí Zdenka Švábeková z bratislavskej spoločnosti Aner Haus.

Dôvod je zrejmý. Zatiaľ čo za opatrovateľku z agentúry alebo z firmy sa v bežných prípadoch platí od troch do šiestich eur za hodinu (závisí od regiónu), vitálnej dôchodkyni alebo študentke môžu stačiť aj dve eurá. „Neplatia žiadne odvody, preto ich cene nemôžeme ako zamestnávatelia konkurovať," hovorí Švábeková.

Situácia zašla až tak ďaleko, že agentúra, ktorá by aj chcela prijať do zamestnaneckého pomeru spoľahlivú ženu na opatrovanie do domácnosti svojho klienta, nenájde záujemcu. „Radšej to budú robiť načierno," dodáva Švábeková.

Máloktorá zo žien, ktoré ponúkajú svoje služby na internete je tiež ochotná urobiť si na opatrovanie vlastnú živnosť.

Pozor na riziká

Právnici, no aj matky so zlými skúsenosťami pred zabezpečením opatery dieťaťa prostredníctvom osoby bez akéhokoľvek oprávnenia a zmluvy varujú.

„Z pohľadu rodiča spočíva rizikovosť takého vzťahu najmä v tom, že nemá písomnú zmluvu, na základe ktorej by sa mohol domáhať náhrady škody v prípade, ak by došlo zo strany opatrovateľa k zanedbaniu starostlivosti. Alebo ak by vznikli v dôsledku jej konania materiálne škody," upozorňuje právnička Simona Stahovcová.

Je pravda, že ak nie je uzatvorená písomná zmluva, platí aj ústna dohoda. „Ak by však došlo k problémom a opatrovateľka by odmietla za škodu niesť zodpovednosť, museli by rodičia preukazovať nielen jej zavinenie, ale aj jej povinnosti, na ktorých sa s ňou dohodli len ústne," upozorňuje právnička.

Môžem pýtať potvrdenku?

Našla som pani na inzerát, ktorá by mi mohla strážiť malého syna, kým budem v práci. Nechcem sa jej pýtať, či má živnosť, alebo ako to má formálne zorganizované, no rada by som od nej mala potvrdenku, že som jej zaplatila. Môžem to od nej žiadať aj keby nebola živnostníčka? Pani žiadnu zmluvu podpisovať so mnou nechce.

Samozrejme, môžete požiadať o vystavenie potvrdenia o vyplatení odmeny v podobe pokladničného dokladu. Netreba však zabudnúť, že takýto príjem podlieha zdaneniu v zmysle platnej legislatívy - opatrovateľka by mala mať vybavený živnostenský list a z tejto činnosti si riadne plniť daňové a odvodové povinnosti. V prípade, ak by pani opatrovala vášho syna iba občas, napríklad v čase choroby, bude stačiť, ak vám podpíše výdavkový doklad bez toho, aby si založila živnosť. Opatrovateľka takýto príjem potom zdaní ako ostatný príjem v súlade s paragrafom 8 zákona o dani z príjmov.

Halka Tytykalová

Ako vyberať

1. Znižujte riziká.

Zistite si reálne referencie. To, čo hovorí opatrovateľka o svojej práci, nemusí byť smerodajné. Oslovte predchádzajúce rodiny, pokiaľ sa to dá opýtajte sa aj detí, ktoré záujemkyňa strážila. Uprednostnite takú opatrovateľku, s ktorou môžete uzatvoriť písomnú zmluvu (alebo zmluvu s agentúrou).

2. Urobte doma výberové konanie.

Pozvite si záujemkyne jednu po druhej. Prvým testom je, či dá ochotne informácie o predchádzajúcich rodinách, aby ste mohli preveriť jej referencie. Ak ide o študentku, napriek jej plnoletosti si pýtajte telefón rodičov a preverte si, či o tejto aktivite vedia a aký na to majú názor. Z ich reakcií sa veľa dozviete.

3. Vyskúšajte reakciu dieťaťa.

Počas úvodného rozhovoru na chvíľu odíďte z miestnosti. Zistíte, ako zareaguje dieťa aj potenciálna opatrovateľka.

4. Ak ste si vybrali, začnite postupne.

Nenechajte novú pomocníčku hneď celý deň s dieťaťom. Najskôr zorganizujte napríklad spoločný výlet alebo spoločné popoludnie, keď ste doma, ale opatrovateľka vás zastúpi.

5. Buďte investigatívna.

Telefonická kontrola je spočiatku nedostatočná. Požiadajte matky v dome, ktoré sú ešte na materskej, aby sledovali novú opatrovateľku, napríklad ak ide s dieťaťom na prechádzku, či na detské ihrisko. Rozprávajte sa s dieťaťom.

Halka Tytykalová

Nezáleží len na veku

BRATISLAVA. O tom, či je pre dieťa vhodnejšia mladá, alebo staršia opatrovateľka rozhoduje viacero faktorov. Jedným z nich je vek dieťaťa. Podľa klinickej psychologičky Pavly Nôtovej z Nemocnice s poliklinikou Medissimo, záleží na tom, či ide o dieťa do roka, do troch rokov, alebo je to predškolák, respektíve školák.

„Ak ide o malé bábätko - predpokladám, že sa oň stará mama, a len výnimočne opatrovateľka. Vtedy je vhodné, aby mala nejakú skúsenosť s malým dieťaťom, bola zodpovedná, mala dobré reflexy a pozornosť, rýchlo reagovala," hovorí Nôtová.

Pri dieťati okolo troch rokov okrem veku zaváži aj kondícia. Najlepší je zrelý vek, skúsenosť a trocha pedagogických schopností či skúseností - lebo ide o obdobie vzdoru. Pri predškolákovi a školákovi podľa psychologičky nižší vek nie je prekážkou. Opatrovať môže aj študentka. Za predpokladu, že má dobrú kondíciu, vie sa hrať a učiť s dieťaťom, rozvíjať jeho schopnosti, zaujať ho. Takému dieťaťu je mladý človek partnerom v hrách.

„Vek však ani nie je taký rozhodujúci ako osobnosť opatrovateľky, jej kondícia, zdravie, a motivácia," upozorňuje Nôtová.

Halka Tytykalová

Opatera cez agentúru

• Rodič uzatvára písomnú zmluvu s agentúrou alebo aj priamo s opatrovateľkou (živnostníčkou), ktorú agentúra sprostredkuje. Agentúre sa vtedy platí poplatok za sprostredkovanie.
• Agentúry majú nastavené vlastné zmluvné podmienky. Ak máte špecifické požiadavky alebo ak sú podmienky pre vás nevýhodné, môže požadovať ich úpravu.
• Podľa toho, s kým sa zmluva uzatvára (agentúra alebo opatrovateľka), je táto osoba aj zodpovedná za prípadné škody na majetku či na zdraví, a teda aj povinná ich nahradiť.
• Agentúry bývajú poistené. Ak by však došlo k tak závažným nedostatkom, že by to malo za následok vznik trestnoprávnej zodpovednosti, stíhaná by bola opatrovateľka.

Keď opatruje živnostníčka

• Opatrovateľka - živnostníčka (mimo agentúry) vykonáva opatrovateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť. Je voči rodičom v plnej miere zodpovedá za akékoľvek zanedbanie povinností súvisiacich so starostlivosťou o dieťa alebo za prípadné hmotné škody.
• Nie je zriedkavý prípad, keď si aj živnostníci (teda nielen agentúry) pre prípad zodpovednosti za škodu dohadujú poistenie.
• Ak je živnostníčka poistená, je to výhodné aj pre rodiča. V prípade škody je náhrada hradená z poistenia, a nemusíte mať obavy, že opatrovateľka je napríklad nemajetná a nebude mať z čoho škodu nahradiť.
• Opatrovanie dieťaťa prostredníctvom živnostníka bude vždy prebiehať na základe zmluvného vzťahu.
• Dohadovanie zmluvy v písomnej forme dáva väčšie záruky obom stranám. Rodičom ak živnostník spôsobí zanedbaním povinností škody a živnostníkovi ak mu rodičia odmietnu zaplatiť.

Opatera bez oprávnenia na ústnu dohodu

• Tento variant môže byť v určitých prípadoch najlacnejší, prináša však najväčšie riziká. Rodič nemá písomnú zmluvu, na základe ktorej by sa prípadne mohol domáhať náhrady škody.
• Platí aj ústna dohoda, no v prípade preukazovania zanedbania povinností sa rodič môže dostať do dôkazových ťažkostí.
• Opatrovateľky väčšinou odmietajú uzatvoriť písomné zmluvy, alebo tým podmieňujú zvýšenie odmeny. Každá písomná zmluva totiž dáva dôkaz o tom, že opatrovateľka vykonáva sústavne a na vlastnú zodpovednosť opatrovateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku (bez živnostenského oprávnenia, čím sa môže dopustiť aj trestného činu neoprávneného podnikania, prípadne bez platenia dani z príjmov a podobne).
• Ak opatrovateľka odmieta písomnú zmluvu a rodič nemá inú možnosť, odporúča sa komunikovať s opatrovateľkou aspoň e-mailom a uviesť požiadavky (riadne opatrovanie dieťaťa, nekŕmiť ho potravinami, na ktoré má alergiu a podobne).
• Inou možnosťou je ústne uviesť požiadavky, napríklad za prítomnosti susedky (pri spore by mohla svedčiť).

Zdroj: Advokátska kancelária ROWAN LEGAL, redakčne krátené

Mobil funguje ako poistka

BRATISLAVA. Malí Slováci, podobne ako Česi, dostávajú priemerne svoj prvý telefón ako osemroční. Podobne sú na tom aj malí Angličania.

Psychológovia pritom varujú, že mobil je pre tieto malé deti skôr hračka a v školských laviciach prestíž. „To skôr rodič je spokojný, že má poistku na kontrolu detí," hovorí psychologička Lenka Križanová. Výskum firmy Nestlé však tvrdí niečo iné. Podľa neho sa viac ako tri štvrtiny detí cítia vďaka mobilu istejšie a bezpečnejšie, takmer polovička ho využíva vo chvíli, keď meškajú.

Psychologička Dagmar Kopčanová tvrdí, že prváci mobil ešte nepotrebujú. „Prvák má v triede veľa nových povinností, na ktoré sa musí sústrediť. Musí sa adaptovať na nové podmienky, ľudí a prostredie. Rozptyľovanie mobilným telefónom nepovažujem za najvhodnejšie," hovorí.

Pre niektoré deti v mladšom veku, povedzme od tretej triedy, je však telefón prostriedkom na dodanie istoty. „Cez telefón im rodičia môžu pripomenúť povinnosti, niektoré deti sa zase citovo ubezpečia, že rodič je nablízku, potvrdzujú si svoje správne rozhodnutie," vysvetľuje Kopčanová.

Najpraktickejšie je deťom dať mobil vtedy, keď začínajú chodiť samotné na krúžky alebo ku kamarátom. „Rodič ich tak má pod kontrolou," hovorí psychologička.

Jarmila Horáková

Kedy zveriť deťom kľúče od bytu

Skôr, než dieťa doma necháte samo, treba ho na túto situáciu pripraviť. Treba to však robiť postupne, aby sa rodič presvedčil, ako dieťa takúto záťažovú situáciu zvláda, radí psychologička.

„Rodič by si mal vždy uvedomiť, že ponechať dieťa samo na seba môže byť sprevádzané celým radom nepredvídaných situácií, na ktoré každé dieťa môže zareagovať úplne inak," zdôrazňuje psychologička.

U niektorých detí takéto situácie môžu vyvolať strach, úzkosť zmätok. Podnietiť ich môže napríklad zvonenie niekoho neznámeho, výpadok elektrického prúdu či pokazený spotrebič v byte.

Začnite s polhodinkou

Kedy je teda dieťa zrelé na to, aby mohlo zostať aspoň nejaký čas samotné? Psychológovia hovoria, že neexistuje univerzálna rada, je to individuálne. Inak reagujú plaché deti a inak impulzívne.

„Každé dieťa potrebuje na rozvoj svojho sebavedomia rodičovskú dôveru a tú mu musí rodič ordinovať postupne," hovorí Kopčanová. Začať treba s polhodinkou, počas ktorej si rodič odskočí do obchodu alebo niečo si vybaviť.

Ponechanie dieťaťa samo seba na neprimeraný čas a príliš často môže mať aj negatívne následky. „Rodičovi sa síce navonok zdá, že dieťa to zvláda dobre, ale ono sa môže cítiť opustené, osamelé, bez dostatku podpory a zázemia, čo sa môže prejaviť rôznymi psychosomatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, bruška, môžu mať ťažkosti so spánkom, môže sa zvýrazniť strach a úzkosť v ich prežívaní,„zlé sny a podobne," hovorí Kopčanová.

Kľúče iba rozvážnym

O tom, či a ako starému dieťaťu dať kľúče od bytu, musí rozhodnúť rodič sám. „Určite by som to neodporúčala urobiť skôr, ako ma dieťa presvedčí o svojej rozvážnosti, zodpovednosti a statočnosti," zdôrazňuje psychologička.

Skúsenosti ukazujú, že dievčatá sú v týchto situáciách vyspelejšie a zrelšie ako ich rovesníci - chlapci. Takisto treba vyskúšať si to najprv s dohľadom starších súrodencov, starých rodičov, susedov a podobne. Kľúče od bytu je vhodnejšie zveriť až deťom na druhom stupni základnej školy.

Jarmila Horáková