Aby srdce bolo zdravé

Kardiovaskulárne ochorenia patria vo všeobecnosti medzi najčastejšiu príčinu chorobnosti a smrti na Slovensku. Úmrtnosť je asi 2,5-krát vyššia než v ostatných krajinách Európskej únie. Alarmujúci je rastúci výskyt týchto ochorení a fakt, že sa objavujú v čoraz nižších vekových skupinách.

„Treba zdôrazniť, že hlavnou príčinou úmrtnosti je ateroskleróza, čiže kôrnatenie tepien vo všetkých jej formách a lokalizáciách. Stále najnebezpečnejšou, ale aj najčastejšou je ateroskleróza vencovitých tepien, ktoré zásobujú krvou srdce. Jej najdramatickejším a najobávanejším prejavom je infarkt myokardu.

V mnohých prípadoch končí srdcovým zlyhaním a náhlou srdcovou smrťou, často už v mladom veku,“ uvádza Zuzana Krč-Turbová, detská kardiologička z Nemocnice sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. V súvislosti s aterosklerózou môžu vzniknúť aj náhle cievne mozgové príhody, ochorenia prekrvenia dolných končatín či trombózy. Patologické zmeny na cievach pritom vznikajú už v ranom detstve.

Čoho sa treba vyvarovať?

„Vo všeobecnosti v preventívnych opatreniach musíme ísť na samý začiatok nášho bytia. Zdravý človek musí mať aj zdravé srdce a aby to tak bolo, musí sa zdravý narodiť. Matka už počas tehotenstva môže ohroziť zdravý vývoj svojho dieťaťa,“ uvádza odborníčka.

Je preto nanajvýš potrebné, aby sa tehotná žena vyhýbala všetkému, čo poškodzuje nielen jej zdravie, ale aj samotný plod, predovšetkým alkoholu, cigaretám a samozrejme drogám. Alkohol je skutočný jed. Ak sa dostane do krvi, plodu natrvalo poškodzuje nervový systém, znižuje zrážanlivosť krvi, rozširuje cievy, čím môže vyvolať krvácanie a priamo ohroziť tehotenstvo.

Veľkým rizikom je aj fajčenie a pobyt v zafajčenom prostredí. Tabakový dym obsahuje početné toxické látky, ktoré priamo ovplyvňujú vegetatívny nervový systém a zrýchľujú frekvenciu srdca. Ovplyvňujú vytváranie placenty, poškodzujú jej cievne zásobenie a zhoršujú základný predpoklad na dobrú výživu, prísun kyslíka a vývin ľudského zárodku. V cigaretovom dyme sú tiež látky - mutagény, ktoré sa dostávajú do pohlavných žliaz, kde spôsobujú zmeny dedičných vlastností.

Riziko tak vzniká aj následkom fajčenia mužov - otcov. Deti fajčiacich matiek majú až o 50 percent vyšší výskyt syndrómu náhleho úmrtia dojčiat aj zhubných ochorení detí. Po narodení dieťaťa jeho zdravotný stav závisí od dojčenia a nasledovnej racionálnej výživy, ktorá je základným prvkom prevencie kardiovaskulárnych ochorení.

Pozor na obezitu

Nárast obezity je, bohužiaľ, celosvetovým trendom a týka sa aj detí a adolescentov. „V posledných rokoch sa hovorí doslova o pandémii obezity. Konkrétne obezita detí sa za posledných desať rokov až strojnásobila,“ hovorí kardiologička. Nadváha je jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov, ktorý sa podieľa na rozvoji inzulínovej rezistencie a cukrovky 2. typu, hypertenzii, poruche metabolizmu tukov a metabolickom syndróme už u detí a mladistvých. Tieto ochorenia prispievajú k predčasnej ateroskleróze v dospelosti, ktorá má tie najdramatickejšie a najobávanejšie prejavy od srdcového zlyhania až po náhlu srdcovú smrť.

Kardiovaskulárne ochorenia neobchádzajú ani deti

S ktorými problémami sa u detí a adolescentov stretáva najčastejšie kardiologička Zuzana Krč-Turbová?

„V ranom veku sú to najčastejšie vrodené chyby srdca, ktoré majú pomerne vysoký výskyt, ročne 700 až 900 detí. Vieme ich však úspešne operatívne liečiť. Najčastejšie získané ochorenia srdca sú spôsobované vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami. Postihnú srdcový sval, jeho výstelky alebo chlopne.

Ďalšou skupinou sú ochorenia, ktoré zaraďujeme medzi systémové, pri ktorých je v dôsledku cievneho zápalu postihnutých viacero orgánov. Prejaviť sa môžu infarktom, poruchami srdcového rytmu až náhlou srdcovou smrťou. Stretávam sa aj s arytmiami, či už vrodenými, alebo získanými. Tie už patria do rúk špecialistov.

A u adolescentov je to nepochybne najčastejšie výskyt hypertenzie v sprievode obezity. Srdce máme len jedno a je určitým symbolom života. Nie nadarmo prevažná väčšina zemských civilizácií považovala srdce za centrum lásky, súcitu a života vôbec. Mali by sme si ho preto chrániť.“

Aká strava je potrebná pre zdravé srdce?

• Lepšie je jesť častejšie, 5-6-krát denne menšie porcie. Celkovo by však kalorická hodnota nemala presiahnuť hodnoty zvyčajnej stravy.
• Jedlo treba jesť pomaly a dôkladne ho požuť, len tak z neho organizmus spracuje čo najviac živín.
• Vláknina by mala byť súčasťou jedálneho lístka každý deň. Treba zabezpečiť až 5 porcií ovocia a zeleniny denne a zvýšiť dennú spotrebu celozrnnej múky a strukovín.
• Je dobré mať rybu aspoň trikrát týždenne. V krajinách, ktoré preferujú konzumáciu rýb, ľudia takmer vôbec netrpia srdcovocievnymi ochoreniami ani artritídou.
• Vyberajte si radšej mäso (kuracie, hovädzie, morčacie...) bez viditeľného tuku.
• Znížte príjem tukov, masti, vyprážaných jedál, údenín a jedál bohatých na cukor.
• Zabezpečte si príjem čistej pitnej vody na dva litre denne a znížte príjem kofeínu, alkoholu a sladených nápojov.
• Nesoľte!