Plesne sú všade okolo nás a ich spóry sa vzduchom nekontrolovateľne šíria. Sadajú spolu s prachom na nábytok, posteľnú bielizeň, steny, ba aj na potraviny. Ak však narazia na prostredie, ktoré im teplotou a vlhkosťou zaistí vhodné podmienky pre rozmnožovanie, z mikroskopických organizmov sa stanú nevzhľadné porasty, ktoré útočia na náš majetok a zdravie. Ako nad nimi zvíťaziť?
Chcú iba prežiť
Rozvíjajú sa všade tam, kde vlhkosť stúpa nad hranicu 60 percent a teplota sa pohybuje v rozpätí od 10 do 30 °C. Kým v letných mesiacoch suchá klíma, vyhriate murivo a časté vetranie zabraňujú tomu, aby sa vlhkosť sústreďovala vo vnútri, s príchodom chladnej jesene sa situácia mení. Vzduch sa v utesnenom príbytku nasycuje parami vznikajúcimi v domácnosti a tie kondenzujú na miestach s najnižšou teplotou. Sú to zväčša okná a steny, kde sa para mení na vodu, ktorá vo finále skončí nasiaknutá v murive. To sa pri dostatočnom prevlhčení stane azylom pre spóry, z ktorých vyrastie plesnivý povlak.
Pri bežných aktivitách uvoľní do vzduchu štvorčlenná domácnosť osem až 12 litrov vody denne a toto množstvo nie je možné ovplyvniť. V netesných budovách sa o odvod pary postaral prievan prefukujúci cez škáry okien a dverí. 
Dnes sa o ne musíme postarať my. Častým zdrojom vlhkosti je aj voda zabudovaná v novostavbách. Trvá viac ako desať mesiacov, kým sa zo stavebných materiálov odparí všetka voda, ktorá bola použitá pri výstavbe.
Možnosti sú obmedzené
V rodinných domoch je najúčinnejším riešením vzduchotechnika, ktorá vymení vzduch z obytných priestorov bez toho, aby prišiel o cenné teplo. Tepelný výmenník odoberie teplo zo vzduchu vychádzajúceho von a odovzdá ho čerstvému, ktorý vchádza dnu.
Každý, kto sa púšťa do rozsiahlej rekonštrukcie či novostavby s vysokou energetickou účinnosťou, by mal o riadenej ventilácii uvažovať už od začiatku. Prevádzkové náklady nie sú vysoké, vybudovanie takéhoto systému však citeľne poznamená rozpočet.
V panelovom byte sú však možnosti výrazne obmedzené. S výnimkou vetracej šachty v stúpačke, do ktorej je možné ventilátormi a odsávačom pár vyháňať vlhký vzduch z miestností, pripadá do úvahy iba nárazové vetranie oknami. Kým kúpeľňu, toaletu a kuchyňu obslúži odťahový ventilátor s teplotným snímačom, vo zvyšku bytu treba mať oči na vlhkomere a ruku na kľučke okna. Existuje však riešenie.
Dá sa veriť odvlhčovačom?
Vedierko s megatabletou, ktorá pohlcuje zo vzduchu vlhkosť, funguje asi tak účinne ako otvorené vrecko soli na stole. Nech výrobcovia sľubujú čokoľvek, žiadny z ich produktov nedokáže denne pohltiť toľko vlhkosti, aby bol výsledok v dlhodobom meradle badateľný. Jediným účinným riešením sú okrem riadenej ventilácie elektronické odvlhčovače.
Fungujú podobne ako studená výplň okna či otvorená mraznička. Na chladnom povrchu sa v nich zrážajú vodné pary a kvapky vody stekajú do zásobníka. Ten treba pravidelne vyprázdňovať. Čím vyšší je ich príkon, tým viac litrov vody dokážu denne zachytiť.
Energia, ktorú spotrebúvajú, však nevyjde navnivoč. Práve naopak. Premení sa na teplo.
Odvlhčovač je malé tepelné čerpadlo, ktoré vyrobí viac tepla ako elektrické vykurovacie teleso s rovnakým príkonom. Čím to je? Zvyšné teplo uvoľní voda, ktorá mení plynné skupenstvo na kvapalné.
Dva malé mobilné odvlhčovače dokážu v panelovom byte vyriešiť problém s plesňami nadobro a náklady na ich prevádzku sú o poznanie nižšie ako úspory na vykurovaní dosiahnuté utesnením príbytku. Bez ohľadu na to, či vlhkosť zbierajú ony, alebo vzduchotechnika, treba zaistiť cirkuláciu vzduchu v interiéri. Nábytok nesmie priliehať k stenám a výhodné je, ak je umiestnený pred interiérovými priečkami a nie pred obvodovými múrmi.
Ako zamedziť ich rastu?
Plesne sú nenáročné na výživu a všetko, čo potrebujú, nájdu, na akomkoľvek povrchu. Drevo, murivo, tapety či koberce však majú čosi spoločné. Sú pórovité, spoľahlivo na seba viažu vodu zo vzdušnej vlhkosti a sú akýmsi magnetom na spóry, ktoré čakajú na svoju príležitosť.
Chlórové prostriedky na báze chlórnanov dokážu zamedziť rastu plesní približne na týždeň a ich opakované používanie problém iba zhoršuje. Chlór, ktorý sa uvoľnil vo forme plynu, postupne uniká a v murive zostáva iba kuchynská soľ, ktorá je odpadovým produktom. Čím viac soli do muriva nasiakne, tým viac vody bude viazať. To v konečnom dôsledku iba posilní rast plesní.
Prostriedky s obsahom iónov striebra pôsobia dlhodobejšie. Ich prítomnosť obmedzuje látkovú výmenu živých organizmov a zabraňuje tak rozmnožovaniu nielen plesní, ale aj baktérií. Ak sú súčasťou povrchovej úpravy stien alebo stierky, dosahujú želanú účinnosť.
Hĺbkový problém
Ak plesne hĺbkovo napadli murivo, siahnuť treba po fungicídnych prípravkoch, napríklad na báze organických kyselín a solí, ktoré blokujú rast húb a plesní až dovtedy, kým ich voda postupne nevyplaví z muriva. Ak ste sa doposiaľ stretli iba s pigmentovanou chémiou na morenie stavebného dreva, mali by ste vedieť, že existuje rovnaká pre murivo.
Lacným inhibítorom rastu plesní je pravidelne obnovovaná výmaľba haseným vápnom. Hoci aj s tónovacou farbou a valčekovým vzorom tak, ako ju poznáte z minulosti z domov svojich starých rodičov. V suterénoch sa osvedčili hrubšie nátery vápnom alebo beláskou. Tá vznikne, ak sa zmieša roztok haseného vápna s modrou skalicou.
Výrobcovia interiérových farieb však ponúkajú aj špeciálne penetračné nátery a farby, ktoré obsahujú rôzne protiplesňové prísady s dlhodobým pôsobením. Nová výmaľba tak môže znižovať riziko opätovného výskytu plesní.
Pozor, aby neublížili
Spóry plesní nekončia iba na stenách, podlahách a nábytku, ale aj v našich pľúcach. Preto si pri ich odstraňovaní treba chrániť dýchacie cesty respirátorom a vydať sa mokrou cestou. Tá spočíva v prekrytí plesňových porastov papierovými utierkami alebo veľkoformátovou tkaninou a následným nástrekom protiplesňovým prípravkom. Spóry tak zostanú uväznené pod bariérou, ktorá zabráni ich rozptýleniu v okolí.
Vhodné je rozdeliť obytný priestor na niekoľko samostatných uzavretých zón a každú z nich čistiť samostatne. Pri pohľade na jeden plesnivý roh to môže znieť až príliš nadsadene, ak je však zamorenie rozsiahlejšie, je to jediná bezpečná cesta.
Nech sa akýmkoľvek spôsobom rozhodnete pre boj s plesňami, zvíťaziť nad nimi možno iba vtedy, ak sa vám podarí vrátiť vlhkosť prostredia späť do normálu. Chemické prípravky, rôzne enzýmy a „inteligentné huby“, ktoré zabraňujú rastu baktérií, síce budú fungovať, plesne si však budú hľadať nové miesta pre svoj skrytý rast.
