Riziko prechladnutia u tehotných žien
Počas sychravých jesenných dní sme a si všetci náchylnejší na nádchu, kýchanie, kašeľ, či miernu teplotu. Najviac ohrozené sú však ženy počas tehotenstva. „V období gravidity môžu ženy trpieť takzvanou hormonálnou nádchou, ktorá vzniká v tehotenstve vplyvom hormonálnych zmien a prejavuje sa zdurením sliznice nosa alebo vodnatým výtokom z nosa. V tomto teréne sa potom môžu ľahšie usadiť mikroorganizmy – vírusy alebo baktérie a pri oslabení imunity manifestovať infekčné nádchy, respektíve zápaly prínosových dutín,“ tvrdí imunologička Buchvaldová.
Očkovanie proti chrípke
Chrípka je jedným z najčastejších infekčných ochorení, ktoré môžu pri niektorých rizikových skupinách viesť k vážnym zdravotným komplikáciám. Preventívne by sa mali dať proti nej zaočkovať najmä starší ľudia nad 65 rokov, pacienti s chronickými dlhotrvajúcimi ochoreniami, ako sú napríklad cukrovka, srdcové choroby, ochorenia obličiek alebo astma.
K rizikovým skupinám patria aj tehotné ženy a malé deti do dvoch rokov. Vakcína proti chrípke patrí medzi lieky vydávané v lekárni na lekársky predpis. Zaočkovať vás však môže iba zdravotnícky pracovník, lekár alebo zdravotná sestra. Vakcína neobsahuje vírus, ako si niektorí laici myslia, preto nemôže v žiadnom prípade vyvolať chrípkové ochorenie.
Po zaočkovaní zvykne telo reagovať miernou bolestivosťou v mieste vpichu, zvýšenou teplotou a bolesťami svalov. Inak je očkovanie úplne bezpečné. Po podaní vakcína neúčinkuje okamžite, imunitnému systému trvá asi dva týždne, kým si vytvorí dostatočnú obranu. Niektorí ľudia, ktorí sa nechali zaočkovať počas inkubačného obdobia, keď už boli nakazení, si preto mylne namýšľajú, že chrípku u nich vyvolalo očkovanie.
Určite je dobré nechať sa zaočkovať v dostatočnom predstihu pred chrípkovou epidémiou, ktorá prichádza zvyčajne spolu so studeným a vlhkým jesenným počasím. Optimálna účinnosť vakcíny je v priemere aspoň šesť mesiacov, čo je dostatočne dlhý čas na to, aby ste boli chránení počas celej chrípkovej sezóny. Na ďalší rok sa treba dať znovu zaočkovať, okrem iného aj preto, že vírusy chrípky sa stále menia a vakcíny sa každý rok prispôsobujú aktuálnej situácii.
Čo s bolesťou kĺbov?
Príčin bolesti kĺbov je veľa a často sa o slovo hlásia práve počas vlhkého chladnejšieho počasia. Môže ísť o meteosenzitivitu, zvýšenú citlivosť na zmenu počasia alebo o reakciu na prechladnutie a zmoknutie. Dlhodobejšie reumatické bolesti kĺbov na rukách, nohách a v bedrách netreba podceňovať. Ak trvajú dlhšie než pár týždňov, treba navštíviť lekára. Najčastejším reumatickým ochorením býva artróza – degeneratívne ochorenie, pri ktorom postupne dochádza k strate kĺbovej chrupavky a následne k opotrebovaniu postihnutého kĺbu.
Chrupavka sa na rozdiel od ostatných tkanív pohybového aparátu nevie takmer vôbec regenerovať, keď sa raz naruší a poškodí, nevie sa zahojiť. Artróza sa môže objaviť bez zjavnej príčiny alebo následkom úrazu, vrodenej chyby či zápalu. Najviac bývajú ohrozené váhonosné kĺby, čiže kolená, bedrá, chrbtica v oblastí krížov a krku. Práve v nich pociťujeme bolesti najskôr. V rámci prevencie by sme nemali kĺby jednostranne zaťažovať a mali by sme si udržovať primeranú hmotnosť. Športu sa netreba vyhýbať, ale dávkovať si ho s rozumom.
Nádcha alebo alergia?
Možno sa vám už stalo, že ste si nevedeli dať rady, či za vaše neustále smrkanie a kýchanie môže alergia, alebo ide o nachladnutie. Ako sa zorientovať? Bežnú nádchu prezradí okrem upchatého nosa aj kýchanie, škrabanie v hrdle, únava, niekedy sa vyskytne aj zvýšená teplota. Medzi prejavy alergickej nádchy patrí okrem kýchania a škrabania v hrdle aj svrbenie v nose a slzenie očí. Táto nádcha neprestáva, pokiaľ ste v styku s alergénom, čo môže trvať aj niekoľko týždňov.
Jesenné alergie
Ak ste počas tohto roku pocítili prvýkrát prejavy alergie na vlastnej koži, práve teraz je ideálne obdobie na kožné testy, ktoré vám pomôžu zistiť, na čo ste citliví. Koho sužuje celoročná alergia, nevyhne sa jej príznakom ani na jeseň. Do tejto kategórie patria alergie na prach, roztoče, srsť, lieky či potraviny. Dokonca ani peľovým alergiám nie je úplný koniec.
„Alergie na peľ paliny a ambrózie sa začínajú prejavovať v druhej polovici augusta a pretrvávajú do konca septembra. Neskôr, hlavne v daždivom, vlhkom počasí dominujú v ovzduší alergény vzdušných plesní, najmä alternaria a cladosporium,“ vysvetľuje imunologička a alergiologička Daria Buchvaldová z medicínskeho centra Medifera.
Prvá pomoc, keď hlas neposlúcha
Ako prvá pomoc pri strate hlasu zaberá zaparovací Priessnitzov zábal. Šatku namočenú v studenej vode obviažeme okolo hrdla a okolo nej omotáme druhú suchú šatku. Po dvoch hodinách zábal vymeníme. Kombinovať ho môžeme s vitamínovými tabletkami na posilnenie imunity a prípravkami proti boleniu hrdla.
Pozor na hlasivky
Chladnejšie jesenné počasie sa občas podpíše aj pod naše zachrípnuté hrdlo. Začína sa to zvyčajne nenápadne slabým škrabaním. Väčšinou však netrvá dlho a hlas nám zhrubne alebo celkom zmizne. Za akútne ochorenie hlasiviek môžu často obyčajné prechladnutie, viróza alebo klimatizácia.
Nasleduje zápal hrtana a strata schopnosti vibrovania hlasiviek, čo súvisí so stratou normálneho zafarbenia hlasu. Ak stratíme hlas, najlepšie je radšej vôbec nehovoriť a hlasivky nesiliť. Takže zabudnime aj na šepkanie. Pri ňom sa totiž hlasivky namáhajú viac ako pri normálnom rozprávaní.
Keď sú hlasivky zdurené a vysušené, vyhýbať sa treba bublinkovým nápojom, minerálkam a ostrým jedlám, ktoré by hrdlo zbytočne dráždili. Ak sa príznaky do troch dní nestratia, mali by sme vyhľadať lekára. Platí, že ak ide o vírusový zápal hrtana, hojenie prebieha samovoľne. Ak sa však pridruží bakteriálna infekcia, je potrebné nasadiť antibiotickú liečbu.
Vitamínová abeceda
Viete, ktoré vitamíny vaše telo potrebuje? Naučíme vás základy vitamínovej abecedy.
Vitamín A
Trápi vás oslabená imunita? Doprajte si poriadnu dávku vitamínu A. Chráni sliznicu membrány dýchacieho traktu, a tým zvyšuje odolnosť proti infekčným chorobám. Okrem toho priaznivo pôsobí na správne fungovanie zrakových orgánov, preto sa často nazýva aj očným vitamínom. Kde ho nájdete: ryby, pečienka, mliečne výrobky, zelenina a ovocie, ktoré obsahujú karotenoidy (mrkva, melón, marhule).
Vitamín B
Vitamín B predstavuje skupinu vitamínov označovaných ako B-komplex, čiže vitamíny B1 až B12. Každý z nich má špecifický vplyv na ľudský organizmus, ale všeobecne sa starajú o správny vývin nervovej a pohybovej sústavy, zdravie našich vlasov, nechtov a celkového dobrého psychického stavu človeka. Kde ho nájdete: kvasnice, strukoviny, obilniny, vajcia, orechy, hydina.
Vitamín C
Azda najznámejší vitamín, po ktorom siahneme v prípade chrípky alebo prechladnutia. Vitamín C však má aj iné prednosti. Pomáha pri tvorbe červených krviniek, vstrebávaní železa a hojení rán. Kde ho nájdete: citrusové plody, čierne ríbezle, šípky, kyslá kapusta, petržlen, paprika.
Vitamín D
Vitamín D sa tvorí v našej pokožke pôsobením slnečného žiarenia. Keďže najmä v jesenných a zimných mesiacoch máme slnka menej, musíme ho dopĺňať z našej potravy. Spevňuje kosti a zuby, pretože podporuje ukladanie vápnika a horčíka. Kde ho nájdete: rybí tuk, žĺtka, mlieko, maslo.
Vitamín E
Tento významný antioxidant je potrebný na ochranu buniek a zodpovedný za normálny rast a vývin svalov. Dôležitá je tiež jeho funkcia v udržiavaní zdravého imunitného systému. Kde ho nájdete: rastlinné oleje, orechy, celozrnné produkty, listová zelenina.
Vitamín K
Názov vitamínu K je odvodený od slova koagulácia – zrážanlivosť. Umožňuje tvorbu protrombínu, ktorý sa mení na trombín, zabraňujúci vykrvácaniu. Reguluje tiež menštruáciu a pôsobí preventívne proti zhubným nádorom. Kde ho nájdete: listová zelenina, ovos, raž, pšenica, zelený čaj.
Autor: Simona Horváthová, redakcia smeŽeny