Lívia Lörinczová: Inšpiráciu hľadám stále

je grafická dizajnérka, ktorá žije v Trnave. Vyštudovala školu úžitkového výtvarníctva a VŠVU v Bratislave. V súčasnosti pracuje v trnavskom grafickom štúdiu Pergamen. Venuje sa najmä obalovému dizajnu, s ktorým sa jej už podarilo získať nemalé úspechy. Obal Tatratea získal na celoeurópskej súťaži European Design Awards bronzovú priečku v kategórii obal, ďalej zlaté ocenenie na 16. ročníku Národnej kreatívnej súťaže Zlatý klinec 2010 v kategórii obalový dizajn a napokon aj mimoriadnu cenu Art Prix za umelecký počin roka. Do Šanghaja išla spolu so zástupcami spoločnosti Pergamen Trnava po zlatú medailu Pentaward 2010, čo je jediná celosvetová súťaž určená výlučne pre obalový dizajn. Po ďalšiu cenu – medzinárodne uznávanú Red Dot Design Award: communication design 2010, si pôjde začiatkom decembra do Nemecka, kde sa bude konať aj výstava víťazných prác.

Nedávno ste sa vrátili z odovzdávania cien Pentaward v Šanghaji. Ako si spomínate na túto cestu?

Mala som šťastie, že som Áziu navštívila už v minulosti. Návšteva Šanghaja vo mne oživila zabudnuté spomienky na jej vône a chute. Je mi ľúto, že čínska kuchyňa u nás nemá s tou pravou čínskou veľa spoločné. Do Šanghaja sme prišli práve v čase prázdnin a dňa Čínskej ľudovej republiky, takže toto obrovské preľudnené mesto bolo ešte plnšie a rušnejšie ako obvykle. Fascinovala ma architektúra mesta, výškové budovy netypických tvarov, pri ktorých som mala občas pocit, že som vo fi lme – niečo medzi Blade Runner, Batmanom a Strateným v preklade (smiech). Šanghaj na mňa zapôsobil ako mesto kontrastov. V jednom momente sa prechádzate po modernom bulvári, stačí však odbočiť o pár ulíc a ocitnete sa na úplne inom mieste a v inom čase. Celý pobyt sme absolvovali tak trochu ako jazdu čínskym rýchlovlakom Maglev, napriek tomu to bol obrovský zážitok.

Okrem zlatého ocenenia na svetovej súťaži obalov ste získali s produktom Tatratea aj viaceré iné ceny. Ktorú z nich si najviac ceníte?

Prvé ocenenie prišlo na European Design Awards, čo bola moja prvá zahraničná cena. Bola som z nej veľmi šťastná a vysmiata, pretože som si prvýkrát uvedomila, že sme dostali cenu za dizajn, ktorý obstál v zahraničí. Zlatá medaila na Pentaward ma, samozrejme, tiež veľmi potešila, pretože ide o ocenenie našej kreativity na prestížnej súťaži, kam sa prihlasujú dizajnéri z celého sveta. Je to dobrý pocit, veď výsledky našej práce sa objavili v publikáciách vedľa svetových grafi ckých štúdií.

Čím sa líši obalový dizajn v zahraničí od toho nášho?

V niektorých krajinách sú obaly určite originálnejšie a aj z produkčnej stránky sú spracované kvalitnejšie. U nás je tendencia robiť obaly, ktoré sa na seba podobajú. Na Slovensku sa nevenuje veľa času a dôrazu obalovému dizajnu, často ide o prístup samotného klienta k svojmu produktu. Napríklad v Anglicku môžete nájsť pekné a nápadité obaly aj na banálnych produktoch, počnúc polotovarmi, mliečnymi výrobkami, zákuskami, sladkosťami, koreninami, kozmetikou a biopotravinami, ktoré sa predávajú v bežných obchodných reťazcoch. Tým je aj pre spotrebiteľa dostupný obalový dizajn, ktorý u nás môžeme vidieť, žiaľ, len na portáloch či blogoch. Mne sa páči a je mi blízky anglický, japonský aj škandinávsky obalový dizajn. Sledujem tvorbu viacerých dizajnérskych štúdií. Práve na blogoch a v knižných publikáciách sa sústreďuje množstvo skvelých a nápaditých produktov – dizajnov, takže mám pocit, že vybrať si jediný konkrétny produkt sa ani nedá.

Aké sú súčasné trendy?

Obalové dizajny sú pestré. Hľadáme predovšetkým niečo originálne, čo sa odlišuje a nestratí medzi bežnými obalmi. Dnes sa nosí skôr ozdobnejší dizajn, pričom sa viac vychádza z defi nície značky. Výsledné výrazové prostriedky však závisia od konkrétneho produktu. Napríklad pri Tatranskom čaji sme vychádzali z toho, že ide o čaj, preto má jeho fľaša tvar termosky a ľudové motívy reprezentujú Tatry a Slovensko. Symbol T je tvorený prvkami inšpirovanými tradičným rezbárstvom, šperkárstvom a ďalšími ľudovými remeslami.

Ako dlho trvá vytvorenie nového dizajnu?

Nemusí, ale môže ísť o pomerne dlhý proces. Napríklad Tatranský čaj vznikal postupne. Vyvinutie dizajnu od prvého nápadu až po čaj na trhu nám trvalo približne dva a pol roka. Na niektorých projektoch sa pracuje kontinuálne, pri iných pracujeme po etapách. Najprv dostaneme od klienta zadanie, máme s ním stretnutie, na ktorom sa snažíme zistiť, aké sú jeho predstavy a kam chce dizajn alebo produkt smerovať.

Ako vznikajú vaše návrhy?

Na začiatku mojej práce je ceruzka a papier, začnem skicovať, vymýšľam prvé nápady a snažím sa nájsť asociácie s daným projektom. Ešte predtým však zisťujem, čo už je na trhu, a potom hľadám novú ideu, ktorá by vystihovala daný produkt. Najlepšie je, keď sa na začiatku o projekte v štúdiu veľa rozprávame. Inšpiráciu hľadám v podstate stále. Pozerám si rôzne dizajny, produkty a, samozrejme, premýšľam, čo ešte nie je na trhu. Zároveň prichádzajú nápady z každodenných situácií, podnetov a informácií.

Okrem toho sa musíte riadiť aj predstavami klienta. Stáva sa, že sa neviete zhodnúť?

Klient je niekedy opatrnejší a my dizajnéri sa zase snažíme byť kreatívnejší, takže môže vzniknúť konfl ikt, keď sa klientovi zdá náš návrh príliš odvážny.

Neobávate sa, že sa vám jedného dňa minú všetky nápady?

Dúfam, že taký deň nikdy nepríde (smiech). Neviem, nerozmýšľala som nad tým. Je pravda, že niektoré nápady prichádzajú ťažšie. Stáva sa, že grafi cký návrh nie je stále akosi to pravé a dobrý nápad neprichádza. Vtedy sa snažím robiť niečo úplne iné, prestanem sa venovať zadaniu a začnem robiť napríklad nejakú mechanickejšiu činnosť, pri ktorej netreba toľko kreativity.

Aké boli vaše dizajnérske začiatky?

Spomínam si na ne s úsmevom, pretože to boli také začiatky začiatkov. V škole sme mali nevýkonné počítače, zoznamovali sme sa so softvérmi, ktorých možnosti sa s dnešnými nedajú ani porovnávať, dostupných publikácií o grafi ckom dizajne bolo minimum. No boli to pekné časy. V súčasnosti je dizajn z celého sveta veľmi rýchlo dostupný, ale originalita sa hľadá o to ťažšie, pretože mnohé prvky a štýly sa recyklujú.

Máte nejaké obľúbené motívy alebo štýly, ktoré by ste najradšej využívali v každom dizajne?

Nemám. Nesnažím sa programovo používať rovnaké prvky. Mojou snahou je skôr prispôsobiť dizajn konkrétnemu zadaniu.

Ako dieťa ste rada kreslili?

Mama mi hovorí, že sme si už odmalička s bratom stále niečo kreslili a strihali. Potom ma rodičia prihlásili na výtvarnú do ľudovej školy, kam som chodila celých osem rokov. V siedmej triede som sa napokon rozhodla v tomto smere pokračovať aj na strednej škole. Môj brat je o rok a pol starší a začal sa pripravovať na ŠUP-ku. Vtedy som začala aj ja kresliť a skúšať, či by som to nevedela tak ako on a začala som sa pripravovať na prijímačky.

Aj váš brat je dizajnér. Vie vás kriticky zhodnotiť?

Vždy sme si vymieňali názory a navzájom sa radili. Občas sa, samozrejme, stane, že šliapnete vedľa. Najmä na začiatku kariery som zažívala situácie, keď mi povedal niečo, čo som nechcela počuť. Je však dobré mať niekoho, kto vám tvorbu kriticky zhodnotí, pretože občas už strácate od danej veci odstup.

Kam by ste sa chceli vo svojom odbore vypracovať?

Myslím, že som spokojná s tým, čo mám. U nás v grafi ckom štúdiu som našla tím, ktorý mi veľmi vyhovuje. Kolegovia, ktorí mi odovzdávajú svoje skúsenosti, s ktorými dokážem komunikovať a vymieňať si kritické názory, ma posúvajú vpred. Teší ma, že mám možnosť venovať sa odmalička tomu, čo ma baví. Chcem tvoriť dizajn, ktorého výsledná verzia prinesie radosť mne, klientovi a budú na ňu pozitívne ohlasy. A keď výsledok môžete poslať aj do súťaže a získať prípadne cenu, je to úžasné.

Je takých príležitostí dostatok?

Závisí to od klienta a zadania. Pri niektorých veciach je síce dizajn spravený dobre, ale nie je vhodný do súťaže. Produkty sa však nerobia za účelom, aby sa prihlasovali do súťaže, ale aby bol klient spokojný a aby dizajn tvoril pridanú hodnotu produktu.

Lívia Lörinczová (28)