Využite jesenné bohatstvo

Hruška

ĽUDOVÍTOVA OBĽÚBENKYŇA

Hrušky poznali už pred 3000 rokmi, keď ich pestovali na gréckom poloostrove Peloponéz. Starí Rimania dokonca rozlišovali 40 rôznych odrôd podľa ich špecifických vlastností. Neskôr sa hrušky dostali aj do strednej Európy, ale pestovali sa prevažne v kláštoroch. V tom čase boli veľmi tvrdé a používali sa iba na varenie. Surové boli považované za jedovaté. Zlom nastal v 17. storočí za vlády Ľudovíta XIV., keď sa hrušky stali vyhľadávanou pochúťkou. Prastaré stromy možno aj dnes nájsť v záhradách vo Versailles.

HRUŠKOU PROTI OBEZITE

Aj keď je hruška ovocie s nízkym obsahom vitamínu C, kompenzuje si to bohatým zdrojom vitamínu B, ktorý sa nachádza najmä v šupke. „Obsah všetkých vitamínov a mnohých iných látok v ovocí však veľmi kolíše podľa druhu, odrody, zberu, počasia, pôdy, oblasti pestovania a dokonca závisí aj od polohy plodu na strome,“ vysvetľuje Igor Bukovský. „Ovocie, ktoré dostane viac slnečných lúčov, má v sebe potom aj viac antioxidantov a vitamínov.“ Hrušky sa využívajú aj v ľudovom liečiteľstve, kde pomáhajú bojovať proti obezite, močovým kameňom a vysokému krvnému tlaku. Plané hrušky majú liečivejšie vlastnosti ako hrušky ušľachtilé.

ČO NA TO LEKÁR

Šupka z hrušky obsahuje vitamín B a C, flavonoidy, polyfenoly, vlákninu, meď a fytosteroly. Tieto látky vás chránia pred voľnými radikálmi a všetkými degeneratívnymi chorobami, mutáciami a rakovinou, potláčajú zápal, znižujú cholesterol, podporujú hygienu čreva. Hrušky dobre znáša aj väčšina alergikov a majú nízky glykemický index, preto sú vhodné pri chudnutí: 1 hruška obsahuje iba 400 kJ.

Jablko

LEGENDÁRNE JABLKO

Jablko je už známe z mnohých starých legiend. Evino jablko, pre ktoré bola spolu s Adamom vyhnaná z raja, „jablko sváru“ v gréckej mytológii, otrávené Snehulienkino jablko či jablko, ktoré padlo na hlavu Isaacovi Newtonovi. Tento obľúbený plod vraj pochádza z oblasti medzi Kaspickým a Čiernym morom, pričom jeho korene siahajú ďaleko do minulosti.

VITAMÍNOVÝ BOJOVNÍK

Priemerné čerstvé jablko obsahuje až 85 % percent vody, pričom v 100 g jablka sa nachádza 0,4 g tuku, 144 mg draslíka, 7 mg vápnika, 6 mg horčíka a 12 mg vitamínu C. Práve pre pomerne vysoký obsah vitamínu C sa jablká pokladajú za významného bojovníka proti chrípke. Známe sú však aj jeho pozitívne účinky pri boji s rakovinou. „Áno, jablko je protirakovinové ovocie,“ súhlasí lekár Igor Bukovský. „Pomáha najmä proti rakovine hrubého čreva, prsníka, pankreasu, žalúdka a pľúc.“

SUŠENÉ JABLKÁ

Podobne ako hrozno aj jablká sa dajú sušiť. Takouto úpravou sa v nich koncentrujú prírodné cukry a sušené jablká sú potom zdrojom sacharidov, rýchlo sa premieňajúcich na energiu, čo ocenia najmä športovci. Pamätajte však, že sušením sa z nich vytrácajú všetky vitamíny. Ale na druhej strane sú stále bohatým zdrojom vlákniny.

ČO NA TO LEKÁR

Jedno veľké jablko denne môže už o pár týždňov znížiť cholesterol o 8 – 11 % a dve jablká týždenne znižujú riziko a prejavy astmy a výrazne zlepšujú priebeh cukrovky II. typu. Jablká obsahujú flavonoidy, polyfenoly, vlákninu, antokyaníny, čo sú farbivá v šupke, a fytosteroly. Každý hryz jablka má látky, ktoré chránia srdce, cievy, mozog, pľúca, pečeň, oči, nervy, kosti a svaly. Navyše: potláčajú zápal, „upratujú“ v hrubom čreve, podporujú imunitu a „poslušnosť“ buniek. Jablká s červenou šupkou obsahujú až 5-krát viac antioxidantov ako zelené druhy, takže, ak to nie je z hygienických dôvodov nevyhnutné, šupku nikdy neokrajujte. Ani tú zelenú.

Hrozno

STREDOMORSKÝ POKLAD

Nie je isté odkiaľ hrozno pochádza, ale vedci sa domnievajú, že jeho rodiskom je okolie riek Eufrat a Tigris. Už v starovekom Egypte vyrábali z hrozna vzácny nápoj, ktorý mohli piť len príslušníci faraónskych dynastií.

ENERGIA Z HROZNOVEJ ŠŤAVY

Hrozno obsahuje mnoho blahodarných látok. Najdôležitejšou zložkou sú cukry – glukóza a fruktóza a komplex vitamínov B. Okrem nich sa v hrozne tiež nachádzajú látky ako draslík, železo, vápnik, fosfor a meď. Hroznová šťava navyše ochraňuje kardiovaskulárny systém a dodáva organizmu potrebnú energiu.

ČERVENÝM PROTI RAKOVINE

Základné delenie hrozna je na muštové a stolové, pričom prvé sa využívajú na výrobu vín. Pre zdravie sú však podstatné stolové odrody. V obchodoch môžeme nájsť biele a červené hrozno, červené je podľa vedcov zdravšie. Obsahuje totiž veľkú dávku farbív, ktoré dokážu zvýšiť aktivitu enzýmov a tým zneškodniť karciogénne látky.

SLADKÁ POCHÚŤKA

Sušené bobule hrozna – hrozienka obsahujú množstvo antioxidantov. Aj keď majú v sebe až 60 percent cukru, zubom neškodia, pretože sa v nich nachádzajú látky, ktoré sa podieľajú na ničení škodlivých baktérií spôsobujúcich vznik zubného kazu.

ČO NA TO LEKÁR

Zrežte jednu bobuľku. Ak je šupka tmavá a dužina zelená, tak tú šupku už nikdy nevypľúvajte, pretože obsahuje fytochemikálie, ktoré chránia LDL cholesterol pred oxidáciou, krvné doštičky pred zlepovaním, znižujú krvný tlak a chránia najmä pred infarktom a mozgovou porážkou.

K téme sa vyjadruje: Igor Bukovský, Ambulancia klinickej výživy, www.akv.sk