Najväčšie čaro má grilovanie vo voľnej prírode

"Existujú rôzne druhy grilovacieho paliva, no najčastejšie používame drevené uhlie, brikety alebo drevo. Drevo sa síce ťažšie zapaľuje, ale zato rýchlo horí a ak použijeme drevo z ovocných stromov, aj veľmi pekne vonia," spresnil.

Pri zapaľovaní ohňa používame dlhé zápalky, tekuté alebo pevné zápalné látky, prípadne elektrický zapaľovač. "Správny čas, kedy začať s grilovaním, závisí hlavne od druhu paliva, ale aj od druhu jedál, ktoré vyžadujú rôznu teplotu na úpravu," uviedol Artz, pričom vysvetlil, že hydina a chudé druhy mäsa sú chutné, ak sa opekajú prudko na ešte žeravom uhlí, naopak, väčšie kusy mäsa je lepšie upravovať na menšom ohni, aby sa nespálilo.

Na úpravu viacerých druhov jedál je najvhodnejšia pahreba, ktorá je hotová vtedy, ak uhlie pokrýva tenká vrstva bieleho popola a teplo z rozžeravených uhlíkov ustupuje. V takomto prípade uhlie dosahuje strednú teplotu a dajú sa na ňom pripravovať kusy mäsa, celé ryby, hydina aj zelenina.

Aj dotlievajúca pahreba dokáže poslúžiť na opečenie celých kurčiat alebo na ugrilovanie zemiakov či ovocia. "Takúto pahrebu poznáme tak, že uhlie pokrýva tenká vrstva popola, no červená farba uhlíkov sa už celkom stratila. Uhlie stále dohára, ale ešte sála teplo," spresnil odborník.

Oheň na otvorenom grile horí vďaka dobrému prísunu vzduchu silnejšie a treba pri ňom dávať na pripravovaný pokrm väčší pozor. "Tuk kvapkajúci z jedál na uhlie zvyšuje intenzitu ohňa. V takom prípade presunieme jedlo na okraj grilu, kde je intenzita nižšia," odporučil Artz.

Naopak, výhodou uzatvoreného grilu je podľa neho rovnomernejšie pečenie. "Teplo sa odráža od pokrievky grilu a jedlo v ňom netreba otáčať," dodal s tým, že uzavreté grily sú vybavené ventilačnými otvormi, ktorými regulujeme prívod vzduchu a tým aj celkovú teplotu vo vnútri grilu.

Ak sa nám zdá, že uhlie dohára, otvoríme ventilačné otvory čo najviac a ťah vzduchu nám opäť oheň rozdúcha. Keď ale chceme ukončiť grilovanie a oheň zadusiť, prikryjeme gril vrchnákom a všetky ventilačné otvory zatvoríme. Pri otvorenom grile stačí intenzitu pahreby regulovať rozhŕňaním uhlia do strán a v prípade potreby ju postriekať vodou.

Dnešný trh ponúka podľa Artza široký sortiment rôznych druhov grilov, pričom pri jeho výbere je dôležitá jeho stabilita a veľkosť, ktorá by mala zodpovedať požiadavkám jeho používateľa. Rošt grilu by sa mal dať výškovo nastaviť, aby sa prispôsobil požadovanej teplote na grilovanie.

"Najčastejšie používaným je gril na drevené uhlie. Dodáva grilovaným jedlám charakteristickú chuť a vôňu," povedal odborník. Takéto grily sa vyrábajú z plechu alebo liatiny. Liatinové sú trvanlivejšie a ich výhodou je, že lepšie rozkladajú teplo.

Grily na plyn sú konštruované podobne ako na drevené uhlie. Ich výhodou je, že ich netreba predhrievať. Kvalitnejšie typy majú aj regulátor tepla. Atmosféru podobnú grilovaniu na drevenom uhlí vytvára grilovanie na griloch s lávovým kameňom.

Výhodu elektrického grilu je zdravé, čisté a pohodlné grilovanie. Pri grilovaní nevzniká dym, pretože šťava steká do záchytnej nádobky, v ktorej je naliata voda.

Po grilovaní treba gril vyčistiť, ale až vtedy, keď je dobre vychladnutý. "Utierkou zbavíme rošt mastnoty a drôtenou kefou oškrabeme pripálené zvyšky jedál. Nakoniec rošt natrieme olejom a nabudúce bude pripáleného jedla určite menej," uzavrel Artz.