SME
Utorok, 28. jún, 2022 | Meniny má Beáta

Patricia Černáková: Nikoho nechcem presviedčať

Na polorozbitej ceste uprostred kopcov sme v miernych obavách, čo nás čaká, mierili na miesto ležiace akoby na konci sveta. V dome s trávou na streche nás privítala veselá žienka. Z jej zelenej oázy sa nám napokon vôbec nechcelo odísť.

Venujete sa permakultúre. O čo presne ide?

Je to navrhovanie záhrad, ktoré sa snaží čo najviac priblížiť prírode. Keďže prírodné prostredie pracuje samo osebe, znižuje sa tak objem práce, ktorú musí vykonať človek. My sa snažíme v záhrade okopírovať, ako funguje, dosiahnuť dobrú úrodu, ale zároveň udržať určitú záhradnú estetiku.

V čom spočíva vaša práca?

Ako permakultúrna dizajnérka pomáham ľuďom pri navrhovaní záhrad alebo pozemkov. Snažím sa však svoje vedomosti odovzdávať ďalej, aby si záujemcovia vedeli poradiť sami. Keď si záhradu upraví človek sám, má k nej iný vzťah. Preto sa venujem najmä kurzom a školeniam, na ktorých vysvetľujem, čo vlastne permakultúra je, ako pestovať rastliny bez chémie a podobne.

Ako ste sa dostali k permakultúre?

Mám to šťastie, že som dcérou priekopníka permakultúry v Československu Karola Končka. Venoval sa rozvoju vidieka, propagácii agroturistiky či využitiu odpadu ešte za čias socializmu. Po revolúcii sa dozvedel, že v zahraničí sa rozvíja rovnaký trend a spolu s ľuďmi zo Západu začal u nás robiť prvé kurzy. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov. Ja som vtedy bola tínedžerka, chodila som s ním na kurzy a prekladala mu z angličtiny. Vyrastala som v tomto prostredí, a preto sa mi nikdy nezdala permakultúra zvláštna a netradičná ako možno druhým ľuďom. Aj štúdium záhradnej architektúry na vysokej škole som si vybrala, lebo sa to najviac približovalo tejto oblasti. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo iné.

Permakultúra je však stále považovaná za alternatívny smer.

Áno, a nechápem, prečo sa napríklad, nazvime to čisté poľnohospodárstvo, nazýva ekologické a prečo sa poľnohospodárstvo, ktoré bežne považujeme za normálne, nenazýva chemické? Malo by to byť naopak. Preto mi skôr ako na navrhovaní záhrad záleží viac na tom, aby ľudia sami pochopili princípy permakultúry a žili podľa nich. Zameriavam sa hlavne na kurzy a pomáham na celom Slovensku navrhovať verejné priestory.

Aký je o to záujem?

Obrovský. Veľa ľudí chce mať záhradu, v ktorej by ich deti mohli jesť, čo chcú, kde sa nemusia báť, že zničia trávnik a podobne.

Vo vašich hriadkach pestujete všetko dokopy – zeleninu, bylinky, okrasné kvety. Sú to nejaké špeciálne kombinácie?

Väčšina bežných kvetín sú bylinky. Sú liečivé pre človeka aj pre záhradu. Niektorá buduje imunitu, iná je proti plesni. Napríklad cesnak má na človeka protiplesňový vplyv, ale rovnako pôsobí aj v záhrade pri rajčiakoch. Pri obr_1.jpgsprávnej kombinácii dodáva jedna rastlina druhej silu. Podobne navrhnutá zeleninová záhrada napokon ani nevyzerá tak stroho.

Svoj dom ste si postavili sami. Pri stene v kúpeľni ste použili aj kusy dreva, ktoré sú vsadené do steny namiesto tehál. Prečo?

Technológie, ktoré sa snažíme s manželom uplatniť, sú pomerne lacné, ale zároveň nám záleží aj na tom, aby boli pekné. Chceme vyskúšať všetky prírodné a nízkonákladové možnosti najskôr sami, až potom ich používame pre iné projekty. Aj stenu z hliny a dreva sme odskúšali asi ako prví, v tomto štýle sme potom pomáhali postaviť niekoľko stavieb. Podobne to bolo aj s trávovými strechami, ktoré máme.

Má takáto filozofi a šancu stať sa bežnou súčasťou života väčšiny našich ľudí?

Podľa mňa si ľudia skôr neuvedomujú, že to už je bežná záležitosť. Separuje sa odpad, znižujú sa náklady na domácnosť vďaka rôznym vodovodným a vykurovacím systémom, stavajú sa ekologické domy. A módna vlna sú bio potraviny. Potrebné je však zákazníkom zaistiť prístup k takýmto potravinám. Nie každá zelenina, najmä z veľkých obchodných reťazcov, musí byť zdravá. Ekoprodukcia zase býva drahá. Snažím sa preto ľuďom vysvetliť, že stačí zájsť na tržnicu, kde dostanú kvalitnú zeleninu za prijateľnú cenu, pretože tu majú možnosť na dodávateľa vplývať. Týmto spôsobom podporuje mesto vidiek, lebo berie potraviny priamo od neho, čo je tiež súčasťou permakultúry. Ide o celú prepojenú fi lozofi u života, o vytvorenie spoločenstva mesta obr_2.jpga dediny, ktoré funguje na regionálnej úrovni. Keď som bola v Brazílii, mala som možnosť vidieť, ako sa dokáže vďaka permakultúre zlepšiť kvalita života aj u sociálne slabších vrstiev.

Prečo práve Brazília?

Šlo o medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa riešili svetové problémy spojené s permakultúrou. Po jej skončení som mala možnosť ísť ešte na dvojtýždňovú exkurziu po miestnych permakultúrnych projektoch. Bol to pre mňa obrovský zážitok, hoci sa bojím lietania a pôvodne sa mi tam vôbec nechcelo ísť (smiech). Mohla som na vlastné oči vidieť, kam až drancovanie krajiny môže dospieť. Brazília má Amazonku, najväčšiu rieku na svete, ale ľudia tam pritom nemajú čo piť. Dováža sa im voda v plastových fľašiach, nikto sa však už nestará, ako sa zbaviť prázdnych fl iaš, ktoré sú všade. My máme vody dosť, ale plytváme ňou. Od mojej cesty do Brazílie sa snažím ľuďom vysvetliť, ako sa dá vodou šetriť, prečo zbytočne nesplachovať záchod, načo je dobrá čistička vody...

V Brazílii žije veľa ľudí v jednoduchých chatrčiach, podobne ako u nás Rómovia. Práve permakultúrne projekty ukázali, že aj takéto osady môžu byť pekné, mať upravené prostredie, miesto pre chovanie domácich zvierat. A že môžu pomôcť pri opätovnom zalesňovaní vyklčovaných oblastí. Ešte viac ma to utvrdilo v tom, čo robím a podporilo moju snahu informovať o týchto možnostiach ľudí. Neznamená to však, že permakultúra je určená len pre chudobných. Celá spoločnosť sa musí snažiť o trvalú udržateľnosť životného prostredia, len tak bude výsledok zreteľný. obr_3.jpgNa druhej strane dávame týmto systémom šancu aj ľuďom, ktorí nemajú fi nancie na drahé alternatívne technológie.

Ktorá krajina je v rozvoji permakultúry najďalej?

Určite Anglicko. Základné princípy už nefungujú len na farmách, ale v rámci celých miest, ako napríklad v Bristole. Niektoré mestá majú dokonca vlastnú menu – fiktívne peniaze, ktoré sa zarobia oveľa ľahšie, lebo sa získajú za akúkoľvek prácu, ktorú človek zvládne spraviť. Kurzy permakultúry dokonca absolvujú nezamestnaní v rámci rekvalifi kácie. Cítite tam dopad tohto prístupu ku krajine v celej spoločnosti. Ale už aj u nás ľudia vedia, o čo zhruba ide. Myslím, že vo východnej Európe je na tom Slovensko i Česko veľmi dobre.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa z mesta presťahovali do malej zapadnutej dedinky v horách?

Teplo. Do Medovariec sme prišli z chladnejšej oblasti spod Tatier a chceli sme pestovať všetko, čo sa dá. Preto sme si vybrali teplejšiu oblasť. A keď sme s manželom zbadali starý mlyn, hneď sa nám tu zapáčilo. Začiatky však bývajú veľmi ťažké, najmä ak máte ešte aj malé deti.

Ako vás prijali domáci?

Neprekážalo im, že staviate dom či robíte záhradu inak, než je bežné? Od začiatku nás videli pracovať, lebo dom sme si prestavovali sami a myslím, že to na nich zapôsobilo. Čo sa týka odlišného, možno ekologickejšieho prístupu, ktorý preferujem, vždy bolo pre mňa základným pravidlom, nikoho nepresviedčať o tom, že niečo robím lepšie, ako ten druhý. Keď chce niekto použiť v záhrade chemikáliu, vôbec obr_4.jpgmu nebránim. Ale keď sa ma spýta, vysvetlím, prečo ja nemusím použiť pesticídy či umelé hnojivá a prečo sa starám o záhradu či dom tak, ako sa starám.

Necítite sa teraz k domu a k záhrade pripútaná?

Naopak, veď ja sa dosť nacestujem. Dá sa povedať, že počas sezóny, od apríla do októbra, mám každý víkend buď kurz, pracovné stretnutie alebo nejakú prednášku. Z domu bývam preto veľmi často preč. Manžel vtedy zastáva všetky funkcie v domácnosti aj v záhrade. Tento spôsob práce mi vyhovuje. Stále sa stretávam s novými ľuďmi po celom Slovensku, lebo vždy idem niekam inam. Takto si odžijem spoločenský život a domov si prídem užiť pokoj, ktorý tu máme (smiech)

Patricia Černáková (33)

sa narodila vo Zvolene, celý život bývala v Revúcej. Jej otec, Karol Končko je zakladateľom permakultúry, trvalo udržateľného života, v bývalom Československu. Permakultúre sa rozhodla venovať aj ona. Vyštudovala záhradnú architektúru a venuje sa navrhovaniu prírodných záhrad a verejných priestorov vzhľadom na zásady permakultúry, vedie o nej kurzy a školenia. S manželom a dvoma deťmi sa pred pár rokmi presťahovala do dediny Medovarce pri Krupine, kde si prestavali starý Hajnalov mlyn.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  2. Spacák na kozmetiku?
  3. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  4. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete
  5. IMMOFINANZ pokračuje v úspechoch nájomných zmlúv aj v roku 2022
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  1. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  2. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  3. Na západnom Slovensku napreduje modernizácia elektrickej sústavy
  4. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  5. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  6. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  7. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 12 691
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 10 717
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 274
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 939
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 601
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 078
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 2 972
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 194
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Špaldová varená kysnutá knedľa
  3. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám?
  4. Peter Rúfus: Priateľstvo medzi mužom a ženou
  5. Bratislavské dobrovoľnícke centrum: Hranie spoločenských hier ako prostriedok výchovy detí
  6. Michael Achberger: 7 dôvodov, prečo na jar chudneme ľahšie
  7. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Majonézová zapekačka
  8. Lívia Hlavačková: Ktoré lieky pomáhajú a ktoré sa len tvária? Takto funguje náš mozog
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 388
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 390
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 879
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 4 754
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 827
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 328
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 179
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 097
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  5. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
SkryťZatvoriť reklamu