D - slnečný vitamín

O účinkoch vitamínu D sa donedávna veľa nehovorilo. Bežní ľudia väčšinou len tušili, že je dôležitý pre kosti. V posledných rokoch však lekárske štúdie o tomto „slnečnom vitamíne“, ktorý sa tvorí najmä pri styku slnečného žiarenia s pokožkou, pribúdajú ako huby po daždi a na verejnosť preniká čoraz viac informácií o jeho dôležitosti pre naše zdravie.

„Nedostatok vitamínu D vedie k poruchám kostného metabolizmu, zníženej hladine vápnika a zníženej hustote kostí,“ varuje doktorka Eva Smíšková a dodáva, že tento deficit môže spôsobiť aj pokles bunkovej obranyschopnosti, zvýšiť celkovú chorobnosť organizmu a výskyt onkologických a autoimúnnych ochorení, ako je napríklad cukrovka. Bohužiaľ, v našich zemepisných šírkach nie sú tieto zdravotné problémy žiadnou výnimkou. „Asi 59 % populácie má znížené hodnoty hladiny vitamínu D a asi u 29 % sa aj prejavuje jeho viditeľný klinický nedostatok,“ dodáva Eva Smíšková.

Doping pre mozog

Nedávna štúdia z univerzity v americkom St. Louis dokázala, že okrem kostného tkaniva profituje vo veľkom z vitamínu D aj náš mozog. Všetci vieme, že pri slnečnom počasí máme lepšiu náladu ako pri upršanom. Spôsobuje to pozitívny vplyv vitamínu D na hypotalamus – spodnú časť medzimozgu, ktorá riadi naše pocity. Vitamín D tak môže zlepšiť aj stav pacientov s depresiami. Dokonca ich netreba ani vystaviť priamemu slnečnému žiareniu, postačí im aj vitamín D v tabletkách.

Podľa inej dlhodobej štúdie, ktorá sledovala súvislosť medzi hladinou vitamínu D v organizme a výskytom kardiovaskulárnych ochorení na celom území Nemecka, môže jeho nedostatok zapríčiniť zvýšenie krvného tlaku a takzvaného zlého cholesterolu v cievach. A napokon, ďalšia štúdia z univerzity v americkej Minnesote dokázala, že vitamín D pozitívne ovplyvňuje metabolizmus a tým aj našu štíhlu líniu. Znamená to, že by sme mali zabudnúť na všetky varovania o škodlivosti slnečného žiarenia a naplno si užívať slnenie tak ako za starých dobrých čias, keď sa ešte nehovorilo o rakovine kože?

Koľko slnka potrebujeme

Zdá sa, že vzťah medzi slnením a rakovinou nie je jednoznačný. Na jednej strane nikto nemôže spochybniť fakt, že nadmerné slnenie môže vyvolať vznik zhubných útvarov na pokožke, na druhej strane je dokázané, že vitamín D odolnosť proti rakovine posilňuje, a to platí paradoxne aj pri rakovine kože. Už v štyridsiatych rokoch minulého storočia si všimli lekári v Spojených štátoch amerických, že ľudia, ktorí žijú v slnečnejších oblastiach, zomierajú menej často na onkologické ochorenia. To znamená, že slnko môže naše telo posilniť bez toho, aby ho poškodilo, ak však nájdeme správnu mieru pri slnení a neprekročíme hranicu, za ktorou by nás čakalo viac škody ako úžitku.

Ak si myslíte, že tou správnou voľbou je slnenie s vysokým ochranným faktorom, tak sa, bohužiaľ, mýlite. Ochranné krémy, ktoré neprepúšťajú UVB žiarenie, zamedzujú tvorbu vitamínu D. Lepšou voľbou je preto pobyt v polotieni, kam preniká dostatok slnečného svetla, okrem najteplejších obedňajších hodín. Našťastie, na to, aby sa nám v tele vytvorilo dostatočné množstvo „slnečného vitamínu“, stačí pre väčšinu z nás desať minút denne. Svetlovlasí ľudia s bledou kožou majú určitú výhodu – v ich tele stúpa hladina vitamínu D rýchlejšie ako u ľudí s tmavou pleťou.

Umelé dávky „slnečného vitamínu“ majú svoj význam najmä v zimnom období, keď slnečné žiarenie nie je dostatočne intenzívne na to, aby ho v našom tele vytvorilo. „Na tento účel slúžia rôzne liečivá vo forme toboliek, kvapiek alebo v injekčnej forme,“ tvrdí Eva Smíšková: „O ich aplikácii musí však rozhodnúť na základe zhodnotenia zdravotného stavu lekár – internista, endokrinológ, osteológ alebo ortopéd.“ Menšie dávky vitamínu D sa dajú získať aj stravou – nájdeme ho napríklad v mlieku, masle, morských rybách alebo vo vajciach. Jedlom sa však dá pokryť iba 5 až 10 percent z celkového množstva, ktoré telo potrebuje.

Názor Dermatológa

Dermatologička Alexandra Novotná z kliniky Esthetic odporúča dávkovať pobyt na slnku opatrne: „Je dokázané, že nadmerné slnenie spôsobuje degeneratívne zmeny kože. Tieto okom viditeľné zmeny idú ruka v ruke so zmenami na bunkovej úrovni. Ochranné proteíny v bunkovom jadre sa akoby „a nie sú schopné bojovať proti voľným radikálom, chemickým a fyzikálnym škodlivinám. Vzniká tak nezvratné poškodenie bunky, ktoré vyvoláva rôzne typy rakoviny kože. Dávka slnečného žiarenia, ktorá je vhodná pre každý organizmus tak, aby pomohla a zároveň neškodila, je veľmi individuálna. Dĺžku slnenia treba odstupňovať podľa typu kože. Ženy, ktoré nechcú, aby ich koža predčasne zostarla, by si mali vždy chrániť tvár, dekolt a chrbty rúk ochranným krémom s vysokým faktorom.

K téme sa vyjadruje: Eva Smíšková,všeobecná lekárka www.medissimo.sk