Nástup do školy

Aj učenie má svoje pravidlá: 1. Rodičia a učitelia by nemali deťom vnucovať osvedčené spôsoby štúdia. Dieťa dokáže samo prísť na to, či je zrakový, alebo sluchový učebný typ, teda či si text zapamätá lepšie po jeho tichom alebo hlasnom prečítaní. Niektorí hyperaktívni školáci sa počas učenia potrebujú aj pohybovať, pričom v škole často končia s nálepkou „vyrušovačov“.

2. Dieťaťu na prvom stupni základnej školy opadá pozornosť po tridsiatich minútach. Vtedy treba urobiť prestávku a dohliadnuť, aby pri domácich úlohách strávilo maximálne hodinu denne. Žiak druhého stupňa základnej školy je vyspelejší, znesie aj väčšiu záťaž, no záleží tiež na jeho subjektívnych schopnostiach a na vôli učiť sa. Povinnosti do školy by mal zvládnuť približne za dve hodiny. Najlepšie je, ak necháte deti pracovať samostatne a úlohy im skontrolujete až po ich dokončení.

3. Desať- až pätnásťminútovú prestávku treba urobiť pri prvých náznakoch zníženej koncentrácie dieťaťa. Počas nej by nemalo jesť jedlá, ktoré sú záťažou pre tráviacu sústavu. Najvhodnejšie je grahamové pečivo, syr, jogurty, acidofilné mlieko, ovocie, surová zelenina a čerstvé ovocné šťavy. V rámci oddychu je tiež vhodný pohyb, vďaka ktorému sa v mozgu vytvára chemická látka noradrenalín. Pomáha zapamätať si naučené informácie.

4. Po príchode zo školy by dieťa malo asi dve hodiny oddychovať a až potom sa pustiť do domácich úloh. Najideálnejšie obdobie na učenie je doobeda, teda čas strávený v škole. Aktivita mozgu klesá okolo 15.00 h, a potom znova stúpa s vrcholom o piatej hodine popoludní.

5. Televíziu, mobil či počítač treba používať s mierou. Prekročenie určitej rozumnej hranice môže mať totiž negatívny vplyv nielen na učenie, ale aj na vývin osobnosti.

Zdravá a chutná desiata Odborníci upozorňujú, že pravidelné stravovanie je pre deti dôležité ako prevencia obezity. Preto dbajte, aby každý deň zjedli v škole desiatu. Nedovoľte im, aby si ju kupovali samy. Predídete tak tomu, aby sa ich dennou stravou stali bagety, rôzne sladkosti a iné pochutiny z bufetu. Najlepšie urobíte, ak pripravíte desiatu spoločne so školákmi. Dbajte na to, aby výsledný efekt hral farbami. To bude hneď lepšie chutiť! Zvoľte celozrné pečivo, na ktoré naaranžujte syr, šunku, salámu alebo nejakú chutnú nátierku. Nezabudnite pribaliť na chrumkanie porciu zeleniny – reďkovky, papriku, mrkvu, kaleráb a nevynechajte ani ovocie. Údeniny podávajte len výnimočne, najradšej vôbec. Občas môžete pre zmenu zvoliť sladký variant – napríklad chlieb s lekvárom či medom. Dôležitou zložkou stravy pre deti sú aj mliečne výrobky, preto nezabúdajte na jogurty, syry, mlieko či tvaroh. Myslite aj na dostatok tekutín. Vyhnite sa sladeným nápojom a svojej ratolesti zabaľte do školy radšej nesladený, prípadne len jemne osladený čaj, fľašu čistej vody alebo minerálky. Sladkosti nahraďte sušeným ovocím alebo müsli tyčinkou. A nezabúdajte, že pre deti ste veľkým vzorom. Ak vás doma malý školák uvidí zjesť na posedenie balíček zemiakových lupienkov alebo celú čokoládu, asi ťažko ho budete presviedčať, aká je zdravá strava pre neho dôležitá...

Naučte školákov sústrediť sa Možno to poznáte. Vaše dieťa má pred sebou zošit a v ňom pomerne jednoduchú domácu úlohu. Radšej si však podrobne všíma celé okolie, len nie to, čo naozaj má. Presvedčiť ho, aby sa najskôr venovalo povinnostiam, môže byť niekedy dosť náročné. Najjednoduchším, ale aj najhorším riešením býva spravidla potrestanie dieťaťa. „Kritika a trest sú skôr demotivujúce a vyvolávajú len vonkajšiu motiváciu. Lepšia je vnútorná motivácia, keď sa dieťa snaží učením niečo dozvedieť, prípadne sa o to podeliť s rodičom, ktorého by to malo zaujímať,“ uvádza psychologička Eva Jaššová. Sú rôzne spôsoby, ako priviesť detskú pozornosť k danej úlohe alebo povinnosti. V prvom rade by malo mať dieťa doma pokojné prostredie, svoj kútik, kde sa môže učiť. Dôležitý je aj pravidelný režim dňa, aby si navyklo v určitom čase sústrediť sa na učenie. Malo by mať dostatok spánku, byť oddýchnuté a nepreťažené. Treba odstrániť všetky rušivé vplyvy, ktoré by ho mohli rozptyľovať.

Ako si vybrať školskú tašku? S príchodom nového školského roka riešia mnohé mamičky už tradičnú dilemu. Aká taška nebude ničiť ich deťom chrbticu?

Snažili sme sa nájsť odpovede na otázky, ktoré ich najčastejšie trápia.

Sú lepšie klasické aktovky alebo skôr ľahšie ruksaky? Klasická aktovka poskytuje dieťaťu spevnenú zadnú časť, ale je ťažšia ako ruksak. „Ideálne je, keď zadná časť tašky kopíruje tvar chrbta a nenúti ho do nejakého neprirodzeného postavenia,“ radí ortopéd Tomáš Jakubík z nemocnice Clinica Orthopedica.

„Chrbtica je prirodzene vypuklá v oblasti hrudníka, a keď na toto miesto tlačíte niečím tvrdým, môže dôjsť k jej deformácii.“ Keď bude aktovka tvrdá a ťažká, bude ťahať ramená dozadu a svojou hmotnosťou zatláčať chrbát. Keď bude veľmi mäkká, ako je napríklad ruksak, bude ťah chrbtice smerom dole. „Ideálne je nájsť optimum,“ hovorí Jakubík. „Napríklad pre deti so zakrivenou chrbticou je vhodné, aby aktovku nosili, lebo ich to ťahá dozadu a tým vyrovnáva chrbát.“ On sám je jednoznačne za tašku na kolieskach, keď v nej dieťa ťahá svoje veci za sebou a nedochádza k zaťaženiu chrbtice.

Na čo by sme si mali dať pozor pri výbere školskej tašky pre dieťa? V prvom rade si uvedomte, že nekupujete módny doplnok, ale užitočnú vec. Dbajte na kvalitu a nepozerajte sa na dizajn. Je jasné, že v súčasnosti si aj deti potrpia na to, aby dobre vyzerali, ale treba mať vždy na pamäti najmä ich zdravie. „Keď má taška nerovnomernú záťaž, chrbtica trpí,“ vysvetľuje Jakubík. „Znamená to teda, že nemá byť všetka hmotnosť na jednom pleci, ale rovnako rozložená na oboch.“

Akú hmotnosť môže dieťa nosiť, aby si nezničilo chrbát? U každého dieťaťa je to iné a neexistuje presná hranica. Faktory, ktoré o tom rozhodujú, sú stavba tela, hmotnosť tašky, tvar tašky a čas, ako dlho má dieťa tašku na chrbte. „Treba so sebou nosiť len to najnutnejšie a zbytočnosti nechať doma,“ odporúča Jakubík a dodáva, že preplnené peračníky a rôzne iné zbytočnosti, ktoré dieťa v škole nepotrebuje, do aktovky nepatria. Ak máte možnosť, určite je lepšie dieťaťu s jej nosením pomôcť. „Najvýhodnejšie je, keď rodičia odprevádzajú deti pred školu a pomôžu im s taškou. Vtedy má školák tašku na chrbte minimálny čas,“ dodáva ortopéd.

Je vaše dieťa preťažené? Treba si uvedomiť, že človek nie je mechanický stroj, ktorý dokáže celý deň pracovať a neustále načerpávať učením nové informácie. Organizmus každého z nás zvládne iný čas maximálnej sústredenosti. Ak ako rodič dovolíte svojim deťom, aby svoje schopnosti preceňovali, spôsobíte tým celkové zníženie ich koncentrácie, čím sa zároveň zvyšuje čas potrebný na naučenie rovnakého kvanta informácií. „To je iba prvotné štádium preťaženia. Postupne sa začnú pridávať problémy s pamäťou. Opakované zlyhania pri skúšaní môžu viesť k presvedčeniu o vlastnej neschopnosti a nedostatočnosti,“ vysvetľuje psychologička Elena Tomková. K telesným príznakom preťaženia organizmu dieťaťa patria predovšetkým zvýšená únava, nespavosť, nervozita, nechutenstvo do jedla a v horších prípadoch sa pridružujú aj bolesti hlavy či bruška. Nemali by ste preto, najmä u mladších detí, ignorovať tieto signály alebo ich pokladať iba za klasickú nechuť do učenia. „V podobných situáciách sa treba, naopak, pokúsiť nájsť ich príčinu,“ dodáva psychologička Tomková. U niektorých detí však ide naozaj iba o nezáujem. V takých prípadoch pomáha, keď im určíme stabilný začiatok učenia, ktorý ich každý deň prinúti splniť si doma školské povinnosti.

Ideálny učiteľ Aké by mal mať vlastnosti? Spýtali sme sa školopovinných detí.

LUCKA (12): Dobrý učiteľ by mal byť milý a nie nervózny. Keď je už nervózny, tak by to nemal dávať najavo. Nemal by po deťoch kričať, ale všetko vyriešiť pokojne. Mal by sa snažiť motivovať deti na učenie.

PAVLÍNA (14): Ideálny učiteľ, podľa môjho názoru, by mal učivo vysvetliť zrozumiteľne a pútavo, aby žiaci nebrali učenie ako niečo, čo musia, ale niečo, čo ich zaujíma. Hodiny by nemal viesť nudne, ale oživiť ich napríklad filmom, pomôckami alebo inými aktivitami. Mohol by so žiakmi viesť diskusie a tým upútať ich pozornosť.

VILIAM (8): Učiteľ by mal byť na žiakov dobrý, na hodinách zábavný a mal by dávať vždy len jednotky a pochvaly. Mali by sme s ním preberať témy, ktoré nás zaujímajú, napríklad mňa zaujíma vesmír a planéty, čiže by sme mohli mať predmet o vesmíre a astronómii. Nemal by dávať poznámky, rozhodne žiadne domáce úlohy, nemal by skúšať, čo sme sa doma naučili, ani by nám nemal dávať písať žiadne písomky. Taký učiteľ by sa mi určite páčil a s radosťou by som chodil do školy.

LUKÁŠ (12): Mojím učiteľom by mala byť žena, mala byť mať peknú postavu a hlavne dobrý humor. Ako učiteľka by mala vedieť pochopiť nás deti, že sa veľmi rady hráme, a preto by nás mala učiť pomocou nejakých hier. A musí byť k nám milá a všetko riešiť s láskou.

KATKA (10): Ideálny učiteľ by mal byť milý a priateľský. Mal by nám dávať radšej ťažšie úlohy a spravodlivo hodnotiť, aby vedel deti aj naučiť. Naša pani učiteľka sa dokáže s nami dobre porozprávať, nekričí na nás, učivo nám vie dobre vysvetliť a dáva len dobré známky. A preto ju máme všetci radi. Takí by mali byť všetci.

Ako u detí odhalíme poruchy učenia? Začiatok školského roka môže niektorým rodičom priniesť nepríjemné zistenie, že má ich dieťa problémy so sústredením a s učením. Najhorší variant je ich prehliadanie. Nezmiznú samy a dieťa, u ktorého sa začnú prejavovať, potrebuje odbornú pomoc. Najskôr si treba všímať typické prejavy porúch učenia. Dieťa má napríklad problém skladať hlásky do slov, vynecháva písmenká, má neusporiadané písmo, každé písmenko smeruje inam, nerešpektuje riadkovanie, najprv si slová potichu šepká, až potom ich nahlas prečíta, nerado číta alebo si ani nepamätá, čo prečítalo, mení si písmenká pri čítaní i písaní, občas si nevie spomenúť, ako sa niektoré písmenko píše, podobné písmená píše obrátene, napríklad sa pletie pri b a d, robí chyby v háčikoch, má problém s rozoznávaním pravej a ľavej strany, nevie správne určiť dni v týždni a podobne. Správne identifikovať a rozpoznať, že nejde len o chvíľkovú nepozornosť, ale o skutočnú poruchu učenia, je nesmierne dôležité. Včasná diagnostika môže dieťaťu i rodičom pomôcť zvládnuť tieto problémy čo najefektívnejšie. „Pri podozrení na poruchu sa treba obrátiť na psychológa, ktorý ju spresní, definuje, poučí rodiča a odporučí individuálny prístup. Netreba najmä zabúdať, že máme pred sebou kompletnú detskú osobnosť, nie iba jej jednotlivé schopnosti a nedostatky. Treba sa snažiť zachovať sebaúctu dieťaťa, sekundárne ho neneurotizovať, povzbudzovať, tolerovať to, čo samo nemôže ovplyvniť a umožniť mu realizovať sa takým spôsobom, pri ktorom zažije úspech a uznanie,“ vraví psychologička Eva Jaššová.

NAJČASTEJŠIE PORUCHY UČENIA:

● DYSLEXIA – problémy s čítaní m

● DYSKALKÚLIA – problémy v počítaní

● DYSGRAFIA – porucha grafomotoriky (pohybovej spôsobilosti na písanie či kreslenie) a vizuomotoriky (koordinácie končatín a zraku)

● ADHD – hyperaktivita s poruchami pozornosti ● DYSMÚZIA – neschopnosť vnímať hudbu, reprodukovať ju, hudobný hluch

● DYSPINXIA – porucha kreslenia

● DYSPRAXIA – porucha obratnosti