Koľko máme v sebe vody?
Nielen deťom, ale aj starším ľuďom hrozí dehydratácia častejšie než dospelému človeku, lebo vodu rýchlejšie strácajú a zabúdajú priebežne počas dňa dostatočne piť. Až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca tvorí voda, na rozdiel od 60-percentného podielu vody v tele dospelého človeka. Preto je dieťa na stratu tekutín viac citlivé. Na druhej strane, vekom sa množstvo vody v organizme znižuje a starší ľudia majú v organizme viazaných už len 50 percent. Zároveň strácajú schopnosť vnímať pocit smädu. Preto by mali piť, aj keď nepociťujú smäd. Strata vody, ktorá by dospelému spôsobila „len“ dehydratáciu, môže znamenať pre dieťa alebo starého človeka ohrozenie života. Malé dojča potrebuje 85 až 170 ml vody na kilogram svojej hmotnosti, pričom dospelému stačí približne 20 až 40 ml vody/kg hmotnosti.
Naozaj studené nápoje škodia?
Áno. Je ťažké v horúcich letných dňoch odolávať lákavým ľadovým nápojom, ktoré nás okamžite osviežia a schladia. Nezaženú však smäd. A o príjem dostatočného množstva tekutín sa musíme v lete starať predovšetkým. „Príliš studené až ľadové nápoje sa v našom organizme správajú ako voda na rozpálenej platni – zasyčia a vyparia sa,“ uvádzajú odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR. Ľadové nápoje navyše spôsobujú organizmu poriadny šok. Prekrvujú sliznicu hltana, čo môže vyvolať zápal nosohltana alebo nádchu. Zhoršujú trávenie a môžu vyvolať aj zápal žalúdočnej sliznice. Naopak vlažné nápoje prechádzajú telom postupne a celkovo ho osviežujú oveľa účinnejšie. Nepomáhajú len na krátky okamih smädu, ale dlhodobejšie.
Dehydratácia
„Človek denne stráca asi 2,5 litra vody, z toho pol litra dýchaním, pol litra potom a zvyšok, čiže 1,5 litra hlavne močom a stolicou. Príjem tekutín musí dosahovať úroveň straty vody v organizme, čo je asi 2,5 litra. Platí to pre človeka s normálnou pracovnou činnosťou v štandardných klimatických podmienkach,“ uvádzajú odborníci z ÚVZ. Polovicu odporúčaného množstva je vhodné vypiť behom dopoludnia. U malých detí spoznáme príznaky nedostatku tekutín v organizme rýchlo – ich koža je zvráskavená a má znížené napätie. Sliznice sú suché, jazyk môže mať biely alebo hnedý povlak. Obzvlášť pri malých deťoch treba dávať pozor na dehydratáciu.

Ťažký stupeň odvodnenia nastáva, už keď dieťa stratí 10 percent svojej telesnej hmotnosti. Pri dehydratácii treba okamžite začať postupne podávať chýbajúce tekutiny. Pre deti sa odporúčajú rehydratačné roztoky, ktoré sa dajú kúpiť v lekárňach. Dodávajú potrebné ióny a tekutiny. „U starších detí alebo v prípade, že potrebujete zasiahnuť ihneď, je dobré podať dieťaťu minerálnu vodu s vyšším obsahom iónov. Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziónové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj,“ vravia odborníci. Aj u dospelých platí, že pitie treba podávať v malom množstve, ale v častých intervaloch. V ťažších prípadoch už treba tekutiny dodať do tela intravenózne.
Ako sa prejavuje dehydratácia?
- Únavou, zníženým výkonom
- malátnosťou
- bolesťami hlavy
- závratmi, poruchou koordinácie pohybov
- poklesom krvného tlaku
- nepokojom
- nechutenstvom
- nedostatkom sĺz a slín
- tmavo zafarbeným močom (môžu sa v ňom už vyskytovať aj kryštáliky)
- v neskoršom štádiu sa zrýchľuje pulz, skracuje dych, nastáva šokový stav.
Voda, ktorá netečie
Tekutiny sa dajú do organizmu dostať aj inak než nápojmi. Predovšetkým malé deti sa neľahko presviedčajú, aby dostatočne pili. Prísun vody však môže zaistiť aj riedka polievka alebo ovocie a zelenina. Napríklad uhorka obsahuje až 95 percent vody, o málo menej jej majú paradajky a šaláty, „napiť sa môžeme“ aj pri konzumácii červeného melóna, ktorý má v sebe až 80 percent vody.
Čo piť v lete
Dodržiavať pitný režim nie je len obľúbená fráza odborníkov na výživu, ale naozajstná nutnosť. Najmä v týchto dňoch by sme si mali viac ako inokedy uvedomovať, čo pijeme. Aj ľadová káva organizmus odvodňuje, preto by sme s ňou mali vždy súčasne piť aj dostatočné množstvo neperlivej vody. „Pitie ovocných nápojov (džúsov, štiav) vo veľkom množstve nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah jednoduchých cukrov, čo zvyšuje ich kalorickú hodnotu a vylučovanie vody z organizmu,“ uvádzajú odborníci z ÚVZ.
Aj sladené malinovky a kolové nápoje je dobré konzumovať len v obmedzenom množstve, prípadne na ne úplne zabudnúť. Samy osebe zvyšujú smäd a okrem toho sú zdrojom veľkého množstva cukru, čo môže viesť najmä u detí k nadváhe. K dispozícii je niekoľko druhov nealkoholických nápojov, ktoré sú vhodné pre deti i pre dospelých ako zdroj potrebných tekutín. Odporúča sa kombinácia čistej pramenitej vody s minerálnymi vodami, ktoré obsahujú dôležité minerály a soli:
Stolová voda - vyrobená z podzemného zdroja, mierne mineralizovaná (cca 200 g/l). Je vhodná aj vo väčšom množstve. Nemusí byť dobrá pre dojčatá, čo záleží na množstve dusičnanov. Čím menej, tým lepšie.

Balená pitná voda - ak je obohatená o CO2, ide už o sódovú vodu.
Minerálne vody - bývajú neochutené, alebo s pridaním prírodných, či umelých ochucovadiel a aróm. Oproti stolovej vode má už veľmi veľký obsah minerálov. Je dôležité všímať si zloženie jednotlivých druhov minerálok. Organizmus potrebuje najmä vápnik, horčík, draslík a železo. Dôležité sú aj stopové prvky selén, chróm, nikel, zinok a mangán. Ich obsah je však nízky. „Najdôležitejším prvkom, ktorého množstvo treba sledovať, je sodík. Jeho zvýšený príjem je rovnako škodlivý, ako jeho nedostatok,“ uvádzajú odborníci z ÚVZ. Dlhodobé nadmerné prijímanie sodíka môže zvyšovať riziko rakoviny žalúdka a podporuje vznik srdcovo-cievnych ochorení. Týka sa to dospelých, ale vyššia hladina sodíka nie je samozrejme vhodná ani pre malé či väčšie deti. Bežne ho prijímame z kuchynskej soli a slaných, často nezdravých jedál, čím si zabezpečujeme jeho dostatočný prísun. Minerálne vody s obsahom sodíka by sme preto nemali piť dlhodobejšie.
Čaj - vlažnej teploty je ideálnym nápojom na horúce dni. Je navyše organizmu veľmi prospešný. Obsahuje stopové prvky mangán, flór, malé množstvo riboflavínu a niacínu. Je však významným zdrojom antioxidantov, ktoré chránia telo pred poruchami srdca, mŕtvicou i rakovinou. Účinok antioxidantov v čaji je porovnateľný s ovocím a zeleninou. Podľa odborných štúdií majú tri šálky čaju denne rovnaký antioxidačný účinok ako šesť jabĺk. Čaj by však nemal byť silný, lebo v takom prípade narušuje vstrebávanie železa do organizmu.