Šibi ryby, mastné ryby

Hneď na začiatku sa môžu ohradiť tí, čo trpia dnou, lebo konzumácia rýb ich stav výrazne zhoršuje. Potom sa môžu ozvať aj tí, ktorí sa už aspoň raz na Vianoce drhli kosťou z kapra zapichnutou v krku, a napokon k zdraviu nezvykne prospievať ani stretnutie s pirajami alebo so žralokom (ak už nie je upečený na tanieri). Našťastie pre väčšinu z nás sú ryby zdraviu prospešné a aj cirkev ich považuje za pôstne jedlo, hoci ide iba o iný druh mäsa.

Jeme ich málo

Ryby sa desiatky rokov neomylne zobrazujú ako zdravé jedlo, a napriek generácie trvajúcemu tlaku na zvýšenie ich konzumácie, sa na našom tanieri objavujú stále málo často. Slováci skonzumujú ročne len okolo štyroch kilogramov rýb, čo je o polovicu menej ako u ostatných národov únie.

Obyvateľov severoeurópskych krajín, kde na osobu počas roka pripadá až šesťdesiat kilogramov rýb, predbehnú Japonci, ktorí počas roka zjedia 90 kilogramov rybaciny, bohužiaľ stále aj vrátane morských cicavcov. Nad sebou by sa mali zamyslieť aj tvorcovia kreslených seriálov, ako bol Nemo alebo malá morská panna Ariel, zobrazovaním takýchto sympatických „rýb“ sťažujú pozíciu rodičov, čo chcú, aby sa ich deti zdravo stravovali.

Prečo sú ryby zdravé?

Ich priaznivý zdravotný účinok bol od roku 1969, keď dánski lekári zverejnili svoje predpoklady, že nízky výskyt srcovo-cievnych ochorení u Eskimákov súvisí s vysokou konzumáciou rýb, potvrdený v niekoľkých tisícoch vedeckých a klinických štúdií. Ryby majú toľko bielkovín ako hovädzie mäso, ale na rozdiel od hovädziny majú lepšie aminokyselinové zloženie a ľahšie sa trávia.

Ich pravidelnou konzumáciou dodáte svojmu telu tiež viaceré v tukoch rozpustné vitamíny (hlavne A, E a D), dôležité minerálne látky, najmä vápnik, jód, zinok, selén, hoci menej poteší občas zvýšený obsah ortuti. Pre naše zdravie má najväčší efekt prítomnosť esenciálnych nenasýtených mastných kyselín. Tieto mastné kyseliny si človek nedokáže vytvoriť, a preto ich musí prijímať v potrave.

Podľa usporiadania dvojitých väzieb v ich molekule rozlišujeme dva typy esenciálnych mastných kyselín – omega-6 (linolová, arachidónová) a omega-3 – linolénová, eikozapenténová (EPA) a dokozahexénová (DHA). Ryby obsahujú obe skupiny esenciálnych mastných kyselín, ale v lepšom pomere a zložení v porovnaní s rastlinnými olejmi.

Vyprážané podkovičky z kapra so zemiakovým šalátom sú stále vianočnou
klasikou vo väčšine slovenských rodín

Nie je ryba ako ryba

Najlepším zdrojom esenciálnych polonenasýtených mastných kyselín s dlhým reťazcom (EPA a DHA) sú ryby a mnohí máme dodnes neblahé spomienky z detstva, keď nás naháňali po byte s lyžicou rybieho oleja, ktorý nebol práve najchutnejší, ale určite bol veľmi zdravý. Oveľa príjemnejšou formou príjmu týchto dôležitých látok sú čerstvé ryby, ale ich obsah v rybách koreluje s obsahom tuku.

Mastné ryby, ako haring, makrela, losos či sardinky (nie tie v konzerve v rastlinnom oleji) majú niekoľkonásobne vyšší obsah týchto mastných kyselín ako chudé ryby (treska, zubáč, ostriež, lieň), ktoré sú zase vhodnejšie v prípade redukčnej diéty – samozrejme po vhodnej úprave – nie vyprážané, ale pripravené na pare alebo na grile.

Mastné ryby sa chybne spájajú s prívlastkom morské, pričom najmastnejšou rybou je úhor a vhodnou sladkovodnou mastnou rybou je aj zabúdaný tolstolobik. Samostatnou kapitolou je tuniak, kde sa jednotlivé druhy medzi sebou výrazne líšia obsahom tuku.

Zlatou strednou cestou je konzumácia kaprov, sumcov a najmä pstruhov, ktoré sú pre nás aj najdostupnejšie, pričom sa odporúča jednotlivé druhy rýb striedať. Ryby jedzte čím čerstvejšie, lebo v zamrazenom stave dochádza postupne k oxidácii ich tuku, a tým aj k znehodnocovaniu esenciálnych mastných kyselín.

Tepelná úprava rýb by mala byť taká, aby neznehodnotila rybie mäso. Skutočne
čerstvé morské ryby sa dajú využiť na Sushi alebo na „tatarák“. Ideálnou úpravou
je pečenie, grilovanie alebo dusenie nad parou. Napriek tomu sa často ryby
konzumujú aj opekané alebo vyprážané. Najmä deti obľubujú tzv. „rybie prsty“,
v čom im po chuti idú aj mnohé fast foodové reťazce

Mastné ryby nám zlepšia tiež náladu

Záleží na tom, aké tuky a v akom pomere prijímame. Esenciálne mastné kyseliny sú potrebné na syntézu látok podobných hormónom, ktoré regulujú aj prozápalové a karcinogénne procesy. Práve pravidelná konzumácia rýb sa ukázala blahodarná pre ľudský organizmus. Ak máme dvakrát do týždňa na tanieri mastný druh ryby, znižujeme si riziko niektorých onkologických ochorení, kardiovaskulárnych chorôb, infarktu myokardu a mozgovej porážky.

Niektoré štúdie potvrdili aj ich priaznivý účinok na znižovanie krvného tlaku a pri srdcovej arytmii. Polynenasýtené mastné kyseliny sú aj stavebnými zložkami lipidov membrán a od ich prítomnosti závisia tiež fyzikálnochemické vlastnosti plazmatickej membrány, čo má napríklad v prípade nervových buniek vplyv aj na uvoľňovanie nervových transmiterov – jednoducho povedané, na šírenie nervového vzruchu.

Výsledkom je zlepšenie niektorých mozgových funkcií vrátane pamäti, a priaznivý vplyv na schizofréniu, depresie, demenciu a Alzheimerovu chorobu. Konzumácia mastných rýb sa vďaka účinkom na centrálny nervový systém prejavila aj nárastom sivej kôry mozgovej a zlepšenou náladou sledovaných jedincov. K ich dobrej nálade prispieva navyše aj zvýšený obsah aminokyseliny trypofán v rybom mäse.