Prečo si ženy kupujú podprsenky?

Čo si žena kupuje, keď si kupuje podprsenku? Na túto otázku je zdanlivo ľahká odpoveď – predsa trocha vystuženého hodvábu a čipky. V učebniciach marketingu však na to idú inak a pomôcť si môžeme jednoduchým príkladom – čo si kupujeme, keď kupujeme vrták?

Odpoveď, že špeciálne vytvarovaný kus ocele, je nesprávna, pretože kúpou vrtáku si vlastne kupujeme dieru v stene. Z tohto pohľadu môžeme teda povedať, že žena si kúpou podprsenky kupuje krajšie prsia, väčšiu sebadôveru a väčší pocit istoty. Ak teda chceme hovoriť o podprsenkách, musíme hovoriť najmä o prsiach, pretože práve tie si žena, obrazne povedané, kupuje, aj napriek tomu, že ich má.

Kojenie

Či chceme alebo nechceme, ženské prsia zohrávajú v našom živote niekoľko veľmi veľmi dôležitých úloh. Tou prvou je dojčenie. Človek je cicavec a toto jediné slovo presne určuje, čo je zdrojom jeho potravy v prvých mesiacoch života: materské mlieko. Nikto si zrejme nedovolí pochybovať o dôležitosti dojčenia a vieme aj o silnom citovom vzťahu, ktorý sa medzi matkou a dieťaťom v tomto období vytvára.

Americký filozof a psychológ Robert A. Wilson, autor pozoruhodnej knihy Isthar Rising (Ištařin návrat, 2000), hovorí v súvislosti s obdobím dojčenia dokonca o imprintingu, o nevratnom vtlačení reflexov, ktoré nám zostávajú po celý život. Ak je dieťa ochudobnené o dojčenie z prsníka, alebo je pri dojčení stresované, napríklad už len tým, že od narodenia pije z fľaše, získava celoživotnú citovú traumu, ktorá ho hlboko ovplyvňuje.

Adolfova trauma

Nemusíme si hneď predstaviť pacienta psychiatrickej kliniky, ktorý sa s penou na ústach váľa po zemi len preto, že ho v útlom detstve nedojčili z prsníka. Schopnosť prijímať a prejavovať city sa však učíme už v prvých mesiacoch života a táto schopnosť je v ďalšom živote nesmierne dôležitá, a v partnerských vzťahoch dokonca určujúca.

Wilson ironicky poznamenáva, že „síce nevieme, akým zážitkom bol malý Adolf Schicklgruber behom dojčenia vystavený, ale už v čase, keď chodil do školy, mal silný odpor k dievčatám a rozčuľoval sa, keď sa ho snažili pobozkať“. Adolf Schicklgruber sa neskôr premenoval na Adolfa Hitlera, mal omnoho radšej psov ako ľudí a o jeho životnej kariére toho vieme dosť, aby sme si jeho dojčenskú traumu vedeli predstaviť. A môžeme len premýšľať nad tým, čo by sa stalo, keby ho riadne dojčili z prsníka.

Prsia ako unikát

Keby však ženské prsia slúžili len na dojčenie, zrejme by sme o nich nepísali v súvislosti s podprsenkami. V podstate by ani nebolo o čom písať, pretože u väčšiny cicavcov sú prsia zväčšené a teda aj viditeľné len počas obdobia dojčenia, mimo neho sa stiahnu a až na bradavky splývajú s povrchom tela. Človek je v tomto výnimočný - ľudská samica (ospravedlňujem sa za tento termín) má prsia zväčšené aj keď nedojčí, čo veľa biológov a iných odborníkov pokladá za unikátny jav a ponúkajú nám množstvo vysvetlení.

Prečo má žena prsia aj keď nedojčí? Nie je to zbytočný a nepraktický prepych, ktorý je v podstate dosť nepohodlný a prekážajúci? Evoluční biológovia zaoberajúci sa vývojom ľudskej sexuality prišli s tvrdením, ktoré môže vyznievať až poburujúco: ženské prsia nevznikli na potreby novorodencov, ale na uspokojenie sexuality dospelých. Presne ako v známom vtipe, keď sa pýtame, aký je rozdiel medzi ženskými prsiami a detským vláčikom. Odpoveď znie, že žiadny, pretože obe sú určené pre malé deti, no hrajú sa s nimi najmä oteckovia.

Sexuálna ornamentácia

Ženské prsia sú prostriedkom pohlavnej signalizácie a patria do tej istej kategórie ako zarastená tvár či široké plecia u mužov. Biológ Jared Diamond vo svojej knihe Why Is Sex Fun? (Prečo máme radi sex?1999) hovorí o tzv. sexuálnej ornamentácii, o zvýraznení istých telesných štruktúr, ktoré slúžia pri výbere partnera a vytváraní párového spolužitia.

Tieto znaky nám pomáhajú odhadnúť vlastnosti a pripravenosť partnera na založenie rodiny a výchovu detí. A určite slúžia aj na vytváranie silných citových väzieb, ktoré sú medzi mužom a ženou veľmi potrebné na to, aby dokázali spolu žiť. Jednoducho povedané, ženské prsia sú na to, aby boli videné a ukazované (čo však neznamená, že nutne musia byť pri tom nahé) a pôsobili ako signál – som dospelá, pripravená sexuálne žiť a mať deti.

Každý si vyberá partnera vďaka čudným a ťažko vysvetliteľným mechanizmom, pričom vzhľad (sexappeal) je prvý a najdôležitejší. Dokonca môžeme tvrdiť, že vo vysoko konkurenčnom prostredí, akým je ľudská spoločnosť, ide o nevyhnutnosť, pretože aj ten najmenší detail dokáže zohrať rozhodujúcu úlohu v ulovení samca či samičky.

Niektoré známe značky ani nemusia ukázať ženské prsia, aby každý pochopil,
že ide o reklamu na podprsenky. Fits naturally – Wonderbra. Vo voľnom
preklade – Vyplnené od prírody

Prsia ako tabu

Práve pre túto svoju druhú funkciu, neskrývanú a výraznú sexualitu, boli ženské prsia často terčom snáh určovať, nakoľko majú byť ukázané alebo zahalené. Vždy sa našiel niekto, kto zo ženských pŕs urobil strašiaka, nástroj diabla alebo rozbíjača rodín. Prsníky boli v poriadku len vtedy, keď dojčili. Potom (a predtým) sa museli zahaliť a vlastne prestali existovať.

V európskej kultúre sú dlhé obdobia, keď boli prsia tabuizované, zakrývané a potláčané. Tieto snahy vyznievajú smiešne v porovnaní s miliónmi rokov evolúcie, keď sa ženské prsia vytvárali a nadobúdali svoju podobu a nenahraditeľnosť, no smiech nás hneď prejde, keď si uvedomíme, že ešte donedávna bolo ukázanie nahých či len trocha zahalených pŕs na verejnosti nepredstaviteľné.

Maják

Wilson to pomenúva presne: „Je absurdné, aby menšina, ktorá sa zriekla svojho mužstva (má na mysli katolíckych duchovných) udávala normy, ktorým sa milióny nekatolíkov museli podriaďovať.“ Možno sa vám toto obvinenie zdá tvrdé a Wilson ho vyslovil najmä v súvislosti s cenzurovaním hollywoodskych filmov v päťdesiatych rokoch, no niečo na ňom bude.

Komu prekážajú prsia, nahota a sexualita, veci, ktoré si nevyberáme, ale ktoré dostávame od prírody alebo (ak chcete) od Stvoriteľa? Čo je škaredé a neprístojné na ženských prsiach? Čo je na nich poburujúce? Zdravo uvažujúci človek vie, že nič. Prsia sú dar, je to maják, ktorý priťahuje mužov k ženám a ženy k tým správnym mužom, budúcim otcom ich detí, drží ich navzájom spolu a prináša im trocha radosti v tomto slzavom údolí.

Reklamy na podprsenky sú zväčša veľmi jednotvárne, ale nájdu sa medzi
nimi aj zaujímavé a vtipné kúsky. Napríklad táto má nasledujúci text:
Aniela. 48 rokov skúseností s ručne vyrábanou spodnou bielizňou

Prsia na verejnosti

V súvislosti so zakazovaním a ukazovaním ženských pŕs na verejnosti hovorí Wilson o cykloch - sú obdobia, keď sa ženské prsia zahaľovali a robili neviditeľnými a obdobia, keď sa viac-menej zdôrazňovali. Čo je zaujímavé – vždy, keď sa niečo zahalilo, ukázalo sa čosi iné - napríklad nahé nohy, plecia či chrbát.

Naozajstná revolúcia bola až v sedemdesiatych rokoch, keď sa spodná bielizeň a nahé ženské (alebo mužské) telo začali v médiách ukazovať už bez zábran a so zdôraznením erotiky a zvádzania, čo bolo dovtedy nepredstaviteľné. Dnes už nahé ženské prsia nikomu nedvíhajú adrenalín, v masovo čítaných časopisoch sa bežne píše o chirurgickej úprave pŕs a to, že nejakej speváčke bolo pri verejnom vystúpení vidieť prsnú bradavku, spôsobí škandál len v prudérnych Spojených štátoch amerických, kde náboženská loby má ešte stále silné slovo.

Podprsenky pre mužov

Podprsenka, ktorá sa začala masovo používať až začiatkom 20. storočia, za sto rokov prešla vzrušujúcim spoločenským vývojom - od oblečenia, ktoré bolo mužskému zraku neprístupné a slúžilo len pre praktické potreby ženy, sa dostala až k módnemu doplnku, nástroju zvádzania a komunikácie. Každá žena si vyberá podprsenku s tým, čo od nej očakáva – iný účel má športová podprsenka a iný podprsenka, ktorú si oblečie pod večerné šaty.

Reklama na podprsenky je síce zameraná hlavne na ženy, používateľky podprseniek, ale oslovuje aj mužov: svojou neskrývanou erotikou ich vedie napríklad k odhadovaniu, či sa dotyčná dáma práve vyzlieka alebo oblieka. Ženy si predstavujú skôr iné – budem v takejto podprsenke pekná? Budem zvodná? Pristane mi takáto farba či tvar? Ženy jednoducho rátajú s tým, že v istej konkrétnej (a hoci aj krátkej) chvíli budú oblečené len v podprsenke a tento fakt je pre ne omnoho dôležitejší ako skutočnosť, že po zvyšok dňa žiadne mužské oči ich podprsenku neuvidia.

Materská podprsenka s jasným posolstvom – je ušitá tak,
aby poskytovala podporu unaveným prsiam

Sexuálne objekty?

Samozrejme, môžete namietnuť, že prostredníctvom podprseniek ako módneho tovaru sa ženám diktuje istý ideál krásy, vnucuje sa im, ako majú vyzerať, aký tvar pŕs je ideálny, aby boli príťažlivé pre druhé pohlavie, že žena je takto stavaná len do úlohy sexuálneho objektu. Môžeme však oddeliť človeka od jeho sexuality, teda od niečoho, čo sa vyvíjalo milióny rokov a vďaka čomu tu vlastne sme?

Podprsenku si ženy vymysleli pre seba, ale keď zistili, že okrem praktickej funkcie môžu vďaka nej aj účinnejšie a rafinovanejšie bojovať o priazeň mužov, víťazná cesta podprseniek bola nezastaviteľná. Dnešné podprsenky dokážu urobiť aj z pŕs, ktoré majú ďaleko od miestneho ideálu krásy, objekt hodný úctivej pozornosti a uznania a každá žena tak má príležitosť zvýšiť si svoje sebavedomie a schopnosť obstáť v tvrdej konkurencii ostatných žien, ku ktorým boli gény milostivejšie.

Kult

Kult krásnych a zdravých pŕs, typický pre posledné desaťročie, je kultom ženy, je to oslava ženskosti a ženy by si vždy mali dávať viac pozor na mužov, ktorí im namiesto do výstrihu pozerajú niekam za chrbát. A koniec koncov aj pred ženami, ktoré tvrdia, že prsia sú len akýmsi zbytočným nefunkčným príťažkom, ktorý sa dá nahradiť dojčenskou fľašou a slúži len na zotročenie žien mužmi. Otázka je, čím boli tieto ženy v útlom detstve dojčené.

Súčasná ikona podprseniek Wonderbra, herečka a modelka Dita Von Teese.
Minulý rok vo veľkom štýle uvádzala novú kolekciu. Svoju hviezdnu kariéru začala
v obchode so spodnom bielizňou a podprsenkami