Aj s mozgom sa dá chodiť na džoging

Pamäť sa najlepšie cvičí sledovaním vedomostných súťaží, riešením krížoviek, sudoku, ale aj hraním pexesa.

BRATISLAVA. Tak ako sa staráme o svoj zovňajšok a zdravie, treba sa starať aj svoj mozog. Odborníci upozorňujú: nervové bunky sa správajú takisto ako naše svaly.

Kým u našich českých susedov sa tréningy pamäti stali súčasťou podujatí v knižniciach, a zúčastňujú sa na nich všetky kategórie čitateľov, na Slovensku sa tieto tréningy ešte v takej miere neujali.

Danka Petrufová, ktorá v Košiciach začiatkom tohto roku otvorila kurzy tréningov pamäti pre študentov, seniorov, dospelých a organizácie, hovorí, že veľa ľudí je k nim predpojatých, lebo si myslia, že je to len pre ľudí s demenciou a nič netušia o ich preventívnych účinkoch.

Na čo je dobrý tréning Ako si precvičiť pamäť Hrajte spoločenské hry, napríklad Človeče, nehnevaj sa, scrabble či pexeso. Lúštite krížovky, rébusy, osemsmerovky a iné vyplňovačky, na trhu je ich nespočetné množstvo. Vyberajte si ich podľa náročnosti. Nie je dobre, ak sa zameriate iba na jeden druh, striedajte ich, aby ste napredovali. Neznáme výrazy si zapisujte do malého slovníčka, lepšie si ich osvojíte. Pamäť môžete trénovať aj pri pozeraní televízie. Vhodné sú vedomostné súťaže. Sledujte pri nich otázky, skúšajte na ne odpovedať. Tie, čo vás zaujmú, si zapíšte. Budete sa môcť k nim kedykoľvek vrátiť a oživiť si ich. Niektoré stanice vysielajú len dokumenty, nalaďte si ich a pozrite si každý deň niektorú časť. Pamäť si však precvičíte aj pri reláciách o varení.

„Nervové bunky potrebujú byť v činnosti. Ak ich necháme nečinné, ochabujú, strácajú výkonnosť," hovorí Alžbeta Veselá, štatutárka zakladateľa bratislavského Centrum Memory. Centrum sa už päť rokov venuje aktivačným a vzdelávacím aktivitám pre ľudí s poruchami pamäti a pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou.

Veľa ľudí sa nazdáva, že o mozog by sa mali starať len seniori. Veselá však hovorí, že je to veľký omyl, lebo pamäť treba cvičiť v každom veku.

„Už v mladosti by sme si mali vypestovať určité návyky a potrebu starať sa o pamäť a cvičiť si mentálne schopnosti tak ako schopnosti fyzické. Každý deň je potrebné vyhradiť si čas na aktivity, ktoré udržiavajú mozog v pohotovosti," hovorí Veselá.

Rodičia podľa nej môžu pamäť cibriť už malým deťom v rodinnej atmosfére pohody pri hraní pexesa, hry Človeče, nehnevaj sa, Monopoly či iných. Každý člen si cvičí pamäť bez toho, že by si to uvedomoval. Takéto cvičenia mozgu majú viacero významov. Nielenže je mozog aktívny, ale cvičenie pomáha uvoľňovať určité chemické látky, ktoré sú dôležité pri fungovaní imunitného systému.

Prostriedkom proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning, niekedy sa mu hovorí aj mozgový džoging. Ten udržuje pružnosť myslenia. Pamäť si môžeme cvičiť trénovaním koncentrácie, zapamätávanie si mien a tvárí, čísiel.

Už deti by mali lúštiť hádanky Alžbeta Veselá ľudskú pamäť prirovnáva ku knižnici. Čím je v nej viac kníh, tým je pamäť trénovanejšia. Preto by rébusy mali lúštiť už deti, pokračovať v nich by mali dospelí aj seniori.

„Pamäť ľahšie pracuje, ak si vieme nové informácie zaradiť medzi staršie, k tomu, čo už je známe. Vytvárame si zásobu poznatkov, ktorá nám zas pomáha zapamätať si nové informácie v tej istej oblasti a čím viac sa špecializujeme, tým viac rozvíjame schopnosť pamäti v tejto oblasti," hovorí Veselá.

Rébusy, karty, šach či sudoku sú podľa nej účinnejšie ako sledovanie televízie.

Najmä ľuďom, ktorí žijú sami, odporúča lúštiť krížovky, sudoku, sledovať náučné a súťažné programy. Centrum Memory vydalo aj pracovné zošity na trénovanie pamäti a CD nosič Tréning pamäti pre ľudí v produktívnom veku. Centrum ich záujemcom pošle na dobierku, každá pomôcka stojí päť eur.

Čo pamäti škodí Pamäti najviac škodí stres a vysoké pracovné tempo bez odpočinku. Týka sa to najmä ľudí v strednom veku. Neprimeraný stres im zabraňuje v dostatočnej koncentrácii na činnosti, ktoré práve vykonávajú, a to vyvoláva pocit, že im zlyháva pamäť. Po niekoľkých hodinách stresu hippokampus (pozdĺžne vyvýšenie tkaniva v dolnom rohu bočnej komory mozgu) spracováva o 25 percent menej glukózy, takže mozog nemá dostatok energie na uchovanie informácií. Na druhej strane však treba povedať, že krátkodobý stres pamäť vďaka pudu sebazáchovy zlepšuje.

„Dobrá pamäť si vyžaduje, aby sme mali jasno, kto sme a kam kráčame - iba tak objavíme, čo v našom živote stojí za zapamätanie," dodáva štatutárka Centra Memory.

Užitočné surfovanie na webe

Vyhľadávanie na internete je pre mozog podnetnejšie ako čítanie. Spracúvate totiž viac úloh naraz.

Podľa štúdie vedcov Kalifornskej univerzitysurfovanie na internete stimuluje mozog viac ako napríklad čítanie. Efekt surfovania vraj pretrváva ešte dlho potom, ako človek ukončí prácu na sieti.

Neurológ tejto univerzity Gary Small povedal: „Zistili sme, že starším ľudom s nižšou internetovou gramotnosťou, ktorí si za relatívne krátky čas sami niečo v internete vyhľadajú, môže stúpnuť či zlepšiť sa fungovanie ich mozgu."

Small a jeho kolegovia testovali 24 mužov a žien vo veku

55 až 78 rokov. Polovica z nich internet využívala často, druhá polovica mala iba veľmi malé skúsenosti, napísala agentúra ČTK. Pozitívny efekt na mozog sa dostavil okamžite.

Vyšetrenie mozgu surfujúcich osôb ukázalo zvýšenú aktivitu v oblastiach určených pre reč, čítanie, spomínanie a predstavovanie si. Pri druhom vyšetrení po niekoľkých týždňoch bola nameraná zvýšená aktivita tých oblastí mozgu, ktoré vedú k spomínaniu a rozhodovaniu sa.

Vedci tvrdia, že vyhľadávanie na internete stimuluje bunky a prenos informácií v mozgu, a robí ich aktívnejšími. „On-line vyhľadávanie sa preto môže stať jednoduchým cvičením pre mozog starších ľudí, ktorý zlepší ich mozgové funkcie," povedala spoluautorka štúdie Teena Moody. Dodala, že vyhľadávanie na internete stimuluje mozog viac ako čítanie, pretože užívateľ si v takom prípade vybavuje viacero úloh súčasne. Pri čítaní to nie je pravidlom.

Googlovanie podľa vedcov môže spomaliť proces starnutia mozgu, či ho dokonca pozastaviť.

Jarmila Horáková

Odborníci radia

Niekoľko tipov na každý deň, ako si udržiavať dobrú pamäť.

1. Buďte pozitívni

Nehovorte: ja si to nezapamätám, to nie je pre mňa, ale radšej si povedzte: nie som o nič horší ako iní, dokážem to!

2. Sústreďte sa

Vedome zamerajte pozornosť na podstatu. Čím ste sústredenejší, tým je vaša pamäť lepšia. Nerozptyľujte sa množstvom informácií.

3. Všetko so všetkým súvisí

Pýtajte sa, čo vám vzniknutá situácia pripomína, kde ste sa stretli s podobným človekom. Podobné otázky vám môžu pomôcť pri spomínaní, ale aj pri zapamätávaní si nových informácii.

4. Vyberajte si

Nezaťažujte si myseľ a pamäť priemernými, deprimujúcimi a zbytočnými myšlienkami a informáciami. Myslite kriticky a posudzujte, čo skutočne stojí za to zapamätať si.

6. Použite fantáziu

Naučte sa lepšie využívať vlastnú fantáziu a vytvárajte si mentálne obrazy. V takejto forme sa všetky informácie ako jedinečné a neopakovateľné lepšie uložia do vašej pamäti.

7. Buďte zvedaví

Čím viac vedomostí máte, tým je ďalšie zapamätávanie ľahšie a rýchlejšie. Informácie vzájomne nadväzujú, nové dopĺňajú staré.

8. Pozor na stres

Úzkosť, strach a depresie prispievajú k poruchám pamäti. Zhoršujú schopnosť koncentrácie, zameriavajú vašu pozornosť a všetku energiu na množstvo zbytočných detailov.

9. Emócie pomáhajú

Čím viac je informácia spojená so silnou emóciou, či už pozitívnou, alebo negatívnou, tým lepšie sa vtisne na dlhší čas do pamäti.

10. Nezabudnite na odpočinok

Uvoľnenie, odpočinok a dostatočný spánok umožňujú, aby si mozog oddýchol, prebúdzal sa svieži a myseľ sa naplnila energiou.

11. Pomáha aj pohyb

Fyzická a intelektuálna aktivita zvyšujú prietok krvi v mozgových cievach, a tým sa vytvárajú optimálne podmienky na činnosť pamäti.

12. Precvičovanie pamäti

Aktívne sledujte vedomostné súťaže, riešte krížovky a sudoku, hrajte scrabble, pexeso a iné hry.

Zdroj: Centrum Memory