Závislosť od romantiky

„Musím priznať, že neviem celkom presne, čo sú to ženské romány, ale som si istá, že sa to nikdy nemyslí ako kompliment,“ píše Elisabeth Gilbertová vo svojom najnovšom románe Presvedčenie. Po tom, čo zaznamenala svetový megaúspech jej kniha Jedz, modli sa a miluj, sa jej ušiel „titul“ autorky ženskej literatúry, čo ju vraj nemilo prekvapilo. Nečudo, veď v literárnom svete má tento žáner povesť lacného braku.

Čiernobiele postavičky bez akejkoľvek psychologickej hĺbky rozohrávajú jednoduchú, ľahko predvídateľnú zápletku, ktorá má vždy pozitívne rozuzlenie. Text má väčšinou veľmi jednoduchý slovník, často popretkávaný silnými emocionálnymi výrazmi, a množstvo dialógov, aby ľahko udržal pozornosť. Takáto predstava sa nám automaticky vynorí pod nálepkou „ženský román“. Akosi sa však nehodí k štýlu Gilbertovej, ktorá používa veľa úvahových prvkov a vôbec, jej knihy ovenčené literárnymi cenami, sú originálne a príliš pôsobivé na to, aby sa dali označiť za brak.

Dá sa vôbec to, čo píše, označiť za ženskú literatúru? „Fakt je, že v literatúre tohto typu existuje viac levelov, od toho najnižšieho až po najvyšší,“ vysvetľuje PR manažérka vydavateľstva Ikar Mária Lešková. „Na spodnej úrovni sú veľmi jednoduché príbehy, ktorých kúzlo pre čitateľov spočíva práve v ich jednoduchosti. Keď si takú knihu prečítate, môžete si povedať, že bola celkom fajn, ale už o tri dni nebudete vedieť, o čom bola. Nezanechá vo vás žiadnu stopu.

Ale vznikajú aj romány pre ženy, ktoré majú ambíciu posunúť sa ďalej.“ Ako čerstvý pokus o náročnejšiu ženskú literatúru uviedla Lešková Čakáreň od Denisy Fulmekovej, knihu, ktorá rozoberá problematiku asistovanej reprodukcie alebo spoločenský román Ženy nášho rodu od Petry Nagyovej-Džerengovej. Obidve autorky sa pokúsili vytvoriť niečo hlbšie ako bežné klišé s otrepanou zápletku. A v oboch prípadoch sa nevyšplhali v rebríčku bestsellerov tak vysoko, ako niektoré jednoduchšie napísané príbehy. Zdá sa, že typické konzumentky ženskej literatúry majú radšej knihy vytvorené podľa osvedčenej ľahkej receptúry. Niektoré takéto dielka dokonca predbiehajú na Slovensku aj Gilbertovej svetový bestseller. Prečo je to tak?

Nechce sa nám rozmýšľať

„Asi je náš život čoraz rýchlejší a ťažší, takže ak máme chvíľu voľna, rady si prečítame niečo, nad čím nemusíme premýšľať,“ uvažuje Mária Lešková a dodáva, že veľa žien dnes pociťuje túžbu kompenzovať svoj náročný život ľahkým žánrom, pri ktorom sa im uľaví, sem-tam pritom vyronia slzičku a hneď sa im zdá svet krajší. Pritom všeobecne rozšírený názor, že ľahkú romantickú literatúru hltajú len nevzdelané osoby s nižším sociálnym zaradením, nemá vôbec opodstatnenie.

Neexistujú síce prieskumy, ktoré by podrobne skúmali, akí ľudia kupujú ženské romány, ale z ohlasov na internete, kde vyjadrujú svoje názory čitateľky tejto literatúry, možno predpokladať, že je medzi nimi i veľa vzdelaných žien. Aj ony dávajú prednosť relaxu pred náročným hĺbaním, jednoducho preto, že ich unavený mozog si potrebuje oddýchnuť. Vďaka tomu sa stáva zo ženských románov komerčne najúspešnejší literárny žáner, vhodný pre ženu v domácnosti aj pre riaditeľku medzinárodnej korporácie.

U nás na Slovensku, kde vydavatelia zúfalo potrebujú bestsellery, aby dokázali prežiť na malom trhu, sa v posledných rokoch doslova vyrojilo množstvo nových titulov s týmto zameraním. „Takmer každý, kto vie u nás trochu písať, stavia na tento žáner ako na istotu,“ dodáva Lešková. Podobná situácia je aj v televízii. Na obrazovke suplujú funkciu ženských románov rodinné seriály, romantické filmy a telenovely. Sú také populárne, že vznikla aj televízna stanica, špeciálne zameraná na vysielanie s romantickým nádychom – televízia Doma.

Jej programová riaditeľka Silvia Porubská tvrdí, že jej najsilnejšiu cieľovú skupinu tvoria mladé aktívne ženy. „Veľakrát som sa stretla s názorom, že telenovely sú len vysielaním pre dôchodcov, ale z denných dát, ktoré analyzujeme, vyplýva niečo iné. Najväčší úspech máme vo vekovej kategórii od 12 do 34 rokov, v širšom meradle sa dá povedať, že naše diváčky sa pohybujú najmä v rozpätí od 12 do 54 rokov.“

Zamestnané ženy s pracovným časom od rána do večera síce nestíhajú sledovať seriály, ale tento nedostatok si často kompenzujú pozeraním romantických filmov Rosamundy Pilcherovej alebo Ingy Lindströmovej, ktoré sú založené na podobnej šablóne. Pekní hrdinovia sa v nich pohybujú v peknom prostredí, väčšinou niekde na zámku alebo pri pobreží a prežívajú srdcervúce príbehy lásky.

Hlad po emóciách

Silné city spojené so zamilovaním a neverou, stratou blízkeho alebo konflikty s dospievajúcimi deťmi sú pre divákov a čitateľov romantického žánru tou najväčšou motiváciou. Nechcú síce veľmi rozmýšľať, ale na druhej strane potrebujú niečo, čo udrží pozornosť ich mysle. A to niečo sú emócie. Najlepšie s poriadnou dávkou dojímavých situácií, pri ktorých sa dá pekne poplakať.

„Naša šéfka Gabriela Belopotocká tvrdí, že ak si nad rukopisom nepoplače, tak ho ani nepokladá za dobrý,“ priznáva Mária Lešková z Ikaru. Podobné kritérium na výber televíznych programov má aj Silvia Porubská z televízie Doma. „Diváci sa potrebujú cez silné emócie stotožniť so seriálovými a filmovými hrdinami a uniknúť tak z bežnej reality, ktorá možno nie je až taká idylická ako na obrazovke a často v nej, bohužiaľ, neprevládajú šťastné konce,“ dodáva.

Zaručený happyend v romantickej televíznej produkcii a v literatúre naznačuje, že v mnohých z nás prevláda bez ohľadu na vek a spoločenské postavenie túžba po rozprávkach. Dobro zvíťazí nad zlom, láska nad nenávisťou – to je istota, ktorá nám často chýba v každodennom živote, ale na druhej strane si ju môžeme aspoň na chvíľu dopriať pri čítaní knihy alebo pri sledovaní obľúbeného seriálu. Podľa psychológov najmä v časoch ekonomickej neistoty a nejasného spoločenského vývoja potrebujú ľudia ilúzie, aby sa vyrovnali s realitou. Takže romantický žáner čaká s veľkou pravdepodobnosťou aj v budúcnosti veľký rozmach.

Názor psychologičky

O potrebe romantických emócií sme sa porozprávali s psychologičkou Katarínou Karaszovou z kliniky alternatívnej medicíny Terra Medica.

Čo podľa vás ženy hľadajú v romantickej literatúre televíznej produkcii? - Dôvody môžu byť rôzne. Človek môže hľadať akúsi rezonanciu s tým, čo sa odohráva v jeho vnútornom svete. Môže hľadať odpovede na otázky, ktoré ho trápia. Môže hľadať nádej, že veci sú krásne a napĺňajúce. Pre niekoho to zase môže byť sprostredkované naplnenie vnútorných túžob, náhradné hľadanie citového naplnenia alebo posilnenie toho, čo človek aktuálne prežíva.
Aký typ žien má podľa vás najväčší sklon vyhľadávať takýto žáner? - Myslím si, že sú to ženy, ktoré v danej chvíli cítia potrebu pohladiť svoju dušu, načerpať nádej alebo uniknúť do sveta ilúzií. Môže mať romantika z filmov a literatúry pozitívny vplyv na psychiku ženy? - Ak jej to pomôže pozitívne sa preladiť a viac vnímať krásno v živote, ak jej to dodá nádej a odvahu cítiť, tak určite áno.

A čo vy? Máte radi romantiku?

Väčšina respondentov, ktorí sa zapojili do našej internetovej ankety – 61,58 % priznáva, že občas dostane chuť na romantickú literatúru, telenovelu alebo romantický film. 26,97 % sa pokladá za veľkých fanúšikov tohto žánru a 11,45 % uvádza, že ho vôbec nezaujíma. Názory na to, čo v ňom hľadajú ženy, sú rôzne. 27,99 % verí, že únik pred realitou, 35,62 % si myslí, že romantiku, ktorá im chýba v partnerstve a 36,39 % považuje za hlavnú motiváciu relax. Do ankety sa zapojilo 786 respondentov. Vôňu Prét á Porter vyhráva Dana Mišove z Divína.

K téme sa vyjadrujú: Mária Lešková, PR manažérka vydavateľstva Ikar, www.ikar.sk a Silvia Porubská, programová riaditeľka televízie DOMA, www.tvdoma.sk