Prvé ženy v politike - Fuj, baby, feminy!

Keby sa Iveta Radičová chcela zapojiť do politiky pred sto rokmi, nechali by ju slovutní muži tej doby stáť za dverami.

Alica Masaryková, dcéra prezidenta, sa angažovala hlavne v práci pre Československý Červený kríž.(Zdroj: TASR, ČTK)

Keby sa Iveta Radičová chcela zapojiť do politiky pred sto rokmi, nechali by ju slovutní muži tej doby stáť za dverami. Pred ženami, ktoré sa chceli aktívnejšie zapájať do vecí verejných, si v tom čase ešte odpľúvali.

Vstup žien do politiky nebol kedysi na Slovensku len otázkou ochoty či neochoty konkrétnych mužov na konkrétnych postoch, ale aj zákonov. Hoci Mária Terézia bola s jej šestnástimi pôrodmi dobrým príkladom skĺbenia rodinných a pracovných povinností, vtedajšie občianske kódexy dominanciu mužov kodifikovali. Rakúsky zákon priamo zakazoval prijímať do politických spolkov aj ženy.

Treba však povedať, že slovenským ženám sa pred väčším zapojením do čohokoľvek, čo by sa dalo nazvať politikou, prekážala hlavne nevzdelanosť, maďarizácia a chudoba. Ženy museli často zvládať domáce roboty aj za mužov, ktorí sa vysťahovali za prácou.

Hoci štúrovci zdôrazňovali význam vzdelávania žien, išlo im hlavne o to, aby boli schopné vychovávať národne orientovaných Slovákov. Slovenky sa z tohto dôvodu nemali ani učiť cudzie reči.

Žene treba byť gazdinkou

Ľudovít Štúr sa v článku pre Slovenskje národnie noviny z roku 1846 síce vyjadril takto: „Žene treba byť pravda ´dobrou gazdinou´, ale aj nezunovanou príjemnou spoločnicou, opatrnou, rozvážnou, vzdelanou matkou a napospol žena má byť tiež vo veciach vyšších čo aj nie činná, čomu sme nie priatelia, ale aspoň pasívnu účasť mať."

Diskusie o postavení žien, ktoré sa na Slovensku viedli v druhej polovici 19. storočia, boli však často ešte konzervatívnejšie.

Filozof Pavel Hečko napríklad v článku Určenie ženy, ktorý vyšiel v Národnom almanachu v roku 1872, tvrdil, že muž „má a musí mať všade a vo všetkom na svete prednosť, ktorá jemu na všetky časy a veky daná a zabezpečená je". Hečko nebol jediný, kto v tom čase vystúpil proti volebnému právu žien argumentom, že ženu Boh stvoril pre súkromný a domáci život. Právo realizovať sa inak ako v domácnosti sa v tom čas priznávalo ešte tak vdovám a slobodným ženám.

Vzdelané ženy sa automaticky stávali xantipami, ich zrovnoprávnenie malo byť len smiešnou chimérou.

Hana Gregorová na neskoršej snímke.Na tomto postavení mali svoj diel zodpovednosti aj samotné ženy. „Niet v nás moderného hnutia, že niet zaujatosti za verejnú vec, v ktorej by nám nik, ani vláda prekážať nemohla," napísala v súvislosti s hodnotením činnosti ženského spolku Živena spisovateľka a aktivistka Hana Gregorová, manželka Jozefa Gregora-Tajovského. Treba však povedať, že aktívne ženy to nemali pred sto rokmi ľahké.

Odpor slovenskej spoločnosti k verejnému účinkovaniu žien azda najlepšie dokumentuje Svetozár Hurban Vajanský, ktorý mal na martinský národný život celé desaťročia významný vplyv.

Hana Gregorová od neho zažívala opovrhnutie, traduje sa, že si pred ňou dokonca raz aj odpľul. Na konto inej aktivistiky Marky Ivankovej-Pietrovej sa mal Vajanský zas posmešne vyjadriť: „Fuj, baba, femina!"

Boj o volebné právo

Prelom v rodových vzťahoch nastal počas vojny. Keď v roku 1915 v uhorskom parlamente vznikla diskusia o volebnom práve pre ženy, ako jediný sa k návrhu otvorene pridal slovenský poslanec Ferdiš Juriga: „Áno, žena vie pracovať rovnako ako muž, žena vie odvádzať také isté dane ako muž, prečo by teda nemala také isté slovo aj v politike? Veď je to len predpojatosť veriť, že žena nie je súca na tieto povolania, je to taká istá predpojatosť, aká kedysi vládla voči otrokom," vyjadril sa.

Prvá poslankyňa bola zvolená do parlamentu ešte za Rakúsko-Uhorska v roku 1912. Bola to spisovateľka Božena Viková-Kunětická, v tom čase sa však zemský snem pre spory s Nemcami neschádzal a nikdy sa nedoriešilo, či jej bude mandát vôbec priznaný, alebo nie.

Vyhostené vlastnými mužmi

Od zmien, ktoré nastali po rozpade Rakúsko-Uhorska, ženy čakali veľa. Martinská deklarácia z 30. októbra 1918 patrí k základných medzníkom v rozvoji nášho národa. Aj slovenské ženy „verné dcéry slovutných otcov a hrdé matky hrdinských synov", ako to vyjadrila v liste predsedníctvu Národnej rady v Turčianskom Svätom Martine známa autorka Ľudmila Podjavorinská, sa dožadovali práva byť prítomné pri „zakladaní uholného kameňa československého štátu".

podjavorinska_res.jpg

Ľudmila Podjavorinská sa márne dožadovala účasti na Martinskej deklarácii.

Súčasne poslala otvorený list aj slovenským ženám, aby sa združili vo svojom okolí a vyvolili si spomedzi seba ženy, ktoré by ich reprezentovali.

„Márne to bolo snaženie, márna túžba a vzlet," komentuje reakciu vtedajších mocných slovenských mužov spisovateľka Hana Gregorová. Do budovy martinskej Tatra banky, kde sa rozhodovalo o budúcnosti celého národa, ženy nepustili, zostali „vyhostené, vlastnými mužmi nepripustené k slovu".

„Tri, štyri, obchádzali sme budovu Tatry so zapáleným srdcom, a jednako zatrpknutým citom. Cítili sme, že patríme tam, že je nespravodlivé, nepekné, že nesmieme, ale protesty prednášali sme nemo, len v duchu, s bolestným pocitom, no verejne protestovať neodvážili sme sa ani jedna," opisuje Gregorová v knihe Slovenka pri krbe.

Pritom nejedna žena sa počas prvej svetovej vojny vystavila nebezpečenstvu, ba i väzeniu za účasť na odboji.

Masaryková a tie druhé

V Revolučnom národnom zhromaždení, ktoré pracovalo v rokoch 1919 a 1920, bolo desať poslankýň. Členkou slovenského klubu bola na žiadosť slovenskej strany Alica Masaryková.

Hoci bola nesmierne vzdelanou ženou, aktívnou predovšetkým v humanitárnej a charitatívnej oblasti, paradoxne pri svojich vystúpeniach zdôrazňovala, že politike nerozumie, nechce sa do nej púšťať, že je v parlamente len na to, aby zastupovala sociálne slabších - deti, invalidov a vdovy. Medzi vtedy riešené ženské otázky patril napríklad aj zákaz námedzného dojčenia či zrušenie povinného celibátu pre učiteľky. Po jej odstúpení ju nahradila robotníčka z tabakovej továrne Irena Kaňová.

Volebné právo si ženy mohli uplatniť po prvý raz až vo voľbách v roku 1920, ale veľký záujem spočiatku neprejavili. Jedinou ženskou zástupkyňou zo Slovenska v medzivojnovom období bola poslankyňa Národného zhromaždenia v rokoch 1925 - 1929 Gizela Kolláriková. Ako vidno zo záznamov z rokovania parlamentu, vedela sa verejne zastať ponižovaných žien, mala revolučnú rétoriku.

V tomto období bolo žien v československom parlamente najviac z celého medzivojnového obdobia - z 275 členov 14 žien.

Dôležité, no zabudnuté

Hoci mnohé z poslankýň boli za komunizmu vybrané do parlamentu formálne, aby napĺňali isté regionálne či profesijné kritériá v rámci povinnej kvóty žien, poniektoré sa predsa len zapísali do histórie.

Božena Fuková ako jediná zo Slovenska napríklad patrila k štyrom poslancom, ktorí v roku 1968 nehlasovali za Dohodu o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na našom území. Následne, samozrejme, musela odísť zo zamestnania na inštitúte, ktorý sa podieľal na realizácii Šikových ekonomických reforiem a neskôr jej odobrali aj poslanecký mandát. Hoci v auguste 2006 dostala od prezidenta Rad Ľudovíta Štúra 2. triedy, jej postoj a meno zostali v našej histórii takmer zabudnuté.

V československých federálnych vládach boli za celé obdobie rokov 1918 až 1992 len štyri ministerky, všetko Češky. V rámci slovenskej vlády pôsobila v rokoch 1950 - 1954 ako povereníčka práce a sociálnej starostlivosti Emília Janečková-Muríňová, ktorá neskôr zastávala aj ďalšie významné funkcie. Od šesťdesiatych rokov

bola v rôznych funkciách vrátane povereníčky pre obchod zas Petronela Višňovcová. V rokoch 1986 - 88 bola napríklad ministerkou zdravotníctva a sociálnych veci Eva Tökölyová. Zastúpenie žien na ministerských postoch sa začalo po roku 1990 zvyšovať len mierne, počet poslankýň v našom parlamente dokonca klesol.

Prvé poslankyne zo Slovenska

kanova.JPGIrena Kaňová (1893 - 1965)

V rokoch 1919 - 1920 bola najmladšou poslankyňou Revolučného národného zhromaždenia, zároveň bola jedinou zástupkyňou slovenskej národnosti v celom medzivojnovom československom parlamente.

Pochádzala z Banskej Štiavnice a pracovala ako robotníčka v tabakovej továrni. V roku 1917 vstúpila do Sociálno-demokratickej strany, v roku 1921 do Komunistickej strany. Aktívne sa zapájala do ženského hnutia, kolportovala časopis Proletárka, organizovala štrajky. S manželom sa počas vojny zúčastnila na odboji. Po vojne bola aktívna v Slovenskom zväze žien aj v KSS.

kollarikova.JPGGizela Kolláriková (1892 - 1960)

Bola poslankyňou Národnej rady v rokoch 1925 - 1929, jedinou zástupkyňou maďarskej národnosti v medzivojnovom československom parlamente. Pôvodným povolaním bola textilnou robotníčkou.

Najprv bola členkou Sociálno-demokratickej strany, v roku 1921 vstúpila do KSČ. Bola aktivistkou ženského a odborového hnutia.

Z knihy Dana Musilová: Z ženského pohledu. Poslankyně a senátorky Národního shromáždění Československé republiky 1918 - 1939. Hradec Kralové 2007.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 861
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 236
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 680
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 971
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 774
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 064
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 507
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 116
  9. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 375
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 185

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. Keď pôjdeme tvrdou silou, nemáme šancu.

KULTÚRA

Minúta po minúte: Moonlight má prvého Oscara

Odovzdávanie budeme sledovať naživo.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

ŠPORT

Sagan ukázal cit pre taktiku a ešte lepšiu formu ako pred rokom

V sobotu bol druhý, v nedeľu už vyhral.

Neprehliadnite tiež

Móda na Oscaroch 2017: Kto zvíťazí svojim štýlom?

Celebrity sa zišli na najprestížnejšom odovzdávaní filmových cien, niektoré by si zaslúžili zlatú sošku aj za štýl.

Kohút na víne je francúzska klasika. Ukážeme vám ako na to.

Chceli by ste uvariť večeru hodnú skutočného gurmána? Pripravte si kohúta na víne. Miloš Mikuš pripravil recept s fotopostupom, s ktorým sa vám to určite podarí.

Niečo pre odvážne: Trblietavá glamour móda

Trblietky a lesklé materiály sa tento rok vracajú na scénu v plnej paráde.

Celebritní adoptívni rodičia: Tieto známe tváre rozšírili svoju rodinu adopciou

Niektorým sa nepošťastilo mať biologické deti, iné chceli pomôcť opusteným.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop