Biopotraviny sú potraviny vyrobené zo surovín pochádzajúcich z ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorá musí spĺňať prísne kritériá.Doc. RNDr. Miloš Mikuš, CSc.Vyštudoval fyziológiu rastlín na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Kandidátsku prácu vypracoval na PRIF UK v Bratislave a Colorado State University, Fort Collins, USA. Po habilitácii pôsobil na Katedre fyziológie rastlín PRIF UK. Je absolventom kompletného vzdelávacieho programu Somelier profesionál a je držiteľom Osvedčenia posudzovateľov pre senzorickú analýzu vín podľa ČSN ISO 8586-2 Národného vinárskeho centra, Valtice. Je autorom desiatok vedeckých a populárno-vedeckých článkov a publikácii uverejnených na Slovensku i v zahraničí. Rosen, J.D. (2010) A Review of the Nutrition Claims Made by Proponents of Organic Food. Comprehensive Reviews in Food Science and Food Safety, 9, 270-277.Dangour, A.D., S.K. Dodhia, A. Hayter, E. Allen, K. Lock, and R.Uauy (2009) Nutritional Quality of Organic Foods: A Systematic Review. Am J Clin Nutr 90(3):680-5.
Tie zaručujú, že pestovanie rastlín i chov dobytka prebiehal podľa prijatých pravidiel, kladúcich dôraz na absenciu geneticky modifikovaných rastlín, na obmedzené používanie pesticídov, herbicídov a umelých hnojív v rastlinnej výrobe a stimulátorov rastu a hormónov v chove hospodárskych zvierat.
Na prvý pohľad nás v záujme čím najzdravších produktov celá koncepcia občas vracia o niekoľko sto rokov naspäť, k voľne sa pasúcemu dobytku, ku gazdom, čo vidlami hádžu hnoj, gazdinám a ich zdravej hydine, k dedkovi, ktorý si na vytiahnutie repy (určite bola bio) musel povolať celú rodinu aj so všetkými domácimi zvieratkami.
Koncept lahodí srdcu a jeho správne a ekologicky orientované myšlienky si nás ľahko získajú. Veď kto by nechcel žiť zdravšie, najmä keď strava, ktorú konzumujeme, sa okrem našich genetických daností podieľa na našom zdravotnom stave rozhodujúcim spôsobom.
Dva nezmieriteľné tábory
Od začiatku má koncept biopotravín svojich (až fanatických) podporovateľov a rovnako tvrdých odporcov. Kým desaťtisíce ľudí žijú aj u nás na hranici biedy a mnohí sú odkázaní dokonca na potravinovú výpomoc Červeného kríža alebo charity, časť horných desaťtisíc a najzarytejší zástancovia najprírodnejších životných prístupov vyhľadávajú biopotraviny a biovýrobky, ktorých je stále nedostatok.
Pojem biopotravina zrovnávajú s pojmom zdravá potravina, a v dennej tlači dokonca Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy prirovnal biopotraviny k „potravinám z raja“.
Som zvedavý, ako by sa mu v krku vzpriečili bioklobásy, biotlačenka a bioškvarky z nejakej poriadnej biofarmy, ktoré sú síce bio-, ale ich denná konzumácia by k zlepšeniu nášho zdravotného stavu určite nijako neprispela – o bio-cigaretke ani nehovoriac.
Odporcovia zase považujú celý biopotravinový „humbug“ za marketingový ťah a ťahanie peňazí z naivnejšej časti populácie. Keďže sa nechceme opierať o „pocitológiu“, načrime do vedeckých dôkazov – stoja biopotraviny za to?
Jablko. Som iné. Som dosť škaredé a poďobané. Zrejme som BIO.
Proklamované tvrdenia
V duchu návratu k prírode a k zdravším produktom si podporovatelia biopotravín zadefinovali aj svojich desatoro, ktorým sa snažia charakterizovať nielen biopotraviny, ale aj celú svoju filozofiu (u nás ich výrobu reguluje zákon NR SR 152/1995 o potravinách). Podľa rôznych definícií biopotraviny:
Neobsahujú jedovaté chemikálie, najmä pesticídy
Majú o polovicu viac vitamínov, minerálov a iných živín ako bežne dopestované rastliny
Nie sú geneticky modifikované
V prípade mliečnych a mäsových výrobkov neobsahujú rezíduá antibiotík a iných liečiv
Sú bez výskytu BSE
Chutia lepšie
Neobsahujú É-čka (potravinové aditíva)
Sú vhodné pre všetky vekové kategórie, pre alergikov, ako aj pre ľudí s tráviacimi ťažkosťami.
Majú schopnosť regenerovať bunky, spomaľovať starnutie orgánov a celého organizmu.
Svojím spôsobom pestovania podporujú životné prostredie a chránia prírodu.
Zidealizované vlastnosti
Mnohé z uvedených tvrdení sú, bohužiaľ, len zbožným želaním ich autorov, a realita je oveľa smutnejšia. Zamorenie biopotravín pesticídmi je síce v priemere o dve tretiny nižšie, ako pri bežnej rastlinnej produkcii, avšak zďaleka nie je nulové alebo celkom zanedbateľné.
Preventívne používanie antibiotík v živočíšnej výrobe je v Európskej únii už pár rokov zakázané a preventívnu funkciu dnes veľmi úspešne aj vo veľkochovoch plnia probiotiká.
Ekologické pestovanie umožňuje používanie asi tridsať pesticídnych prípravkov a pri výrobe biopotravín sa môže pridávať zhruba štyridsať bežných potravinových aditív (tzv. éčka), ktoré sa považujú za neškodné a zlučiteľné s pojmom „biopotravina“.
Pritom sa však ich celkový povolený obsah nelíši od noriem pre bežné potraviny. Nepodložené sú i mnohé proklamované zdravotno-prospešné účinky biopotravín a je bežné, že „vďaka“ menšej ochrane je vzhľad zeleniny a ovocia často menej atraktívny (pri mlieku, vajciach a mäse to nie je také zjavné).
Všetko by bolo oveľa veselšie, keby sa ukázalo, že to škaredé káčatko je v podstate prezlečeným supermanom. Žiaľ, ani toto sa nepotvrdilo.
Argumenty na hlinených nohách
Starostlivá analýza štúdií porovnávajúcich konvenčné potraviny a biopotraviny ukázala, že mnohé proklamované priaznivé výsledky vznikli neprimeraným porovnávaním rastlín pestovaných na iných pôdach, analýzou plodov vrátane nejedlých častí, a porovnávaním vzoriek z rôznych sezón.
Pritom je známe, že obsah mnohých zdraviu prospešných látok a fytochemikálií sa líši medzi jednotlivými vyšľachtenými odrodami a jednotlivými rokmi aj pri rovnakom spôsobe pestovania. Napriek tomu sa porovnávanie nutričných kvalít a obsahu zdravotne priaznivých látok biopotravín s bežnou rastlinnou a živočíšnou produkciou pravidelne dostávalo na stránky denníkov, často ešte aj pred publikovaním v serióznych vedeckých časopisoch.
V prípade bombastických výsledkov profesora Leiferta z Univerzity v Newcastli spred troch rokov sa do vedeckej tlače ani nikdy nedostali. Určite však zlepšili predaj biopotravín v najväčšej miestnej sieti hypemarketov, kde pán profesor súčasne pôsobil ako riaditeľ Centra pre biopoľnohospodárstvo (projekt s investíciou 870 000 libier).
Napriek ďalšiemu projektu dotovanému z európskych peňazí sa jeho tímu zjavne nepodarilo zistiť nič nové. Väčšina vedeckých štúdií tak dokázala, že biopotraviny sa vo väčšine svojich nutričných charakteristík nelíšia od „normálnych“ potravín. Líšia sa však cenou – a to často podstatne.
Na salašoch sa vyrába syr, bryndza, parené syry... Ekologickejšie sa už vyrábať nedajú,
ale biopotravinami ich nikto nenazýva.
Dobrý úmysel v závoze
V minulom desaťročí sa zaznamenal mimoriadny „boom“ biopotravín, a hoci ich produkcia stále predstavuje len niekoľko percent z celkovej výroby potravín (v USA tri percentá, v Európe ešte menej), ide o najrýchlejšie rastúci segment predaja potravín a v roku 2007 dosiahol celosvetový obrat biopotravín vyše tridsať miliárd eur. Ide o veľmi slušný biznis a preto niet divu, že sa angažujú aj potravinové giganty a reťazce.
Do marketingovej kampane sa zapájajú aj tzv. záujmové združenia a na prvý pohľad nezávislé organizácie. V USA poťahuje finančnými a marketingovými „šnúrkami“ na trhu s biopotravinami organizácia The Organic Center a v Britániii je to The Soil Association.
Obe sú veľmi zdatné v zrozumiteľnej masmediálnej komunikácii, v dezinterpretácii skutočných vedeckých výsledkov, ako aj v publikovaní zaručených analýz, ktoré nikto nerecenzoval a stáva sa, že po čase sú stiahnuté aj elektronické verzie mnohých z nich. Takýmto masérom vedeckých údajov naletia mnohí aj sčítanejší zákazníci (a novinári), a tak sa moderný koncept podporený neexistujúcimi výsledkami a peknou perspektívou zameranou na ochranu prírodného prostredia, dostáva na úroveň istého druhu náboženstva.
Mysli globálne - nakupuj a jedz lokálne
Základom filozofie biopestovateľstva nie je len samotné vypestovanie biopotravín, ale aj snaha o obmedzenie prepravy bioproduktov na veľké vzdialenosti, ktorá zbytočne tovar predražuje a vyžaduje si ďalšie spotrebované pohonné látky a s tým spojené znečistenie.
Ak napríklad jedna jahoda má energetickú hodnotu päť kalórií, po jej prevezení z Kalifornie do New Yorku sa spotrebuje 435 kalórií, čo sa prejaví nielen na cene, ale aj na zhoršení jej estetických a dietetických vlastností. Predaj biosurovín a biopotravín by si mal budovať svoj vlastný regionálny alebo aspoň lokálny okruh zákazníkov a maloobchodníkov.
Je ideálne, aby si lokálni výrobcovia veľkú časť svojich zákazníkov prilákali priamo na farmu, respektíve do výroby.
Tu je prvý kameň úrazu, pretože mnohí z nich reklame a marketingu nerozumejú a navyše na to nemajú čas (o prostriedkoch ani nehovoriac). Zaujímavou alternatívou sú spolky zákazníkov na podporu miestnych (bio)produktov, ktorí investujú do lokálnych výrobcov a takto si dopredu zabezpečujú produkty pre svoju domácnosť. Ich sortiment je síce obmedzený, ale dôležité je, že vedia, ako boli vypestované či dochované.
Lord Peter Melchett je riaditeľom The Soil Association – združenia na podporu
biopotravín v UK.Vnuk zakladateľa Imperial Chemical Industries a syn zakladateľa
British Steel Corp. bol v rokoch 1989 a 2000 výkonným riaditeľom Greenpeace UK.
Má malú biofarmu a v roku 1999 bol uväznený za vniknutie na cudzí pozemok
a ničenie cudzej úrody na susednej fame, kde sa experimentálne skúšalo
pestovanie geneticky modifikovaných rastlín, pretože sa vraj obával,
že poľ z týchto rastlín skontaminuje úrodu na jeho farme.
A východiskom je...
Výroba biopotravín má svoj význam, hoci ide o krajné riešenie s pomerne veľkými nárokmi na manuálnu prácu a nie menšími nárokmi na energie, finančné vstupy a čas. Pri dlhodobom spôsobe tohto pestovania a chovu postupne tak klesnú hodnoty reziduálnych pesticídov, že sa budú môcť získať rastliny a živočíšne produkty, ktoré budú v niektorých prípadoch prospešné aj pre pacientov s istými typmi ochorení (alergie, črevné zápaly, rakovina).
Mnohí, ktorí dnes aj u nás biopotraviny kupujú, konajú tak často z presvedčenia a v snahe pomôcť životnému prostrediu, keďže biovýroba zaťažuje životné prostredie oveľa menej a vďaka novovyšľachteným odrodám sa aj jej produkcia v mnohých prípadoch približuje ku klasickému intenzívnemu spôsobu hospodárenia.
Biopotraviny a ich výroba však naďalej predstavujú len (takmer) zanedbateľné percento, a tak aj ich existencia je skôr správnym trendom ako skutočnou pomocou prírode.
Skutočnou alternatívou a zlatou strednou cestou je takzvaná integrovaná produkcia, ktorá sa riadi prísnejšími agrotechnickými pravidlami ako bežná výroba. Podobne ako ekologické pestovanie využíva preventívne opatrenia, biologickú ochranu, ako aj mechanickú reguláciu škodcov, pritom však nepodlieha takým prísnym pravidlám.
Výsledkom sú nielen rovnako zdravé produkty za prijateľnú cenu, ale tiež zdravšie životné prostredie aj pre ďalšie generácie.
Autor:
Literatúra:
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
