Ženy sa pri tanci mužov zameriavajú na pohyby šije a trupu

u 18-35 rokov.

Následne ich pohyby "prekonvertovali" do bielych, bezpohlavných postavičiek podobných ľuďom. Skupinu 37 heterosexuálnych žien požiadali, aby tanečné pohyby postavičiek, ktoré nevykazovali žiadne náznaky mužskej atraktivity, ohodnotili. Vedci chceli takýmto spôsobom identifikovať oblasti pohybu tiel, ktoré boli rozhodujúce pri zaradení tanečníka do skupiny "dobrý" alebo "zlý".

"Ide o prvú štúdiu, ktorá chce objektívne poukázať na to, čo odlišuje dobrého tanečníka od zlého. Mužov na celom svete bude zaujímať, ktoré pohyby majú predvádzať, ak chcú byť pre ženy príťažliví," uviedol vo vyhlásení psychológ Nick Neave z britskej Northumbria University. Štúdia, do ktorej sa zapojila aj nemecká Georg-August-Universität Göttingen, zistila, že rozdielom medzi dobrým a zlým tanečníkom je osem pohybových variácií.

Analýza sa zameriavala na nasledujúce tri oblasti tela: nohy vrátane členkov, bokov a kolien, ruky spolu s ramenami, lakťami a zápästiami a centrálnu časť cela, ktorá zahŕňala šiju a trup. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že ženské vnímanie kvality tanca ovplyvňovali predovšetkým početné a rôznorodé pohyby, do ktorých účastníci zapájali šiju a trup. Ženy za dôležitú považovali tiež rýchlosť pohybov pravého kolena.

Nick Neave spolu s Kristoforom McCartym z northumbrijskej School of Life Sciences uviedli, že štúdia ako prvá identifikovala potenciálne biomechanické rozdiely medzi "dobrými" a "zlými" mužskými tanečníkmi. Neave plánuje pokračovať vo výskume, no skúmanie tanca v prirodzenom prostredí je podľa neho náročné, pretože tam rozhoduje aj fyzická atraktivita, výška, oblečenie a spoločensko-ekonomické postavenie tanečníka. "Už vieme, na ktoré časti tela sa ženy pri posudzovaní atraktivity tanca u mužov zameriavajú," uviedol. "Ak muž vie, ktoré pohyby sú rozhodujúce, môže sa ich naučiť a zvýšiť tak svoje šance pritiahnuť ženu svojím tanečným štýlom," uzavrel. Podľa McCartyho z výskumu vyplynulo, že ženám sa páči rovnaký druh pohybov. Vedci štúdiu publikovali v časopise britskej Kráľovskej spoločnosti Biology Letters.