Miriam Jarošová: Počasie treba rešpektovať

študovala na Matematicko-fyzikálnej fakulte fyziku hraničných odborov so zameraním na meteorológiu a klimatológiu. Po skončení štúdia sa zamestnala v Slovenskom hydrometeorologickom ústave na radarovej a družicovej meteorológii. Po materskej dovolenke, keď sa jej narodili dvojičky Jarko a Marek, ktorí majú dnes už trinásť rokov, začala pracovať na Oddelení všeobecných predpovedí a výstrah. Je vydatá, jej manžel Jaro, s ktorým sa pozná od študentských čias, pracuje v poisťovníctve. .

Ako ste si zvykli na prácu v televízii?

Je pre mňa trochu stresujúca, lebo televízia nie je pre mňa celkom prirodzené prostredie. Keď som začínala s predpoveďami počasia v STV, učila ma tam jedna pani správne artikulovať a skloňovať, pripravovať si informácie tak, aby som udržala pozornosť divákov a aby neodchádzali od obrazoviek.

Dodnes som jej za to veľmi vďačná. Musím povedať, že moderovanie v televízii nie je vôbec jednoduché, ale na druhej strane mám radosť, že môžem ľuďom sprostredkovať dôležité informácie o počasí.

Robia sa predpovede počasia dnes ťažšie ako kedysi?

Je to preto, že klíma je celkovo nestabilnejšia? Naopak, myslím si, že dnes dokážeme predpovedať počasie s oveľa väčšou presnosťou, ako to bolo napríklad pred osemnástimi rokmi, keď som začínala v tejto brandži.

Máme k dispozícii výkonnú výpočtovú techniku, ktorá dokáže spracovať množstvo nameraných údajov a na základe nich spracovať to, čo sa deje v atmosfére. Oproti klasickým predpovediam, ktoré sa robili s mapou, ceruzkou a gumou v ruke, je to veľký pokrok.

Čo si myslíte o katastrofických scenároch spojených s klimatickými zmenami, ktoré práve prebiehajú na našej planéte?

Je pravda, že počasie sa nespráva tak štandardne, ako sme boli donedávna zvyknutí. V lete sa u nás prejavujú častejšie prívalové zrážky, v zime sa vytráca sneh z nižšie položených miest.

Vyzerá to tak, že lyžiarske strediská, ktoré sú pod nadmorskou výškou 1500 metrov, budú odkázané na umelé zasnežovanie. Kam však tieto zmeny povedú o sedemdesiat, osemdesiat rokov, nevie s určitosťou nikto.

Prikláňate sa k vedcom, ktorí tvrdia, že zmeny klímy sú prirodzené, alebo k tým, ktoré z nich obviňujú našu pretechnizovanú civilizáciu?

Myslím si, že človek má svoj podiel zodpovednosti, ale na druhej strane je pravda aj to, že Zem je živý organizmus, ktorý sa vyvíja a mení. Keď sa pozriete na obrazy starých holandských majstrov, tak na nich zbadáte zamrznuté kanály, po ktorých sa prechádzajú ľudia.

Na starých obrázkoch Londýna sú zobrazené na zamrznutej Temži trhové stánky. Takéto výjavy dnes už neuvidíte. A keď si prečítate o živote te, že si dával dovážať na cisársky dvor melóny z okolia Kladna, hoci dnes ich v tejto oblasti už nikto nepestuje. Počasie sa vždy menilo, dokonca oveľa skôr, než sme ho začali merať.

Spolupracujete pri predpovediach počasia s kolegami zo zahraničia?

Inak sa to ani nedá robiť. Poveternostná mapa, s ktorou pracujeme, siaha od Kanady až po Ural, od severného pólu až po Turecko a Egypt. Vzduch, ktorý u nás prúdi, sa k nám dostáva zvyčajne zo západu, preto je pre nás dôležité sledovať, čo sa deje nad Atlantikom, na Britských ostrovoch, ale aj vo Francúzsku a v Nemecku. Keď kontinentom prechádza tlaková níž, tak sa nezastaví na hraniciach jedného štátu. (smiech)

Najväčšou pohromou pre Európu sú veľké záplavy. Prečo vlastne vznikajú?

Výrazné zrážky vznikajú najmä v období, keď sa vlhký a teplý vzduch zmieša so studeným vzduchom. Práve z tejto príčiny sme mali u nás povodne v máji a júni. No silné búrky sa vyskytujú u nás aj pri postupujúcom studenom fronte od západu.

Pri takýchto poveternostných podmienkach býva najviac postihnuté Nemecko, kde sa okrem veľmi silných búrok objavujú aj intenzívne zrážky.

Dokonca krajinu devastujú aj tornáda, a to nielen v Nemecku, ale aj u našich českých susedov. K nám prichádzajú tieto javy už v umiernenej podobe, napriek tomu však dokážu napáchať veľa zla.

V súvislosti s teplotnými výkyvmi a celkovou nestabilitou počasia sa často hovorí o vyšších záťažových stupňoch pre ľudský organizmus. Čo konkrétne to znamená pre naše zdravie?

Počasie vplýva na ľudský organizmus, či sa nám to páči, alebo nie. Napríklad príliš vysoké teploty zaťažujú ľudí s kardiovaskulárnymi ochoreniami, s vysokým krvným tlakom a s ischemickou chorobou srdca.

Inokedy, pri inverzných situáciách, sa vzduch drží nízko pri zemi a splodiny, ktoré obsahuje, sa nedokážu rozptýliť do okolia, trpia zase ľudia s oslabenými dýchacími cestami. Preto záťažové stupne, spojené s predpoveďou počasia, majú pre naše zdravie veľký význam. Počasie treba rešpektovať.

Keď sú vonku tropické teploty nemá význam postaviť sa do radu pred preplnený supermarket, kde majú výpredajovú akciu, ako to urobila jedna babka, ktorá k nám volala, že jej prišlo zle, lebo na prudkom slnku, kde práve stojí v rade, je teplejšie, než sme predpovedali.

Netrápi vás, že si nikdy nemôžete byť stopercentne istá, či sa vaša predpoveď vyplní?

Práve to ma na meteorológii fascinuje. Rozhodne to nie je nudné povolanie. Aj keď sa niekedy poveternostná situácia stabilizuje napríklad na štyri dni, ani jeden deň nie je ako druhý.

To, čo sa odohráva nad našimi hlavami pri zemi, je len dôsledkom toho, čo sa odohráva vo vyšších vrstvách atmosféry – a to je vždy nesmierne zaujímavé. Keď prídem ráno do práce, nikdy neviem, čo sa práve deje vo výške troch alebo siedmich kilometrov a ako príroda ovplyvní naše životy v nasledujúcom období. A to je nesmierne vzrušujúce.

Miriam Jarošová (41)