Ako sa žije mamičkám?

Neprehľadnosť v pravidlách, priveľké papierovanie, nízka finančná podpora rodičov... aj takto u nás opisujú súčasné mamičky systém rodičovskej starostlivosti o deti. „Našťastie, môj rodičovský príspevok je vysoký 256 € a naozaj si nedokážem predstaviť, že by som mala ešte menej. Keď mám za ne kúpiť plienky, mlieko, oblečenie, prípadne sa ešte musím aj najesť, tak neviem, ako to zvládajú slobodné mamičky. Tí, čo určovali výšku rodičovského príspevku, asi nikdy nemuseli pozerať na svoj účet, aby zistili, koľko na ňom majú. Ja si však hovorím, že môžem byť šťastná, lebo mám zdravé dieťatko, ktoré sa smeje a vyvádza,“ vraví Martina, matka deväťmesačného syna.

Rodičovská dovolenka je u nás základným prostriedkom na zabezpečenie starostlivosti o malé deti. Jej parametre majú významný vplyv na život rodičov. Od toho, čo takáto dovolenka poskytuje a čo nie, závisí, či sa partneri rozhodnú mať potomka, či bude jeden, alebo viac, keď si založia rodinu, kto z dvojice bude pokračovať v kariére a podobne. „Mladí ľudia sa v súvislosti s narodením dieťaťa najviac obávajú zníženia životnej úrovne a zrušenia niektorých životných plánov.

Až za týmito dvoma skutočnosťami nasledujú iné typy obáv: strach zo straty práce či obmedzenie šancí na ďalšiu kariéru,“ uvádza sa vo výskumnej správe Inštitútu pre výskum práce a rodiny z tohto roku. Práve preto je dôležité dosiahnuť takú rodinnú politiku, ktorá by nestála v ceste vytváraniu rodinného zázemia a zároveň možnosti pracovnej realizácie oboch rodičov. Napríklad umožnením pracovať počas rodičovskej dovolenky, keďže aj samotná výška príspevku rodičovi si to žiada. Súčasný návrh novely zákona o rodičovskom príspevku prináša konečne aj takúto možnosť.

Kam s nimi?

Ďalším návrhom je zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 300 € mesačne, ktorým rodič môže uhradiť jasle alebo opatrovateľku. Musí sa však vzdať klasického rodičovského príspevku. Otázne je, či navrhovaná suma vystačí na pokrytie týchto nákladov. Problematický je tiež nedostatočný počet predškolských zariadení. „Chýbajú inštitucionálne alternatívy predškolskej starostlivosti ako sú miniškôlky či rodinní profesionálni opatrovatelia,“ vraví Barbora Holubová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. „Ak rodina nemá možnosť zabezpečiť opatrovanie niekým z príbuzných, môže sa dostať do vážnej finančnej situácie. Musí za opatrovanie dieťaťa platiť komerčnú cenu, alebo sa žena musí vzdať práce,“ dodáva Dušana Bieleszová z Únie materských centier.

Na možnosti opatery detí výrazne vplýva aj prístup zamestnávateľa. On môže poskytovať podporu v rôznych podobách, napríklad zabezpečenie voľného pracovného času, dotovanie školských jaslí, rôzne príspevky alebo podpora mužov v čerpaní rodičovskej dovolenky. Začleňovanie otca do opatery je napokon ďalším dôležitým krokom k zlepšeniu starostlivosti o dieťa. „Vytváranie citových väzieb medzi otcom a dieťaťom od útleho veku sa ukazuje rovnako dôležité ako vytváranie väzby medzi matkou a dieťaťom,“ uvádza Bieleszová. Často to však závisí od príjmov oboch rodičov, ktoré sú u nás všeobecne stále vyššie u mužov.

Zaujímavé rozdiely

V ostatných európskych štátoch existujú rôzne systémy podpory starostlivosti o deti, ktoré sa rozlišujú v dĺžke materskej a rodičovskej dovolenky, v možnostiach ich čerpania, vo výške dávok a v ďalších výhodách. Napríklad matky v Španielsku, Holandsku, vo Francúzsku či v Estónsku dostávajú počas materskej 100 % svojho predošlého platu. Niektoré krajiny sú úspešnejšie v snahe o rovnaké začleňovanie matiek i otcov do opatery detí alebo v poskytovaní dostatočného priestoru na realizáciu matiek v rodine i zamestnaní. „Aktuálny trend je celkovo znižovať dĺžku rodičovského voľna s čo najmenšou možnou stratou príjmov rodiny v dôsledku narodenia a starostlivosti o dieťa.

Preto sa podporuje súbeh starostlivosti a práce, ako aj rozdelenie bremena straty príjmu a prerušenia pracovnej kariéry na oboch rodičov,“ vraví Barbora Holubová. Napríklad v Portugalsku po materskej a povinnej otcovskej dovolenke majú rodičia nárok na tri mesiace rodičovskej dovolenky, ktorú môže čerpať jeden z nich alebo striedavo obaja. V Bulharsku má otec po narodení dieťaťa nárok na 15 dní platenej dovolenky, ak bol rok predtým poistený. V Dánsku zasa rodičia po 14 -týždňovej materskej dovolenke majú rovnaký nárok na ďalších 32 týždňov „rodičovskej“ dovolenky, ktorú môžu vyčerpať až do deviateho roku veku dieťaťa.

Ako sa o rodičov a deti starajú iné štáty Európy?

Česká republika

Podľa najnovšieho návrhu (zmeny by mali platiť od apríla 2011) si bude môcť rodič zvoliť výšku a dĺžku poberania rodičovského príspevku, v každom prípade však celkom dostane maximálne 220-tisíc českých korún. Rodiny budú môcť pružnejšie reagovať na situáciu a príjemcovia budú viac motivovaní pracovať. Spôsob vyplácania si môžu zmeniť aj v priebehu rodičovského. Rodičovská dávka môže byť po novom maximálne 70 % z mesačnej hrubej mzdy. Systém je nevýhodný pre tých, ktorí pred pôrodom nepracovali. Mesačne dostanú 4500 korún a počas čerpania rodičovského to nemôžu zmeniť, aj keby počas neho začali pracovať.

Rakúsko

Rodinná politika je jedna z najveľkorysejších v Európe. Materská dovolenka sa začína osem týždňov pred predpokladaným dňom pôrodu. Matka pri tom dostáva dávku vo výške svojho priemerného zárobku za posledné tri mesiace. Rodičovská dovolenka môže trvať do dvoch rokov dieťaťa. Rodičovská podpora nie je podmienená predošlým zamestnaním a povoľuje limitovanú profesijnú aktivitu s maximálnym príjmom 16 000 € za rok. Podpora je možná v troch variantoch: 800 € za mesiac na 15 mesiacov, 624 € za mesiac na 20 mesiacov alebo 436 € za mesiac na 30 prvých mesiacov.

Poľsko

Potýka sa s vysokým rizikom detskej chudoby, nedostatočným počtom vhodných zariadení detskej starostlivosti a nízkym pôrodným indexom. Detská dávka je od 12 do 17 € mesačne a dá sa doplňovať rôznymi ďalšími dávkami od miestnych úradov. Rodičovská dovolenka môže trvať tri roky v období do štyroch rokov dieťaťa. Počas tohto obdobia dostáva rodina s nízkym príjmom mesačne 100 €. Existuje aj jednorazová dávka pri narodení dieťaťa vo výške 250 €.

Maďarsko

Materská dávka siaha do výšky 70 % priemerného hrubého zárobku. Ak chce rodič dostávať podporu, nemôže pracovať do jedného roku dieťaťa. Rodičovská dovolenka do dvoch rokov a dávka je do 70 % výšky ich zárobku, ale nie viac ako 376 € mesačne. Existuje aj program na podporu dlhodobého sporenia dieťaťa – Baby bond. Pri narodení získa dieťa jednorazový príspevok asi 150 €, ktoré sa ukladajú do banky až do dosiahnutia 18 rokov veku dieťaťa. Otcovia si môžu vziať zo zamestnania extra päť dní dovolenky paralelne s materskou dovolenkou, platí to zamestnávateľ, refunduje štát.

Francúzsko

Má silnú podporu veľkých rodín, ženskej zamestnanosti a spojenia rodinného a pracovného života. Rodinný príspevok je základom francúzskej rodinnej podpory. Materská je v rovnakej výške ako predošlý príjem, vypláca sa počas 16 týždňov, otcovia majú nárok na príspevok za 11 plne odpracovaných dní. Jednorazový príspevok pri narodení je 894, respektíve 1788 €, mesačne sa tiež vypláca dávka rodičovi, ktorý žije sám, podľa príjmu a počtu detí. Na jedno dieťa je to napríklad 778 €. Rodinné dávky pre rodiny s viac deťmi sa začínajú na 124 € za mesiac na dve deti, 282 € na tri deti a 159 € za každé ďalšie dieťa. Škôlky alebo jasle sú pre deti od dvoch mesiacov, hneď po skončení materskej dovolenky.

Švédsko

Platené rodičovské voľno môžu čerpať obidvaja rodičia maximálne 16 mesiacov na jedno dieťa. Z toho 13 mesiacov dostáva rodič 80 % predchádzajúcej mzdy, maximálne však 3500 € (na rok 2009) mesačne a zvyšné tri mesiace fixných 17 € na deň. Každý z rodičov má neprenositeľné právo na dva mesiace plateného rodičovského voľna. Zvyšných 12 mesiacov si môžu otec a matka ľubovoľným spôsobom rozdeliť medzi sebou. Nárok na absenciu z práce na plný pracovný úväzok je maximálne do 18 mesiacov dieťaťa. Potom majú rodičia nárok na 25-percentný pracovný úväzok až do veku osem rokov dieťaťa alebo do ukončenia prvého ročníka v škole.

Mamičky v zahraničí

Daniela Novotná, Česká republika

Ako podnikateľka som mala možnosť si priplatiť sociálne, takže mi vyšla peňažná pomoc v materstve v prvom polroku dosť vysoká, asi 24 000 korún mesačne. Chcem zostať s dieťaťom doma čo najdlhšie, takže počas troch rokov budem poberať približne 7600 korún mesačne rodičovský príspevok. Po troch rokoch to však vychádza tak, že by som dcéru musela dať na tri mesiace do škôlky, potom by mala prázdniny a následne by si musela znovu zvykať od začiatku na školu, čo nechcem. Preto som si z materskej odkladala peniaze a pol roka do začiatku školskej dochádzky s ňou ešte zostanem doma. Nebudem už dostávať peniaze, ale budem využívať to, čo som si nasporila. Taký je zatiaľ môj plán. Inak 7600 korún mesačne mne osobne nestačí, preto si musím brať peniaze aj od manžela a zvyšok si šetríme. Ako samoživiteľka by som bola asi o hlade a deti o chlebe a vode. Myslím si, že od štátu veľa očakávať nemôžeme, čo si človek sám nenašetrí, to jednoducho nemá.

Karolína Homolová, Írsko

Mám šestnásťmesačné dieťa. V Írsku sa nedostáva príspevok pri narodení dieťaťa, ten som však, našťastie, dostala zo Slovenska, keďže mám slovenské občianstvo. Materský príspevok sa poberá šesť mesiacov a ja ho mám vo výške 252 € na týždeň. Rodičovský príspevok na jedno dieťa je 150 € na mesiac, ktorý bol ešte pred rokom o 40 € vyšší. Poberá sa, kým dieťa dovŕši vek 16 rokov a ak stále študuje, predlžuje sa jeho vyplácanie do jeho osemnástich. Sú, samozrejme, aj iné príspevky, podľa toho, či je človek sociálne slabší, žije sám, pracuje... Podľa toho sa môže požiadať o príspevok na školské potreby, uniformu, knihy a podobne. Výška príspevku sa potom násobí počtom detí. Mám jedno dieťa, pracujem a mám partnera, preto mám nárok len na mesačný príspevok na dieťa. Ak by som bola sama a nepracovala, mohla by som žiadať o všelijaké ďalšie príspevky, ktoré sa pohybujú okolo 80 a viac €. Najviac mi na tomto systéme vyhovuje fakt, že popri poberaní mesačného príspevku na dieťa môžem pracovať.

Mária Miklošková, Taliansko

Mám dve deti vo veku, štyri a šesť rokov. Pri ich narodení som v Taliansku nedostala žiaden príspevok ani ja, ani manžel, aj keď tu pred tým žil a riadne platil dane desať rokov. Výška materského príspevku závisí okrem iného od počtu detí, predošlej mesačnej mzdy alebo regiónu. Napríklad Lombardia a sever Talianska sú modernejšie vo vnímaní podpory rodiny. Materskú platí vlastne zamestnávateľ, ide o určité percento zo mzdy, ktoré sa postupne znižuje. Po určitom čase sa na základe dohody so zamestnávateľom vraciate do práce, aby ste mali svoj pôvodný plat. Ak to nespravíte, prestanete poberať podporu a nedostanete nič ani od štátu. Matky sa preto hrnú do práce, aby zarobili, o deti sa starajú ich mamy a fungujú vo viacgeneračných rodinách. Je zakázané pracovať pri poberaní rodičovského príspevku. V Taliansku je tiež neobvyklé, aby sa rodičia vystriedali pri starostlivosti o dieťa. Je to skôr na matke alebo na starej mame. Otec je živiteľom rodiny a má zarábať. Podporu poberám len na Slovensku, pretože deti majú slovenské občianstvo. Tu neplatí, že deti narodené v Taliansku dostanú automaticky miestne talianske občianstvo s ich výhodami. O to treba zažiadať, mať minimálne päť rokov trvalý pobyt na jednej adrese. Byrokracia je tu horšia ako v Kafkových románoch, takže to radšej vôbec neriešime.

Gabriela Zmrlá, Česká republika

Mám dve dcéry, staršia Laura má dva roky, mladšia Elin tri týždne. Za menšie dieťa som ešte pôrodné nedostala, lebo sa zmenila legislatíva a potrebujem dodatočné potvrdenia, že skutočne s manželom žijeme v Česku a nepoberám dávky v inom štáte EÚ. Materská sa poberá 28 týždňov a tvorí ho 70 % denného vymeriavacieho základu priemerného zárobku matky. Je dobré, že rodič môže popri rodičovskom príspevku pracovať, nesmie však umiestniť dieťa do jaslí alebo škôlky na viac ako päť dní v mesiaci, inak stráca na príspevok nárok. Najviac mi vyhovuje, že si môžem vybrať dĺžku rodičovskej dovolenky a že môžem bez obmedzenia výšky príjmu pracovať, čo som po svojom prvom dieťati aj využila.

Andrea Trenwalder, Rakúsko

Mám dve troja šesťročné deti. Jednorazový príspevok pri ich narodení som nedostala, myslím, že niečo také v Rakúsku neexistuje. Ale okrem materského a rodičovského príspevku sú aj iné formy podpory. Vo Viedni a v Dolnom Rakúsku je napríklad zadarmo škôlka, iná forma opatery sa dá zasa odpísať z daní. Na rakúskom systéme je asi najvýhodnejšie to, že si každý môže vybrať to, čo mu najviac vyhovuje. Keď som bola ja na materskej, ešte som nemala takú príležitosť, mohla som byť doma len 2,5 roka a poberať 450 € mesačne, a nemohla som zarábať viac ako 1000 € za mesiac, čo je škoda, keďže v Rakúsku je aj 13. a 14. plat.

K téme sa vyjadruje: Barbora Holubová, Inštitút pre výskum práce a rodiny