Lucia Hablovičová: Stratila som ilúzie

Po rokoch v šoubiznise, keď bola riaditeľkou súťaže Miss Slovensko, partnerkou verejne známych mužov a mediálnou hviezdou, sa zrazu stiahla do úzadia a začala sa venovať charite.

Pred pár mesiacmi ste založili charitatívnu organizáciu Svetluška, ide zatiaľ všetko podľa vašich predstáv?

Nedávno som zistila, že je to oveľa zložitejšie, než som očakávala. Dostatočne som si neuvedomila, koľko podmienok musí združenie splniť na to, aby sa mohlo uchádzať o rôzne granty alebo sa zapojiť do nejakej súťaže a podobne. Ja navyše nemám odborné vzdelanie v sociálnej problematike, čo znamená, že musím mať v tíme osobu, ktorá potrebné vzdelanie má. Chystáme väčšie projekty a aj spoluprácu s rôznymi ďalšími organizáciami, ale stále sme ešte v rozbehovom štádiu. Veci, ktoré momentálne robíme, sú vyslovene jednorazové záležitosti, zamerané skôr na jednotlivcov. Nimi sa však nechceme verejne prezentovať. Ide nám predovšetkým o rozbehnutie väčších a dlhodobejších projektov.

Čomu sa v nich chcete venovať?

Užšiu spoluprácu sa chystáme nadviazať napríklad so Zväzom sklerózy multiplex. Pripravujeme rekondičné pobyty pre pacientov s týmto ochorením.

Môžete povedať, komu konkrétne sa vám už podarilo pomôcť?

Môžem uviesť napríklad Anetku Kováčovú, rómske dievčatko zapojené do projektu Divé maky, ktoré už päť rokov finančne podporujem v štúdiu a máme už niečo za sebou. Momentálne študuje v Prahe na medzinárodnom konzervatóriu. Má už osemnásť.

Vídate sa niekedy?

Minimálne sa stretávame dva razy do roka pri Anetkinom vysvedčení. Rozprávame sa o tom, ako sa jej darí alebo čo jej robí naopak problém. V kontakte sme však aj vtedy, keď má v Bratislave a v okolí vystúpenie. Ak mám voľno, prídem sa na ňu pozrieť.

Okrem charitatívnej činnosti sa stále venujete aj projektu Miss Slovensko. Ako ste sa k nemu dostali ?

V roku 2005 som pracovala v televízii Markíza a popritom som spolupracovala s agentúrou Forza na projekte Miss Slovensko pri foteniach a tvorbe kampane. O rok neskôr som z televízie odišla a dostala ponuku našu spoluprácu rozšíriť.

Nezastávate už post riaditeľky súťaže, ale pracujete ako jej supervízorka. Čo máte na starosti?

Už nie som tvárou projektu, nemám v úmysle ho prezentovať na verejnosti. Zaoberám sa skôr celkovým smerovaním ďalšieho ročníka, ako bude vyzerať kampaň, fotenia a neskôr finálový večer. Tieto veci idú stále cezo mňa aj preto, že zatiaľ sa nenašla osoba, ktorá by nastúpila na moju pozíciu.

Pri výbere dievčat ste vždy dbali na to, aby nemali zásahy plastických chirurgov. Má to význam?

Veď na svetových súťažiach sa umiestňujú väčšinou súťažiace z Južnej Ameriky, pre ktoré sú plastiky bežnou záležitosťou. Súťaž miss je do veľkej miery motiváciou pre mladé dievčatá, ktoré ešte nemajú osemnásť a ja pokladám za choré, aby mali už v tomto veku umelé prsia, pery alebo nos. Keby taká dievčina aj vyhrala, neznamená to, že by mala na svetovej súťaži väčšie šance. Okrem toho by bola vzorom pre ďalšie dievčatá, ktoré by o rok prišli preoperované možno práve kvôli nej. Nie je to cesta, ktorou som chcela projekt viesť. Prezentovať názor, že ak chcú byť dievčatá úspešné, stačí mať silikóny a všetko je vyhrané.

Vy sama ste boli kedysi modelkou, prešli ste aj vy konkurzom?

Nie, dostala som sa k modelingu celkom náhodou. Mala som šestnásť a študovala na pedagogickej škole, lebo som chcela byť učiteľkou v materskej škôlke. Na ulici ma vtedy oslovila zástupkyňa jednej agentúry a ponúkla mi túto možnosť. Napokon som bola aj v Paríži, ale stále som modeling nebrala vážne (smiech). Bola som asi na správnom mieste v správny čas, ale bez akejkoľvek ambície uplatniť sa v tejto brandži.

Nikdy potom ste nerozmýšľali, že sa k učiteľstvu raz vrátite?

Samozrejme, že áno. Dokonca som rok robila vychovávateľku na základnej škole tretiakom. Mala som vtedy dvadsaťjeden rokov. Veľmi milá príhoda sa mi stala na minuloročných kastingoch pre Miss Slovensko 2010. Prihlásilo sa tam jedno dievča, ktoré mi povedalo, že chodilo do triedy, ktorej som robila vychovávateľku. V prvom momente som si uvedomila, ako ten čas letí, lebo predo mnou stála krásna mladá žena. Zaujímalo ma, ako ma vnímala, keď bola ešte dieťa. Vravela, že som bola pre deti skôr kamoškou než učiteľkou. Asi ma brali menej vážne aj preto, že som bola mladá. Vďaka tomu však bolo ťažké budovať si u nich autoritu (smiech).

Po roku vychovávateľskej praxe ste sa znovu vrátili k modelingu, prečo?

Predtým som veľa cestovala, ale prišlo obdobie, keď som si povedala, že ostanem doma, že chcem žiť na Slovensku. Začala som si hľadať nejaké spôsoby uplatnenia, a skúsila som aj vychovávateľstvo, ku ktorému som mala blízko. Ako učiteľka absolventka som však nemala žiadnu prax, a preto bol môj honorár skôr symbolický. Takže najmä pre fi nančné dôvody som sa po roku znova vrátila k modelingu a začala opäť cestovať.

Ako ste prežívali pobyt v zahraničí?

Často spomínam na svoje začiatky, ťažko som znášala odlúčenie od blízkych a život osamote. Vždy ma to ťahalo domov, vždy som sa rada vracala späť na Slovensko.

Istý čas ste pôsobili ako moderátorka a nedávno ste sa k moderovaniu opäť vrátili. Chýbalo vám?

Keď som odišla z televízie Markíza, myslela som, že táto kapitola môjho života je uzatvorená. Aj keď som ešte dostávala ponuky na moderovanie, zdalo sa mi to nevhodné a nezlučiteľné s pozíciou, ktorú som mala v súťaži Miss Slovensko. Ale teraz, keď som z nej odišla, som si povedala, že to opäť vyskúšam. Je to príjemná robota a ja rada komunikujem s ľuďmi.

Máte niekoľko aktivít, v ktorej vidíte svoju budúcnosti?

Mojou víziou do budúcnosti je Svetluška a bola by som rada, keby mi práve ona osvetlila moju cestu (smiech). Ostatné aktivity si, samozrejme, veľmi vážim a som rada, že ich mám, ale riešim ich najmä preto, lebo musím z niečoho žiť. Som rada, že si môžem vďaka nim zarobiť, ale do budúcnosti by som sa rada uberala iným smerom. Mám napríklad v pláne založiť raz domov pre starých ľudí.

V mediálnom svete sa pohybujete už dosť dlho. Čo vás naučil?

Pozitívom je, že som v sebe objavila vlastnosti, ktoré sa predtým nemali ako prejaviť. Mohla som sa otestovať v rôznych situáciách a zistiť, čo vo mne je. Dnes viem, že keď sa pre niečo nadchnem, tak to dokážem dotiahnuť do konca, že za mnou niečo pozitívne ostáva. Na druhej strane som stratila ilúzie o živote a trošku aj naivitu, ktorú som kedysi mala.

Lucia Hablovičová (32)

narodila sa v Bratislave. Vyštudovala učiteľstvo MŠ a vychovávateľstvo na SpgŠ v Bratislave. V šestnástich bola oslovená modelingovou agentúrou na spoluprácu. Ako modelka pôsobila doma i v zahraničí 10 rokov. V roku 2003 sa ujala moderovania televíznej relácie Smotánka, ktorú neskôr zastrešovala z postu dramaturgičky. V roku 2005 začala pôsobiť v projekte Miss Slovensko, kde sa o rok neskôr stala jeho riaditeľkou. Po piatich rokoch z tohto postu odišla a momentálne pôsobí ako koordinátorka súťaže. V roku 2010 založila charitatívne združenie Svetluška, ktoré má za cieľ pomáhať deťom a starším ľuďom.