Mária Kráľovičová: Celý život som šťastná

„Dnes mám už za sebou dve skúšky a večer ma čaká predstavenie,“ vydýchla, keď sme sa stretli kvôli autorizácii. Jej životné nasadenie, energiu a elán možno naozaj len závidieť.

Ste stále v jednom kole, oddychujete niekedy?

Som zvyknutá robiť od svojich pätnástich rokov. Odvtedy som si musela na seba zarábať. Už ako dieťa som mala svoje povinnosti, starala som sa o kurence, pásla som kozičky. Tvrdím však, že odchádzame z tohto sveta až vtedy, keď splníme svoje úlohy. Ja som si ich ešte asi všetky nesplnila.

Momentálne skúšate niekoľko nových predstavení a chystáte sa nakrúcať aj jednu rozprávku v Česku...

V novembri uvádzame v divadle premiéru Čechovovho Ivanova a začínam tiež skúšať hru Dom done Bernardy s mladými hercami, na čo sa veľmi teším. V Česku ide nakrúcať Matej Mináč rozprávku Šťastný smoliar, kde by som mala hrať nejakú babku, ktorá bude aj z kostolnej veže skákať. (Smiech)

Oprašujete tiež niekoľko hier, ktoré sú v repertoári. V októbri má derniéru Ženský zákon, ktorý sa hrá už štrnásť rokov, nie je vám to ľúto?

Je a bola by škoda stiahnuť ho z programu, veď ľudia naň stále chodia. Tento záhorácky muzikál videlo už veľa divákov a stále sa im páči, tak prečo ho rušiť?

Dej hry sa preniesol na Záhorie, hovorí sa v nej po záhorácky. Ako Záhoráčku vás to muselo tešiť, nie?

To áno, jazyk mi je blízky, ale čudovala som sa kolegom, že sa tú cudziu reč naučili. Keď sme aj s rodinou chodili do Čárov na Záhorie, odkiaľ pochádzam, a deti začali rozprávať po záhorácky, pýtal sa ma môj muž, prečo nehovoria aj po francúzsky, keď sa naučili takýto čudný jazyk (smiech).

Nikdy ste nevyučovali herectvo, nelákalo vás odovzdávať skúsenosti mladým?

Nie, mala som vždy veľa práce. Ale ako malá som túžila stať sa pani učiteľkou, chcela som byť rovnako múdra. Musela som sa veľa učiť, veď do divadla v Martine, som prišla bez skúseností z hereckej školy. Keď potom o mne napísali, aký som talent, prihlásila som sa na konzervatórium do Bratislavy. A o pár mesiacov ma hneď aj angažovali v Národnom divadle, takže som zároveň študovala, hrala a rodila (smiech). Viete, ja neznášam lenivých ľudí a takých, ktorí nemajú dostatok odvahy pustiť sa do toho, čo chcú.

A rozmýšľali ste, že by ste robili v živote aj niečo iné?

Nie. Najskôr som chcela byť pani učiteľkou a potom mníškou - vždy usmiata, krásna, čistulinká. Keďže nás bola kopa detí, musela som odísť z domu ako prvá. Preto som najskôr nastúpila do holičstva a kaderníctva. Myslela som si, že budem hneď kulmovať všetky krásne ženy, ale oni mi dali len metlu a zametala som vlasy na zemi. Naštvala som sa a šla o ulicu ďalej, kde som robila predavačku v obchode Prvodev s krásnymi šatami, ktoré by som si nikdy nemohla kúpiť. Keď som si ich všetky vyskúšala, šla som pre zmenu robiť úradníčku do továrne Tekla – kartonážny a papiernický priemysel. Pri pohovore sa ma pýtali, či ovládam tesnopis. Z meštianky som obr_1.jpgvedela tesnopisom napísať len svoje meno, ale nikdy v živote by som nepovedala, že niečo neovládam. Vždy si vravím, že nemôžem vedieť, či niečo neviem, ak som to nevyskúšala. Som taký hazardér.

Napadlo vám niekedy, že by ste spísali svoje spomienky?

Napadlo, ale nemám čas. Možno sa do toho pustím, až pôjdem na zaslúžený odpočinok.

Ako sa vám podarilo zladiť školu, divadlo i materstvo zároveň? Mali ste niekoho na výpomoc?

Nie, len niekedy mi prišla pomôcť sestra. Ale neviem, ako som to zvládala, veď neboli práčky ani pampersky. Pritom sme mali vtedy len šesťtýždňovú materskú dovolenku a ja som syna dojčila deväť mesiacov. Ešte aj v nemocnici som kŕmila ďalšie dve deti a potom nosila mlieko do laktária. Dcéru som však už dojčila len štyri a pol mesiaca. Vždy s ňou dobehla do divadla domovníčka. Pani Meličková pri skúške zvolala: Otvára sa mliekareň, Marienka nakŕmila a šlo sa ďalej. Potom mi hovorila, že dcéra má už väčšie stehná ako ja. Vyzerala som ako Twigi, ale dojka som bola dobrá.

Máte niečo, pri čom dokážete vypnúť?

Ďakujem pánovi Gutenbergovi za to, že vynašiel kníhtlač. Je to už päť rokov, čo Miro Procházka, môj manžel, odišiel a odvtedy chodím do postele s množstvom múdrych mužov (smiech). Čítanie ma nabíja. A viem si výborne oddýchnuť aj inak. Ak mám možnosť, spím aj dvadsaťštyri hodín v kuse. Muž mi vravieval, že mi nič nezávidí, iba to, ako viem vypnúť, keď nič nemusím robiť. Rada tiež cestujem a spoznávam iné kultúry. S Procházkom sme toho veľa prešli.

Kde ste sa na cestách cítili najlepšie?

V Paríži, kde sa mi vždy veľmi páčilo. Chodievali sme tam každý rok. Videla som na vlastné oči všetko, o čom som dovtedy len čítala. A asi som tam aj dokázala dobre zapadnúť, lebo sa ma turisti pýtali na cestu. (Smiech)

V Slovenskom národnom divadle hráte, odkedy ste tam nastúpili, čo je už šesťdesiattri rokov. Nelákalo vás odtiaľ odísť?

Ja som verný človek. Neviem odísť na voľnú nohu, len preto, že som sa pre niečo nahnevala. Nemám rada rozchody ani rozvody.

Čo môže v čase reality šou priniesť ľuďom divadlo?

Dáva im sviatok. Človek sa prichystá, učeše, oblečie. Sviatočne sa vyberie akoby do kultúrneho kostola, lebo chce niečo krásne vidieť, poučiť sa. A pre herca je zase jedinečný kontakt s divákom, ktorý je vlastne spoluautorom, spolutvorcom. V televízii neviem, ako ma ľudia prijmú, ale v divadle môžem ich reakcie vidieť a cítiť. Vnímam, že sa nesmejú, alebo že neplačú, ak by mali. To všetko si uvedomujem a podľa toho musím zase konať ja.

A čo znamená divadlo pre vás?

Tisícky životov, ktoré som prežila. Vďaka nim som v sebe objavila množstvo polôh, o ktorých som ani netušila, že ich mám. A je to tiež možnosť odovzdať ich druhým ľuďom, lebo postave nedávam len telo, ale aj svoju dušu.

Určite ste sa stretli s postavami, do ktorých sa vám dostávalo ťažšie. Ako ste prekonávali takéto problémy?

Keď idú veci ľahko, prestanú vás baviť. Musela som skrátka zvládnuť zadanú úlohu. Človek sa občas trápi, keď dostane postavu úplne proti svojmu charakteru. Potom však príde premiéra a všetko je zrazu, ako má byť. Hrávala som kedysi len princezničky, Oféliu, Júliu a potom ma zrazu Miloš Pietor obsadil do úlohy sedliačky v Novom živote od Tajovského. Myslela som, že ma asi nenávidí. Julo Pántik, ktorý hral môjho muža, sa navyše nado mnou pozastavoval, že vraj mám ruky ako klaviristka. Tak ma zneistil, že som prišla domov a plakala som. Môj muž mi však povedal: Marína, spomeň si na všetky tetky z Čárov, veď ich poznáš, tak ich budeš vedieť aj zahrať. Dala som si preto o štyri čísla väčšie topánky, jupku som si nechala ušiť s dlhšími rukávmi, aby mi obr_2.jpgnebolo vidieť ruky, a nakoniec som za to aj získala cenu. (Smiech) Keby život len žblnkotal ako potôčik, nebude to ono. Potrebujete aj vodopády, čiže výzvy. A podobne je to aj v partnerstve.

Nedávno ste hrali americkú herečku Bette Davisovú v hre Ja a Hollywood. Musí byť zábavné, stvárniť takúto známu divu s maniermi.

Určite, videla som aj niektoré jej filmy a zrazu som ju mala aj hrať. Bola to výzva, ona mala celkom iný charakter ako ja, úplne iný život. Keď študujem nejakú rolu, debatujem s ňou, polemizujem. Pýtam sa jej, ako mohla spraviť toto alebo ono, alebo naopak, chytám sa za hlavu, lebo som aj ja takú situáciu zažila a uvažujem, prečo som ju neriešila rovnako ako ona. Ide o vzájomné obohacovanie sa.

Keď človek robí to, čo ho baví a je v tom úspešný, ako by sa mal udržať pri zemi?

Mal by mať pokoru. Tá niekedy ľuďom chýba. Herectvo je remeslo, ale čosi navyše je už umenie. Je veľa dobrých hercov, ale menej umelcov.

Kedy sa stalo, že ste o sebe zapochybovali?

Keď niečo nevyšlo. Ale nemôže byť každý deň sviatok. Určite prídu chvíle, keď padnete do prachu, nemôžete tam však zostať ležať. Musíte vstať a ísť ďalej.

O čom momentálne snívate?

Mne nič nechýba. Vždy som snívala, že budem mať muža a milenca, ktorý ma bude milovať až do smrti a stalo sa, našla som ho v jednom mužovi. Vysnívala som si aj deti a stalo sa. Dokonca sa mi splnilo aj mať prvého syna. Ako malej mi totiž bolo vždy ľúto, že som nemala staršieho brata, boli sme len štyri sestry. Mala som a mám úžasnú rodinu, máme sa veľmi radi, mám prácu, ktorú milujem, kolektív, ktorý mám rada. Ja som vlastne šťastná celý život.

Mária Kráľovičová (83)

narodila sa na Záhorí v obci Čáry. Ako herečka a recitátorka začala od osemnástich rokov pôsobiť v Komornom divadle v Martine, kde ostala dva roky. Absolvovala Štátne konzervatórium v Bratislave. Už počas štúdia, od roku 1948 účinkovala v SND v Bratislave. Herectvu sa venuje už šesťdesiat päť rokov, za ten čas stvárnila množstvo zaujímavých postáv, napríklad Sládkovičovu Marínu, Salomé v Herodesovi a Herodiasovi, Oféliu v Hamletovi či Ranevskú vo maly.jpgVišňovom sade. Ako prvá televízna herečka odštartovala v roku 1956 sériu televíznych pondelkov. Je v Sieni slávy a získala množstvo ocenení vrátane Krištáľového krídla. Zahrala si vo viacerých filmoch, ako napríklad Priehrada (1950), Skalní v ofsajde (1960) alebo Vadí, nevadí (2001). Jej manželom bol básnik, spisovateľ, novinár a prekladateľ Miroslav Procházka. Spolu majú syna a dcéru.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  2. Rastie nám pokrivená generácia?
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  5. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  7. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  10. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 20 024
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 933
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 724
  4. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 2 332
  5. Kedy sa refinancovanie oplatí? 2 250
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 2 139
  7. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 1 693
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 631
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 1 516
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 219

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.

Neprehliadnite tiež

Keď ženy ukazujú pravú tvár, svet je vo vytržení

Hnutiu bez make-upu podľahli aj mnohé známe osobnosti.

Americká gynekologička: Ženy chcú mať dokonalú vagínu, ale taká neexistuje

Sheryl Ross je renomovaná odborníčka, na ktorú nedajú dopustiť ani známe osobnosti. Volajú ju aktivistka za vagínu.

Milujú ju davy aj polovica Hollywoodu. Čím je Ellen DeGeneres výnimočná?

Za jej otvorenosť spred dvadsiatich rokov ju ocenil aj prezident. Prelomila totiž lesbické tabu.

Dlhodobé vzťahy ničia záujem o sex. U žien skôr než u mužov

Správanie v intímnej oblasti ovplyvňuje aj viera v stereotypné predstavy.