Ak by v dome nebol klavír, nebolo by Mozarta

Prítomnosť klavíra, flauty či gitary v dome ešte zo žiadneho dieťaťa nespravila hudobného génia, no nijaký rodič neurobí chybu, keď svojim deťom podstrčí nástroj a prípadne ich aj hudobne usmerní. Aj menej talentovaným ľuďom môže hudba v skorom veku rozšíriť obzor a dokonca i trochu vychovávať.

Mozart bol už ako päťročný známym koncertným umelcom, ale s trombónom by si asi veľmi neporadil. Na niektoré nástroje treba dorásť, a to sa týka aj speváckych techník. Ako je to vlastne s jednotlivými inštrumentmi, kedy je vhodný čas začať sa im venovať? Koľko to vyjde? A vôbec, ako sa zisťuje, či má dieťa talent na hudbu?

Talent, netalent?

Ak je dieťa športovo alebo výtvarne nadané, ťažko to pred rodičmi utají. S hudbou to môže byť trochu iné. „U mňa osobne sa vraj vzťah k hudbe prejavil, keď mi ako dvojročnému dali na uši walkman. Vraj som stíchol a sústredene počúval,“ hovorí muzikológ, hudobník a pedagóg Oskar Lehotský. „Talentované deti už pomerne skoro začínajú čisto intonovať a rytmizovať. Rodič však nie vždy zistí, či jeho dieťa inklinuje k spevu, tancu, alebo maľovaniu. Je to dané aj tým, ako dieťa svoj hudobný zážitok prežíva. Extrovertné deti väčšinou dávajú jasne najavo svoje pocity, no introverti počúvanie hudby prežívajú skôr vnútorne, takže tam môže byť objavovanie skrytého talentu zložitejšie a zdĺhavejšie. Záleží to od prístupu a postrehu rodičov, učiteľov i kamarátov.“

Ak si chce rodič overiť, či je jeho dieťa hudobne nadané aj v predškolskom veku, stačí sa ohlásiť na najbližšej základnej umeleckej škole a učitelia sa naň radi pozrú. No a ak ho do hudobnej školy nedotiahne ani párom volov, tiež to napovie o hudobnom odhodlaní dieťaťa.

Často počuť výroky typu „mám hudobný hluch“. Ľudí úplne bez sluchu, nepoužiteľných pre hudbu, je však minimum. „Za takých považujem ľudí, ktorí k hudbe nemajú absolútne žiadny vzťah. Doteraz som takých poznal možno dvoch,“ hovorí Lehotský. Prvý stupeň základných umeleckých škôl je nastavený tak, že by ho mali zvládnuť aj deti, povedzme, priemerne talentované. Ak sa hudba robí aktívne, vždy to rozširuje obzory a hudobné vzdelanie určite neublíži ani budúcemu dídžejovi či hiphopovému producentovi.

Viete podľa čoho vyberať?

Husle, klavír, zobcová flauta: v predškolskom veku

Na začiatok je ideálnym nástrojom klavír, na ten môžu pokojne začať hrať už štvorročné deti. Na klavíri je tón viac-menej „hotový“, v prípade huslí ho treba vytvárať vrátane ladenia, čo spočiatku môže robiť problémy hlavne poslucháčom. Rodič určite neukradne dieťaťu kariéru, keď mu venuje prvé husle niekedy v šiestich rokoch. Zobcovú flautu tiež zvládnu aj malé deti, v niektorých materských školách sa „zobcovka“ učí obligátne.

Vycibrený prístup majú na súkromnej umeleckej škole Hudobno-tanečného štúdia vo Zvolene. Žiakov berú veľmi skoro, už od štyroch rokov, pričom spočiatku neoddeľujú spev, hru na nástroji a pohyb. „Dôraz kladieme na skupinové vyučovanie, a to sa týka aj niektorých hudobných nástrojov. Príklad – všetci naši tanečníci v hudobno-tanečnom odbore ovládajú hru na zobcovej flaute,“ hovorí riaditeľ Pavol Kováč.

Bicie: hocikedy

Bubeník Marián Slávka z IMT Smile začal s hudbou v piatich rokoch, hral na klavíri, na bicích hrá od trinástich a dnes ich aj vyučuje. „Klavír mi veľmi pomohol, naučil som sa čítať noty, prenikol som do hudby. Kedy začať s bicími? To je veľmi individuálne. Ale vo všeobecnosti by som odporúčal začať s hudbou čo najskôr a keď si aj dieťa vyberie iný nástroj, príprava sa nikdy nestratí.“

Podľa učiteľa hry na bicích z Banskej Bystrice Tomáša Holluba nie je dôvod, aby sa nevenovali bicím aj najmenšie deti, napokon, dôkazom je David Hodek, ktorý má momentálne jedenásť rokov a je rešpektovaným džezovým hudobníkom. Začínal ako trojročný. „Dnes je na trhu množstvo nástrojov aj pre deti,“ poznamenáva Peter Solárik, jeden z najlepších džezových bubeníkov na Slovensku. O svojej dvaapolročnej dcére hovorí, že „sa všetci môžu od nej učiť, ako sa držia paličky“.

Pedagóg tvrdí, že tie najvýraznejšie detské talenty sú natoľko cieľavedomé, že si vzdelanie zodpovedne ustrážia aj samé. „My, smrteľníci sme tu na to, aby sme usmernili ich vkus. Toto je, zdá sa, v dnešnej dobe trochu problém.“

Gitara: prvý stupeň ZŠ

„Na gitaru sa môžu teoreticky prihlásiť deti už od šiestich rokov,“ hovorí hudobník a hudobný skladateľ Pavol Malovec , ktorý učí klasickú aj elektrickú gitaru na základnej umeleckej škole na Hálkovej ulici v Bratislave. „Optimálny vek je osem až desať rokov, menšie deti môžu mať problém s tónom.“
Elektrická gitara je špecifický nástroj s autonómnou technikou. Aj u nás sú známe prípady veľmi talentovaných detských hráčov na elektrickej gitare, napríklad Rony Janeček, alebo trinásťročný fenomenálny džezový gitarista Andreas Varady, ktorý sa narodil sa na Slovensku a s rodičmi žije v Írsku. „Ja by som však odporúčal začať na klasickú gitaru,“ radí Malovec. „Mladí hudobníci si myslia, že keď si zoberú elektrickú gitaru a zapnú skresľovač, môžu začať hrať heavy metal - tón sa im vytvorí sám, ale to nie je pravda, aj na elektrickú gitaru treba vedieť vytvoriť pekný tón a to sa dá najlepšie naučiť na klasickej gitare.“

Dychové nástroje: druhý stupeň ZŠ

Na dychové nástroje už treba mať fyzickú výbavu. „Na nich človek môže začať hrať , až keď je fyzicky vyvinutý, má dostatočnú kapacitu pľúc a je schopný osvojiť si správnu techniku dýchania, teda ako trinásť až štrnásťročný,“ hovorí známy saxofonista Dušan Húščava.. „Aj keď dnes je to ťažké zovšeobecňovať, lebo deti fyzicky dozrievajú skoro.“

Pripomína však, že s inými nástrojmi sa dá a má začať oveľa skôr. „Je v podstate jedno, na akom nástroji sa predtým budúci saxofonista učil. Dôležité je, aby bol hudobne gramotný,“ zdôrazňuje Húščava. Podotýka, že dôkazom je aj on sám. „So saxofónom som začal až po maturite; chcel som ísť na žurnalistiku, ale tam ma neprijali z ideologických dôvodov, tak som sa rozhodol naučiť sa na saxofóne a živiť sa hudbou. Mal som však výhodu, že som po celý čas hral na husliach, čo je pred saxofónom dobrý nástroj, pri ktorom sa trénuje intonácia.“

Basgitara: stredná škola

Basgitarista Michal Šimko, ktorý hrá napríklad s Petrom Lipom, samozrejme, ako veľa muzikantov aj učí. Basa nielenže tvrdí muziku, ale vyžaduje aj celého človeka. Vek, v ktorom je najlepšie na ňu začať hrať, je podľa Šimka okolo štrnásť - pätnásť rokov. „Väčšina mojich žiakov sú stredoškoláci a vysokoškoláci, počas piatich rokov som mal jedného ôsmaka. Je to tým, že aby nástroj znel, treba mať v prstoch istú silu. A človek musí mať určitú zrelosť, aby v hudbe rozpoznal zvuk a zmysel basy. Dosť často sa stáva, že basgitaristi sa preškolia z gitaristov, to sa stalo aj mne. Začínal som ako šesťročný na akordeóne, potom som s pomocou otca hral od siedmich na gitare a keď som ako pätnásťročný prišiel na hodinu jazzovej teórie ku klaviristovi, pánovi Sulkovskému, povedal – počúvaj, ty hráš na tej gitare ako na basgitare, z teba bude basista. Postupne som si ten nástroj zamiloval.“

Nie je spev ako spev

„To, čo sa deje na televíznych obrazovkách, že sa deti zúčastňujú na súťažiach talentov, sa mi vôbec nepáči,“ hovorí skúsená hlasová pedagogička Lukrécia Bílková. „Problém je v tom, že napodobňujú dospelých spevákov a pritom u dieťaťa je úplne najdôležitejšie ponechať mu čo najdlhšie detský hlas – až do mutácie, pretože aj dievčatá mutujú.“ Najväčšiu chybu robia podľa Bílkovej učitelia, ktorí detský hlas znásilňujú. „Úlohou hlasového pedagóga je ustrážiť, aby si deti neprepínali hlasivky, čo ich môže nenávratne poškodiť. Hlas sa vyvíja do 21 rokov, potom sa vývoj končí a už sa dá pracovať iba na technike, ale dovtedy môže veľmi výrazne meniť kvalitu. Za moju najdôležitejšiu úlohu však považujem naučiť ľúbiť spev,“ vysvetľuje Bílková.

Podľa banskobystrickej učiteľky spevu Márie Nečesanej je výchova malého speváka individuálna vec. „V ideálnom prípade sa deti od šiestich do deviatich rokov snažíme predovšetkým motivovať, aby sa naučili veľa pesničiek a vystupovali na koncertoch. Od začiatku samozrejme hovoríme o správnom dýchaní, pretože to je základným predpokladom toho, aby raz človek spieval. Neskôr môžeme začať pracovať na technike. No a pre speváka v akomkoľvek veku je dôležité byť v psychickej pohode, na tom pohorel už nejeden perspektívny spevák.“

„Deti treba nechať experimentovať, odzerať od iných a so serióznou technickou prípravou by som odporúčala začať okolo dvanásteho roku alebo aj neskôr,“ upresňuje hlasová pedagogička Alena Čermáková.

Ak chce dieťa spievať ako Placido Domingo alebo Adriana Kučerová, treba s tým počkať. Klasický spev by sa mal podľa odborníkov začať učiť až po mutácii, teda u dievčat okolo štrnásteho – pätnásteho roku, u chlapcov neskôr, okolo šestnásteho roku.

„Klasický spev je náročná disciplína,“ hovorí Alena Čermáková. „Ak dieťa začne s opernou technikou pracovať v útlom detstve, vytvorí si trvalé návyky tvorenia tónu. Ak sa v neskoršom veku rozhodne spievať pop alebo džez, už nebude vedieť spievať tak, ako mu ,zobák narástol’. Bude vedieť tvoriť len umelý, kultivovaný tón.“

Čermáková upozorňuje aj na to, že je dôležité, aby deti spievali veľa ľudových piesní, pretože ak niekto vyrastá na anglických textoch, môže sa stať, že si neosvojí peknú artikuláciu a frázovanie v slovenčine.

(mj)