Lýdia Sirotová: Pomáham realizovať sny

Boli ste prvá dula na Slovensku v čase, keď sa o tomto povolaní u nás ešte veľa nevedelo. Čo vás k nemu viedlo?

Pred dvanástimi rokmi, keď som po prvý raz otehotnela, som ešte pracovala ako marketingová riaditeľka. Z pôrodnice som si však okrem bábätka odniesla aj nenaplnené potreby duše. A ja som taká, že keď som hlboko vnútri presvedčená, že by veci mali fungovať lepšie, mám potrebu to zmeniť. Nie nasilu, ale inšpirovať ľudí a ukázať im, ako sa dajú veci robiť aj inak. Zistila som, že vo svete existujú duly, teda ženy, ktoré poskytujú iným ženám pri pôrode láskyplnú starostlivosť. Rozhodla som pomôcť tomu, aby aj u nás mali ženy možnosť rodiť s dulou.

O čo presne sa duly starajú?

Sú vyškolené, aby poskytovali rodiacej žene počas pôrodu psychickú aj fyzickú podporu. Ženy sa potrebujú podeliť o pocity, potrebujú mať niekoho, kto vie, čo cítia, čo chcú, čoho sa boja. Chcú mať počas pôrodu blízko seba niekoho, kto to s nimi celé predýcha, chytí ich v ťažkej chvíli za ruku, povie zopár upokojujúcich slov či len podá fľašu s vodou. Dula má v sebe dostatok vnútornej sily, empatie a pozitívnej energie, aby sa mohla materinským spôsobom starať o novozrodenú matku. Dnes je už na Slovensku asi sedemdesiat dúl a záujem o túto profesiu i o sprevádzanie dulou pri pôrode stále narastá.

S čím ste mali najväčší problém pri pôrode vy?

S pocitom samoty. Zhodou okolností to bolo v sobotu večer, keď v nemocnici nebolo veľa personálu, a keďže nikto nepredpokladal, že začnem rodiť, poslali môjho muža domov. Druhý pôrod však už bol fajn. Obáv, ktoré však majú ženy z pôrodu, je niekoľko – strach z bolesti, či to všetko zvládnu, či bude dieťa zdravé... Podľa mojich skúseností ženy, ktoré napríklad vyhlásili, že pôrod zvládnu a boja sa len dojčenia, si to tak naozaj aj prežili. Pozitívne či negatívne programovanie je silné a je dobré s ním pracovať.

Muži bývajú z tehotenstva svojich partneriek tiež vystresovaní, aká by mala byť ich úloha pri pôrode?

Na našich stretnutiach ešte pred pôrodom sa preberajú, samozrejme, aj ich potreby a pocity. Počas pôrodu chcú väčšinou niečo robiť, len nevedia čo, nevedia sa celkom vcítiť do toho, čo sa deje, majú strach o partnerku i o dieťa. Chcú byť aspoň trochu užitoční, ale najlepší sprievod pri pôrode je taký, ktorý tam jednoducho je, pokojne, pozorne a blízko. To však popiera mužský naturel, ktorý velí konať. Preto to majú muži pri pôrode o trochu ťažšie. Najlepšia je pokojná a láskyplná prítomnosť.

V súčasnosti sa však už nevenujete len tehotným ženám...

Tehuľkami som sa zaoberala najviac počas materskej, no a potom som zatúžila poskytovať podporu aj iným – netehotným ľuďom (smiech). Zistila som, že sprevádzanie pri takej náročnej životnej situácii, akou je pôrod, ma dobre pripravilo na ďalšiu profesiu – životný koučing, v ktorej som sa našla. Ako kouč pomáham klientovi prejsť krízou, zrealizovať zabudnuté sny či napomôcť harmonizáciu jeho života. V súčasnosti žijeme pod veľkým tlakom. Vzťahy, deti či zdravie zanedbávame, trávime hodiny v práci, naháňame termíny a úlohy, a potom si ideme vyšťavení plniť ešte ďalšie povinnosti. Dobrý pocit však neprichádza. Pomáham klientovi uvedomiť si, v akom stave je jeho život, aký by ho chcel mať, čo by chcel dosiahnuť a zažiť a ako to môže dosiahnuť.

V čom konkrétne sa takto dá pomôcť?

Sú to rôzne aj prozaické ciele. Napríklad snaha konečne schudnúť alebo naučiť sa jazyk, keď sa to z nejakého neznámeho dôvodu už roky nedarí. Teším sa, keď sa mi podarí položiť človeku otázku, ktorá zasiahne cieľ. Je to, ako keď vytiahnem zo zväzku kľúčov ten pravý, ktorý odomkne zaseknuté dvere, cez ktoré zasvieti svetlo. Na človeku vtedy vidím zmenu, úľavu a často nadšený výraz v tvári, že na niečo dôležité prišiel. Veľkú radosť som mala napríklad z klientky, ktorá prišla s problémom, že sa cíti sama a rada by stretla lásku. Zohnať muža snov, samozrejme, nie je v kompetencii kouča (smiech). Preto sa táto žena rozhodla skôr, než bude hľadať lásku niekde vonku, venovať ju najprv sama sebe – mať sa naozaj rada, prijať a oceniť na sebe všetko dobré a naplniť svoj život tým, čo ju baví a nabíja energiou. Ešte neviem, ako sa príbeh skončí, ale ako spokojná a sebavedomá žena má iste väčšiu šancu nájsť podobne nastaveného muža.

Dá sa byť v súčasnosti úspešný v práci a nebyť zároveň vystresovaný?

Myslím, že áno, ale človek by mal v prvom rade robiť to, čo ho baví a čo mu ide. Potom sa môže v práci cítiť dobre. Ďalšia vec sú vzťahy. Špeciálne pre ženy je ozaj dôležité, s akými ľuďmi trávia v práci čas a či si s nimi napríklad majú čo povedať. Dnes už neplatí, že chodíme do práce len pre plat. Chceme mať tiež pocit, že je naša práca dôležitá, že sa môžeme realizovať a profesionálne rásť. Ideálne by mal každý robiť to, čo vie, za čo je adekvátne odmenený, pochválený a, samozrejme, by mal byť začlenený v kolektíve s dobrými vzťahmi. Toto všetko sa potom prenáša do osobného života. Platí to aj naopak. Je oveľa ťažšie sústrediť sa na prácu, ak si riešime vážne rodinné či zdravotné problémy. Práve na šťastie pri práci sa zameriava nový projekt, na ktorom sa podieľam a ktorý poukazuje na dôležitosť šťastných pracovísk. Chcem, aby ľudia vedeli, čo to vlastne znamená byť šťastný pri práci, ako im to môže obohatiť celý život a že nutne nemusia dávať výpoveď, keď chcú mať z práce lepší pocit.

Myslíte, že sa budú racionálni šéfovia zaoberať šťastím zamestnancov pri práci?

Šťastní zamestnanci majú na úspech firmy veľký vplyv, čo dokazujú mnohé štúdie. Všetky mimoriadne úspechy v športe, vo vede, v umení i v biznise závisia od nadšenia z toho, čo robíme. Ľudia nepodávajú skvelé výkony preto, že to majú v náplni práce, ale preto, že ich práca baví a majú na ňu vytvorené podmienky. Mnohí pokrokoví šéfovia už vedia, že nestačí zamestnancom zadať úlohu a plat, ale treba im dať aj možnosť životného naplnenia. Zároveň platí, že ak chce mať šéf úspešný a šťastný tím ľudí, mal by taký logicky byť najmä on. Šťastný šéf si skôr nájde čas, aby si s ľuďmi v pokoji sadol a vypočul si ich.

S čím negatívnym ste sa museli v zamestnaní vyrovnávať vy?

Z čias, keď som pracovala v marketingu, si pamätám, že práce bolo veľmi veľa, takže som robila cez sviatky i víkendy. To isté však riešia aj mnohé iné ženy na našich stretnutiach. Nemajú čas na seba, ani príležitosť načerpať energiu. Je to podobné ako pri streľbe z luku. Najskôr musíte dostatočne k sebe potiahnuť tetivu, aby mohol šíp letieť ďaleko.

Kde teda čerpáte energiu vy, pri čom sa cítite šťastná?

Zadovážili sme si psa, ktorý je teraz náš miláčik. Jednoznačne ma však dobíja pobyt na chalupe, deti voľne sa pohybujúce v zeleni, kde sa sem-tam zjaví nejaký živý tvor (smiech). Z chvíľ, keď sme vidiekom zharmonizovaná rodina, mám ozajstnú radosť. Napĺňa ma aj samotná práca, myslím vtedy, keď sa stretávam s ľuďmi, nie tá papierová. Tanec mi tiež dáva energiu, je to paráda, keď stihnem aspoň raz za čas hodinu salsy. A šťastie vždy cítim, keď hľadím počas cvičenia na pokojné tehuľky sediace v kruhu, ako sú potichu so zavretými očami spojené so svojimi bábätkami. Vtedy akoby z nich vychádzala žiara a sú krásne. A

ko ste zvládali svoje problémy ešte predtým, než ste sa začali venovať koučingu?

Som večný hľadač poznania a harmónie. V rodine si už zvykajú, že budem do smrti študentkou, lebo prichádzam stále s novými vecami, ktoré by stáli za to študovať. Zároveň som sa vždy snažila nachádzať vo veciach a udalostiach skrytý zmysel. Prijímam, čo mi život prináša, ale potrebujem chápať, prečo sa to deje, čo mi to chce naznačiť a čo s tým mám robiť.

Lýdia Sirotová (36)

Narodila sa v Bratislave. Vyštudovala Ekonomickú univerzitu a pôsobila v oblasti marketingovej komunikácie. V roku 2002 založila občianske združenie Materský klub Luna zameraný na podporu tehotných žien. Dodnes v ňom pôsobí ako lektorka. Stala sa prvou certifikovanou dulou na Slovensku, čiže poskytovateľkou kvalifikovanej podpory žien počas tehotenstva, pôrodu a šestonedelia. V roku 2004 spoluzaložila profesijné združenie Slovenské duly. Neskôr absolvovala vzdelávací program kanadskej Erickson College a začala sa venovať životnému koučingu, ktorý pomáha napĺňať súkromný i pracovný život. Je členkou Medzinárodnej federácie koučov a Slovenskej asociácie koučov. Je spoluzakladateľka n. o. Life Coaching Institute – Inštitútu životného koučingu, ktorý v súčasnosti rozbieha nový projekt Happy Company Award venovaný šťastiu pri práci. Je vydatá, má dve dcéry.