Máme radi mak

od minulého roka u nás pestovať bez povolenia. Mak zažíva na Slovensku svoju renesanciu pomaly, ale isto už niekoľko rokov.

Pradávny recept na nespavosť pozná asi každý – navariť si makového odvaru. Dával sa kedysi aj malým deťom, keď sa nedarilo uspať ich, ale dnes je lepšie radšej to neskúšať. Okrem toho sa používal na tíšenie bolesti či ako anestetikum pri rôznych zákrokoch. Dajme teraz bokom ľudové recepty, ktoré sú tak trochu „strašiakom do maku“. Predstavme si radšej romantický výlet po dlhej ceste, ktorú s nástupom teplých dní začnú lemovať koberce červených divých makov či belostné tabule tých šľachtených. Býva to pôsobivý pohľad. Mimochodom, na poliach už mak odkvitol, dozrel a pestovatelia sa pripravujú na zber. Prečo sa vlastne stal u nás v minulosti nepopulárnou plodinou?Dejiny maku siahajú až k starým Egypťanom. Ako kultovú rastlinu ju uctievali Sumeri už okolo roku 3000 pred naším letopočtom, jej liečivé účinky poznali starí Gréci, Indovia, Arabi aj Číňania. Známy je účinok sušiny mliečnej šťavy, vytekajúcej z narezaných nezrelých toboliek, obsahujúcich ópium. Preto sa musí pestovanie maku kontrolovať. Surové ópium obsahuje predovšetkým alkaloidy, priemyselne sa upravuje a tvorí zložku analgetík, narkotík, sedatív, antibechík, antidiaroík alebo antispazmotík. Keďže ópium je návyková látka, podliehajú osobitnej kontrole. Medzi hlavné alkaloidy patrí morfín, najsilnejšie rastlinné analgetikum, ktorý sa získava aj zo zrelých vyprázdnených toboliek maku. Narkotín a kodeín tlmia centrum pre kašeľ, papaverín potláča kŕče.Z hľadiska historického vývoja kultúrnych rastlín sa za pôvodnú oblasť vzniku a rozšírenia maku siateho považuje oblasť Prednej Ázie – Malá Ázia, Zakaukazsko, Irán, Turkménsko. V novšej histórii sa však mak siaty stal typickou slovanskou i slovenskou plodinou. Týka sa to jeho pestovania i využitia. Mak sa stal neodmysliteľnou súčasťou jedálneho lístka a zohrával dôležitú úlohu aj pri rôznych ľudových zvykoch ako symbol bohatstva a hojnosti. Tradícia jeho pestovania siaha u nás na začiatok 19. storočia. Nevieme si bez neho predstaviť Vianoce ani Veľkú Noc – makový závin, štrúdľa, makové slíže, pirohy, opekance, sladké rožky, kysnuté koláče a mnohé iné druhy pečiva tvoria našu charakteristickú sladkú kuchyňu. Každá dobrá gazdinka má v kuchárskom repertoári pochúťky tohto druhu. O zdravotných účinkoch maku sa dnes nepochybuje. Obsahuje pozoruhodné množstvo bielkovín, vláknin, tukov, hlavne kyselinu linolovú, vitamín E. Je bohatý na železo, horčík a predovšetkým na vápnik, oveľa viac než mlieko či mliečne výrobky. Je zaujímavý ako prevencia proti osteoporóze. Má upokojujúce účinky a priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov a zubov. Obsahuje všetky dôležité látky na podporu krvotvorby, pôsobí proti anémii a stresu.Niet nad chutné domáce makové šúľance či kysnutý makový závin, topotvrdí každý gurmán, čo má rád tradičnú tunajšiu kuchyňu. Dobrotyz maku vedia u nás oceniť aj zahraniční návštevníci, ktorí sa s makomdoma nestretávajú. Ako na makové dobroty, približuje internetová stránkaslovakcooking.com, kde možno nájsť aj kopec ďalších domácich receptov Kým všeobecne známy vlčí mak má žiarivo červené kvety, väčšina u nás pestovaných odrôd maku siateho má biele kvety s fialovou bazálnou škvrnou. Spoločným je azda iba ich rodové pomenovanie mak (Papaver). Mak divý alebo vlčí rastie ako burina, má výrazne červenú farbu kvetov. Pri nevydarenej ochrane porastov kultúrnych rastlín môže niekedy vytvárať síce na pohľad pekný červený lán kvitnúcich rastlín, ale z pohľadu farmárov nežiaduce zaburinenie porastov obilnín, repky či ďalších plodín.Makovice vlčieho maku sú maličké, semeno je drobné. Pod vrcholom makovíc sa pri dozrievaní vytvárajú otvory, ktorými sa pri pohyboch rastliny vetrom, prípadne inými zásahmi dostávajú semená samovoľne von z makovíc a pri vhodných podmienkach v pôde vyklíčia.Vzhľad rastlín maku siateho je úplne odlišný. Kým výška rastlín maku vlčieho je spravidla tridsať až štyridsať centimetrov, pri maku siatom je to podľa podmienok 1,3 až 1,8 metra. Odlišný je tvar listov a stonky aj veľkosť a tvar makovíc. Byľ je priama, listy predĺžene vajcovité, zúbkaté, kvety s priemerom až desať centimetrov. Kvitne v júni až v auguste. Plody sú tobolky s mnohými semenami. Napríklad otvory, ktoré sa vytvárajú na makoviciach vlčieho maku ako prostriedok na zachovanie potomstva a šírenia druhu v prírode, sú pri maku siatom veľmi nežiaducim znakom, ktorý sa šľachtitelia pri tvorbe nových odrôd snažia odstrániť, aby semená nevypadávali z makovíc a neprispievali tak k zberovým stratám.V prírode sa nachádza vyše sto druhov maku. Už v staroveku spoznali ľudia aj liečivé účinky vlčieho maku. Ide o jednoročnú bylinu. Rozkvitnutý sýtočervený kvet svojím okvetím často púta pozornosť. Má štyri široké lupienky, celá rastlina je pokrytá chĺpkami. Je to kozmopolitný druh, ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Hoci v priemysle ani v konzume sa nevyužíva, lupienky obsahujú alkaloid, ktorý má v kombinácii so slizom ochranný účinok na sliznicu horných dýchacích ciest a ústnej dutiny. Odvar z okvetných lístkov sa oddávna používal proti úpornému dráždivému kašľu. Sušené lupienky sa používajú samostatne alebo v čajových zmesiach. Zatiaľ sa u nás nevykupujú. Môžeme ich zbierať za suchého počasia z práve vykvitnutých kvetov. Sušíme ich rozložené v tenkej vrstve v tieni, sú totiž chúlostivé na zaparenie. Zápar sa pripravuje z dvoch lyžičiek vysušených okvetných lístkov na šálku vody. Pre deti a starých ľudí je vhodnejšie pripraviť sirup z dvoch lyžíc medu na pol pohára odvaru z jednej kávovej lyžičky sušených lístkov. Podáva sa niekoľkokrát denne po jednej lyžičke. V odporúčaných dávkach nemá nijaké vedľajšie účinky. Ďalšie divorastúce druhy maku, ako sú mak poľný, mak pochybný či mak hybridný sú na liečebné účely bezcenné. Rôzne správy o vojnách kolumbijských kartelov či bojoch o makové polia v Afganistane zatieňujú pravé hodnoty maku, ktoré je škoda nevyužiť, ak dokážu pomôcť. Doktor Boris Subotič, pôvodom Chorvát pôsobiaci na Slovensku, sa už roky venuje naturálnej medicíne i zdravej výžive a na makový olej nedá dopustiť, podobne ako na iné podobné prírodné produkty. Lisovaný za studena a pripravovaný čerstvo každý týždeň ho odporúča na vnútorné i vonkajšie použitie, do jedál i ako medicínu. V spojení s ružovou vodou je vraj vynikajúci aj na dovolenku a opaľovanie. Pokožka je krásna, hebká, nesuší sa a nedráždi. Najlepšie je podľa neho obstarať si len toľko oleja, koľko človek hneď spotrebuje, aby nezhorkol. Makové semená, podobne ako ľanové, totiž pučením či mletím v dôsledku oxidácie horknú. Olejný mak obsahuje v priemere od 30 do 55 percent kvalitného makového oleja a obsahuje nasýtené i nenasýtené kyseliny. Sto gramov makového oleja obsahuje až 1400 miligramov kalcia a vo veľkom množstve aj fosfor, železo, zinok, vitamíny B1, B12, ako aj neznáme množstvo alkaloidov. Zrelé semeno neobsahuje ópium, preto sa konzumácie makového oleja netreba obávať. Makový olej je svetložltej až pomarančovožltej farby. Aróma je maková a pripomína aj lieskový orech. Alergie na makový olej sú možné, ale veľmi zriedkavé. V kombinácii s liekmi predpísanými od lekára ho možno užívať na stabilnú prácu srdca, dobré účinky má pri angíne, anémii, reumatickýckých ochoreniach, migréne, chronickej únave, odporúča ho pri strese, psychickej i fyzickej námahe. Vhodný je aj počas tehotenstva a dojčenia.

Čo odradilo pestovateľov

Podľa pestovateľov sa problémom ukázal zákon o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch z roku 1998. Makovinu zaradil do druhej skupiny omamných látok, čo znamenalo podstatné sťaženie podmienok jeho pestovania. Konopa siata z rastlín rodu Cannabis sa dokonca ocitla v prvej skupine medzi najnebezpečnejšími. Zákon odradil od pestovania mnohých, dovtedy vcelku úspešných pestovateľov. Bola to škoda, keďže pôdne a klimatické podmienky na našom území sú na tento účel veľmi vhodné.

Vstupom do Európskej únie sa začali šíriť fámy o tom, že makovým koláčom a slížom u nás odzvonilo. Vec sa však mala opačne: situácia sa začala meniť k lepšiemu, lebo sme dostali možnosť upraviť našu legislatívu o pestovaní maku siateho. V krajinách Únie, ako sa to neraz mylne rozširuje, totiž nie je zákaz jeho pestovania, viacerým z nich len chýba pestovateľská skúsenosť a tradícia, takže legislatívu vlastne neriešia.
K istému zmierneniu požiadaviek na vydanie povolenia na pestovanie spomínaných plodín došlo na Slovensku vďaka vlaňajšej novelizácii zákona. Mohlo by to vytvoriť lepšie prostredie pre pestovateľov na Slovensku a aj pre nárast pestovateľských plôch.

V lánoch šľachteného maku robí vlčí mak galibu, je to burina ako každá iná,
takže treba hľadať spôsoby, ako ju odstrániť

Dobrá komodita, málo hektárov

V Klátovej Novej Vsi sa minulý týždeň stretli odborníci na akcii nazvanej Deň makového poľa. Keď si názov hodíte do googlu, privíta vás stránka Makové pole, na ktorej sa dozviete všeličo o úsilí pestovateľov, obchodníkov a výskumníkov v oblasti maku. Vytvorili si tento diskusný priestor, kde rozvíjajú širšie kontakty, vo veľkej miere napríklad s českými kolegami, ktorí patria popri Turecku, Afganistane, niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie a Austrálii medzi najväčších pestovateľov maku na svete. Čo vlastne na takomto hráčskom poli Slovensko znamená?

„V kontexte veľkosti pestovateľskej výmery sme zanedbateľným hráčom. Významne sa však podieľame na pestovaní maku v Českej republike ako dodávateľ základnej zložky celého procesu – osiva kvalitných odrôd,“ hovorí František Ondrejčák z Výskumno-šľachtiteľskej stanice Malý Šariš. Práve odtiaľto pochádzajú vyšľachtené slovenské odrody, ktoré sa pestujú na prevažnej väčšine plôch maku v Česku. No hoci je podľa jeho slov Slovensko jednou z mála krajín Európy, kde sa mak šľachtí a pestuje, sú jeho plochy u nás v porovnaní s minulosťou veľmi malé. Pohybujú sa ročne rádovo v stovkách hektárov, čo je v porovnaní s Českou republikou zlomok ich priemernej výmery. „Mak stále patrí medzi zaujímavé komodity, a to vzhľadom na možnosti exportu kvalitného semena i zabezpečenie surovinovej základne pre farmaceutický priemysel. Ten od pestovateľov požaduje makovice s vysokým obsahom morfínu,“ hovorí.

Podľa jeho slov až za posledné dva roky u nás vzrástla pestovateľská výmera. V súčasnosti sa pestuje na takmer dvetisíc hektároch, čo stále nie je veľa, ale je to niekoľkonásobok oproti rokom 2001 až 2004, keď sa úroveň pohybovala maximálne do sedemsto hektárov. „Semeno maku sa u nás využíva prevažne na potravinárske účely. Časť dopestovaných makovíc, teda makovej slamy, sa dostáva na spracovanie pre farmaceutické účely. Značná časť sa však zlikviduje zaoraním na poli,“ tvrdí Ondrejčák.

Pestovanie maku na ópium a morfium je pre mnohých Afgancov často jediným
zdrojom dobrého zárobku, čo negatívne vplýva na jeho využitie vo svete pre
ušľachtilejšie účely. Zahraničné misie v Afganistane vedú v posledných rokoch
tamojších farmárov k pestovaniu šafranu – gram šafranu je vraj drahší ako gram ópia

Oživenie kontaktov

Myšlienka zaoberať sa na našom území pestovaním maku siateho organizovanejšie vznikla pred piatimi rokmi, zhruba v čase, keď bol jeho útlm najsilnejší. Svoje plochy mu uvoľnila cukrová repa, ktorej pestovanie začalo v tom období z viacerých dôvodov prudko klesať. „Chceli sme poskytovať a dostávať viac informácií, hľadať partnerov na spoluprácu a nestarať sa len o predaj, ale aj o poradenstvo v pestovaní,“ vraví nezávislý odborník Zoltán Kantor. V roku 2006 založil občianske združenie Slovenský mak, ktoré sa začalo starať o pestovateľov maku u nás, neskôr i obchodnú spoločnosť, ktorá začala zabezpečovať predaj a odbyt maku. „Donedávna sa mak na Slovensku pestoval skôr živelne. Pestovatelia boli osamotení, nemali žiadne kontakty, aby mohli napredovať v nových spôsoboch pestovania či vo využití kvalitnejších odrôd,“ hovorí. „Keď susedné Česko ročne pestuje od tridsať- do sedemdesiattisíc hektárov maku a má vybudovanú výskumnú základňu, odborné poradenstvo aj spôsob predaja, tak sme si položili otázku, prečo by sa to nedalo aj u nás. Pomáhame v možnosti pestovať mak veľkoplošne a podporujeme pestovateľov, aby sa im oplatilo doň zainvestovať.“

Menej nariadení, ale s povolením

V porovnaní s výsledkami v Česku je podľa Zoltána Kántora možné vypestovať u nás kvalitný materiál predovšetkým v oblasti priemyselných odrôd maku, určených pre farmaceutické účely. Je pri tom však reálny predpoklad, že tu bude pokračovať aj pestovanie odrôd s kvalitným semenom, určeným na potravinárske, konzumné využitie. Otázkou perspektívnej budúcnosti je aj využívanie makovej slamy z konzumného maku na výrobu brikiet na vykurovanie.

Združenie je v kontakte s tvorcami novely zákona o omamných a psychotropných látkach, čo prijali návrhy na jeho zmiernenie. Na pestovanie maku stále treba povolenie. Potrebuje ho záujemca vo chvíli, keď sa rozhodne mak pestovať na ploche väčšej ako desaťkrát desať metrov. V porovnaní s minulými nariadeniami však predkladá ministerstvu zdravotníctva menej potvrdení od rôznych inštitúcií.
Zákon nerozlišuje pestovanie priemyselných a konzumných odrôd. Združenie sa aj vďaka tomu usiluje presadiť na trhu hlavne s priemyselne využiteľným makom – teda makom s vyšším obsahom účinnej látky, ktorý sa spracúva v hlohoveckej farmaceutickej spoločnosti Zentiva. S pestovaním takýchto priemyselných odrôd sa začalo u nás v tomto roku.

Zhorkol vám mak? Môže sa to stať poškodením semena počas zberu, prispieva k tomu
aj jeho nesprávne dlhodobé skladovanie. Kvalitné makové semeno obsahuje približne
45 percenta oleja. Pri jeho narušení sa olej uvoľňuje a nastávajú oxidačné procesy, čím
sa semeno maku znehodnocuje

Treba zlepšiť zber

Na výrobu účinnej látky vo farmaceutickom priemysle sa využíva maková slama – teda tobolka a približne pätnásť- až dvadsaťcentimetrová stonka. Po zbere pestovateľ povinne odovzdáva odberateľovi do skladu makovú slamu spolu s úrodou semena. Suroviny sa oddelia, semeno tohto druhu sa však do konzumného obehu nedostáva. „Na konzum pestujeme iné odrody, v ktorých maková slama obsahuje minimálne množstvo účinnej látky,“ hovorí Kántor. Práve tu nastupuje zatiaľ nevyužívaná možnosť využiť makovú slamu na vykurovanie.

„V spôsobe pestovania sme teraz na tej úrovni, že zvládneme prípravu pôdy, sejbu, výživu, chemické ošetrenie burín, výber odrôd aj ochranu pri pestovaní. Potrebujeme však znížiť zberové straty, keďže ide o kvalitnejší materiál,“ prízvukuje Kántor. Mení sa vraj technológia aj technika – doteraz sa robil zber obilnými kombajnmi, najnovší spôsob je založený na špeciálnom adaptéri s rezačkami upravenými na viac druhov plodín. „Chceme zaistiť, aby pestovateľ vedel pozbierať makovú slamu z poľa aj semeno na 99,7 percenta.“
Čo sa týka pôvodu odrôd maku, trh zabezpečujú slovenskí aj zahraniční šľachtitelia. Slovenské odrody maku siateho vyšľachtené v Malom Šariši podľa odborníkov majú veľmi dobrú komplexnú kvalitu. Dosahujú špičkové úrody kvalitného semena, obsah látok využiteľných farmaceutickým priemyslom je momentálne na strednej úrovni. V konečnom výrobku je však odroda spravidla anonymná.

Smer na slovenský trh

Napriek snahám sa zatiaľ na Slovensku nepestuje toľko maku, aby ním bol zásobený domáci trh. To sa odráža aj na cene, ktorej sa s domácim produktom ťažko konkuruje – mak sa k nám dováža hlavne z Česka, ten lacnejší pravdepodobne aj z Turecka. „Ešte pár rokov potrvá, kým nás spoznajú aj za hranicami a zhodnotia, že vieme vyrobiť kvalitu a dokážeme byť konkurencieschopní. Naším krédom ostáva predovšetkým smer na slovenský trh,“ hovorí Kántor. Všetko podľa neho závisí aj od tradície konzumu. Spolu s Ruskom, Českom, Maďarskom či Poľskom patríme ku krajinám s pomerne dlhou makovou históriou. Mak teda má ambíciu stať sa u nás dobrou komoditou. Treba však o ňu stále bojovať.

Mak ako dobrota aj liek

Čo majú spoločné mak siaty a vlčí

Vlčí mak nie je len burina

Skúsili ste makový olej?