TV OKO

Letné odhalenia - Mágia letného slnovratu

Krátke letné noci. Začínajúce sa prázdniny. Čerešne, jahody a sladké maliny. Prvé horúce dni, ale predovšetkým úplná nadvláda svetla nad tmou. Človek sa pozrie o jedenástej večer na obzor – a je stále svetlý.

Východ slnka počas osláv letného slnovratu tesne po 4.52 SELČ 21. júna v anglickom pravekom komplexe Stonehenge. Zišlo sa tam okolo tridsaťpäťtisíc ľudí

O tretej ho prebudia spievajúce vtáky alebo sa zdrží pri práci či v spoločnosti... A už je zasa svetlo. Skrátka, „tam hore“ sa začiatkom leta neustále svieti.

Niekde to platí doslova. Za polárnym kruhom, teda približne nad 66. rovnobežkou, slnko v tomto období nezapadá vôbec. Momentálne sa severný polárny kruh nachádza na 66. stupni a 27. minúte severnej zemepisnej šírky, ale pozor, už o 40-tisíc rokov sa jeho poloha zmení o 180 kilometrov, zatiaľ čo v 18-ročných intervaloch sa presná pozícia kruhu mení v rozmedzí čosi cez pol kilometra – to len pre prípad, že by ste ho hľadali. Za tento pohyb môže nutácia a precesia, teda kolísanie zemskej osi spôsobené otáčaním našej planéty, ale aj gravitačnou silou slnka a mesiaca.

Biele noci, samozrejme, nastávajú aj v južnejších oblastiach – slnko sa síce nakrátko skryje pod obzor, no obloha ostáva aj v nočných hodinách svetlá. Známy týmto javom je Sankt Peterburg (nemenej ako bol v minulosti Leningrad), no stretnúť sa s ním možno už v severnom Poľsku. A hoci to znie neuveriteľne, náznakovo vymiznú noci aj na Slovensku.

Biele noci na Slovensku?

Ako je to u nás, čiže v miernom pásme? Pochopiteľne, najdlhší deň v roku nastáva práve v deň slnovratu, čiže z astronomického hľadiska v deň, keď je severná pologuľa Zeme najviac priklonená k slnku a keď slnečné lúče priamo dopadajú na obratník Raka (23 stupňov a 30 minút severnej zemepisnej šírky).

Spev slávika vrcholí na Jána a potom stíchne

Takže 21. júna na nás slnko lialo svoje zlaté a horúce lúče približne 16 hodín a 5 minút. Letný slnovrat nastal o pol tretej popoludní letného času. Od tejto chvíle sa dni začali skracovať. Čo je však zaujímavé, najskoršie možné východy slnka nastávajú už pred slnovratom, zhruba od 15. do 20. júna, keď sa naša najbližšia hviezda ponáhľa nad obzor už desať minút pred piatou ráno. Naopak, večery, keď sa slnku nechce ísť spať, kulminujú až po slnovrate, teda od 25. do 29. júna.

Napriek tomu, že v našich zemepisných šírkach, teda okolo 49. rovnobežky, slnko strávi pod obzorom necelých osem hodín, vôbec nenastáva astronomická noc. Presnejšie, v južnejších oblastiach trvá iba niekoľko minút, naopak, na 50. rovnobežke toto obdobie bez nocí trvá od začiatku júna až do polovice júla.

Znamená to, že slnko nezíde ani počas najhlbšej noci nižšie než 18 stupňov pod obzor, a teda, že nie je dokonalá čierna tma, čo bez problémov zaznamená citlivá astronomická technika a aj citlivé ľudské oko. Astronómovia toto obdobie nemajú veľmi radi, pretože im „nedostatok tmy“ výrazne komplikuje pozorovacie podmienky. A tak im neostáva nič iné len čakať, kým leto pokročí a prinesie zasa tmu ako vo vreci, v ktorej sa dajú pozorovať aj drobné asteroidy či vzdialené hmloviny a galaxie.

Kult svetla

Krátke alebo žiadne noci na prahu leta v každom prípade názorne dokumentujú, ako súvisia rozdiely v dĺžke dňa so zemepisnou šírkou. Čím viac na sever, tým sú rozdiely v jednotlivých ročných obdobiach väčšie. Extrémom sú polárne oblasti s polročným polárnym dňom v lete a polročnou polárnou nocou počas zimy. Čím viac cestujeme na juh k rovníkovým oblastiam, tým je dĺžka dňa vyrovnanejšia a osciluje okolo dvanástich hodín.

Krík čiernej bazy sa považoval za posvätný. Svojrázny zvyk spätý so začiatkom leta predstavuje špecialita, na ktorej si pochutnávajú v niektorých českých a nemeckých oblastiach - opražený či opečený kvet čiernej bazy

Je to zvláštne, ale človek akoby nadvládu svetla nad tmou chcel ešte viac umocniť. Príčinou týchto zvykov môže byť skutočnosť, že sa od slnovratu deň začína skracovať a ako sa predlžujú noci, nachádzajú démoni ľahšie prístup do sveta živých. Zvyky spojené s ohňom a slnkom teda mali ľudí proti tejto hrozbe ochrániť.

Všetky tradície z obdobia slnovratu sa totiž viažu na oheň v najrôznejších podobách. Svätojánske ohne sú najlepším príkladom. Stretnúť sa s nimi možno aj dnes v modernejšej podobe, napríklad v rámci kultúrneho leta. Alebo s istým oneskorením 17. júla, keď otcovia slovenskej štátnosti pália na stredoslovenských holiach vatry zvrchovanosti. Ale korene tohto zvyku siahajú veľmi hlboko do minulosti, dokonca hlbšie, než sa datuje osamostatnenie Slovenska či vznik HZDS. A sú veľmi nejasné.

O tom, že Slovania boli vyznávačmi kultu slnka a ohňa, svedčia viaceré historické pramene, napríklad zápisky arabského cestovateľa al-Masúdího, ktorý sa v tunajších končinách pohyboval v polovici desiateho storočia a zaznamenal, že sa časť Slovanov hlási ku kresťanstvu a časť sa dá zaradiť k uctievačom slnka. Rovnakú skúsenosť opisuje Ibrahim Vesif. A byzantský cestovateľ Chalkondylas ešte v 15. storočí zvestuje po návšteve Prahy, že domáce obyvateľstvo len do nedávnych čias uctievalo slnko a oheň.

On musí rásť, ja sa zmenšovať

Na túto mytológiu dodnes radi nadväzujú uctievači predkresťanských kultov a kultúr – príklad môže byť charizmatický britský Stonehange, ktorý je tradičným miestom ich zhromaždení počas slnovratu.

Predkresťanské či pohanské sviatky v minulosti postupne „obsadzovala“ katolícka cirkev, takže sa sviatok slnovratu stal sviatok svätého Jána Krstiteľa. Aj tu však vidieť, ako súvisí filozofický podtext tohto dátumu s dialektikou samotnej prírody – teda s faktom, že v okamihu, keď slnko vystúpi najvyššie nad obzor a zotrvá nad ním najdlhší čas, začína sa postupne aj slabnutie jeho vplyvu a skracovanie dní. „Deň svätého Krstiteľa je dňom obratov,“ konštatuje nemecký autor Iso Karrer v publikácii Zverokruh a ľudový rok. „Svätá cirkev ho dala na tento termín, pretože Ján Krstiteľ, mysliac tým na Ježiša, povedal - on musí rásť, ja sa potom zmenšovať. Tento výrok sa hodí aj na kozmické dianie.“

Všetky tradície z obdobia slnovratu sa viažu na oheň. Najlepším príkladom sú svätojánske ohne, na východe nazývané Kupala, ktorými sa oslavuje najkratšia noc v roku

Nie náhodou práve kultúry severných častí sveta, kde je dominancia svetla taká nápadná, exponovali svoj vzťah k slnku, svetlu a ohňu v období kratučkých či priam žiadnych nocí na prahu leta.

V deň slnovratu či na Jána sa svätojánske ohne konajú v Nemecku, Francúzsku, Portugalsku, Grécku, Írsku, Nórsku, v slovanských krajinách, ale aj v arabskom svete. Pre zaujímavosť vo Švajčiarsku sa od roku 1891 na nariadenie spolkovej rady zapaľujú vatry vlasti.

Zaujímavý je zvyk z obce Nieder-Konz, kde ľudia spúšťali do údolia ohnivé kolesá alebo do vzduchu vyhadzovali horiace drevené kotúče, takzvané slnečné koláče. Na kopec nad údolím rieky Mosel sa vyšplhali muži, zatiaľ čo ženy a deti čakali dolu. Na kopci zapálili koleso z dreva obalené slamou a spustili ho dolu brehom. Cieľom bolo dostať horiace koleso do Moselu, čo sa nie vždy podarilo - keď sa zvalilo v plameňoch do vody, veštilo dobrú úrodu hrozna a obyvatelia dediny získali právo na plný voz naložený bielym hroznom z okolitých viníc.

V Sudetoch zhášali na svätého Jána všetky ohne, dokonca aj u kováča, hoci tam oheň inak nesmel nikdy vyhasnúť. Potom vzali horiacu triesku a ňou vnášali do domu nový plameň. Vo Veľkej Británii sa svätojánskym ohňom dodnes hovorí Bone Fire čiže oheň z kostí ako spomienka na to, že sa v týchto ohňoch kedysi spaľovali zvieracie obety.

O tom, že nemuselo ísť o obety výlučne zvieracie však čosi hovorí aj švajčiarske úslovie, podľa ktorého svätý Ján Krstiteľ „musí mať jedného bežca, jedného plavca a jedného lezca“.

Ohnivé koleso v nás

Na Slovensku sa sviatok slnovratu či svätojánska noc označovali termínom Vajano. Koreň tohto slova by mohol vyplývať zo slovesa „váľať“, a teda aj zo zvyku váľať a kotúľať po svahoch ohnivé kolesá. Vo východných častiach sa traduje označenie Kupala.

Pri pálení svätojánskych ohňov sa zvykli postaviť štyri vatry na štyri rôzne svetové strany. A keďže oheň oddávna predstavoval nielen dobrého sluhu, ale aj zlého pána, organizátori osláv dbali na bezpečnosť. Vatry zakladali na holých kopcoch a ich okolie často vopred polievali vodou, aby bol povrch vlhký a zamedzil prípadnému šíreniu ohňa.

Symbol ohnivého kolesa, čiže slnečného kotúča, sa často objavuje aj v slovenských výšivkách či na keramike. Podľa Carla Gustava Junga ide o symbol zakotvený hlboko v kolektívnom ľudskom nevedomí. Potvrdzujú to napríklad sny detí, ktoré obsahujú tento symbol, hoci sa s ním vo svojom okolí nemohli stretnúť.

„Koleso sa otáča presne tak, ako sa otáčajú Zem a Slnko,“ myslí si psychológ Dušan Fabián. „Otáčanie sa a cykly sú do tohto symbolu jasne vpečatené, pretože život okolo nás aj v nás je plný cyklov a rytmov – tlkot srdca, dýchanie alebo ženský menštruačný cyklus.“

Podľa niektorých zdrojov sa svätojánske noci nezaobišli bez neviazanej priam erotickej veselosti, no Ottov slovník náučný vidí Slovanov cnostne: „Predvečer svätého Jána chodí mládež Vajana páliť... Mládenec môže mať milenku, frajerku a chodiť k nej na zálety. Dievča môže mať milenca, frajera a prijímať jeho zálety... Záletníctvo je len milkovanie, hra, bez toho, aby nasledovalo, že si chlapec niektorú frajerku vezme alebo žeby sa dievča za niektorého frajera vydalo. Ale obyčajne sa tak stáva. Napriek záletníckym obyčajom dievčatá prísne dbajú svojej panenskej čistoty a poctivosti. Proti tomu sa prehrešujú len málokedy. Vyplýva to z mravopočestnosti ľudu slovenského, u ktorého cnosť a nevinnosť je všeobecne ctená.“

Kult vody a bazy

Očistnú moc ohňa, v ktorú ľudia verili, dopĺňala vždy aj očistná sila vody. V roku 1333 básnik Petrarca v Kolíne nad Rýnom s úžasom pozoroval na sviatok svätého Jána mnoho krásne zdobených žien, ako držali biele rúčky vo vode a mumlali pritom nezrozumiteľné formulky, aby odvrátili všetko nešťastie. Vo Švajčiarsku, v Nemecku a Nósku či Taliansku bývalo zvykom sa na svätojánsku noc sa okúpať. Kúpeľ mal deväťnásobnú silu uzdravovať.

Veľmi svojrázny zvyk spätý so začiatkom leta však predstavuje labužnícka špecialita z niektorých českých i nemeckých oblastí – opražený či opečený kvet čiernej bazy. Krík čiernej bazy sa považoval za posvätný, možno aj pre dvojaký úžitok, ktorý poskytujú jeho kvety i plody bohaté na vitamín C.

So svätojánskym či svätopeterským obdobím sa spája aj kvitnutie lipy, ktorá predstavuje symbol Slovanov. A o liečivom účinku i opojnej vôni lipového kvetu azda ani netreba hovoriť.

Rovnako ako na prelome júna a júla kulminuje vegetácia, prežívajú vrchol svojich aktivít vtáky. Napríklad spev slávika, ktorý sa rozlieha na okrajoch lesov počas letných dní i nocí, vrcholí na svätého Jána a potom utíchne. Rovnako už nepočuť ani kukanie kukučky. (Na svätého Jána kukučka kukala a po svätom Jáne kukučka prestane.) Mimoriadne nepriaznivé počasie, aké panovalo na začiatku leta 2010, stíchnutie vtáčej populácie ešte viac urýchlilo.

K nociam na prahu leta nerozlučne patrí ešte jeden milý tvor – svätojánske mušky. Svetlušky sú drobné chrobáčiky, ktorým príroda dala nielen zázračné a stále tak trochu záhadné osvetlenie, ale aj výrazné odlišné znaky medzi samicami a samčekmi. Samce lietajú a hľadajú výrazne svietiace samičky trpezlivo alebo možno i netrpezlivo čakajúce v tráve.

Ku kultu svetla patrilo aj množstvo povier, napríklad, že svetielko počas svätojánskej noci označuje poklad, a teda miesto, kde treba kopať. Dnešní zlatokopi sa však orientujú skôr podľa politických strán a tendrov.

Aj keď na mystiku spojenú so slnovratom neostáva energie a času, niečo je na nociach začiatkom leta predsa len magické. Život stelesnený v spievajúcich vtákoch, kvitnúcich lipách či zrejúcich jahodách všade naokolo kulminuje a aj človek má pocit, akoby sa mu ani nechcelo spať, aby ten zázrak neprespal. Z dialektického hľadiska sa síce dni začínajú skracovať, no vzduch sa ešte len prehrieva a leto otvára svoje rozhorúčené slnečné brány.

O vracaní

Pri slove slnovrat každému logicky napadne – slnko sa vracia! V tomto slovnom spojení sa však skrývajú dva úplne protichodné významy. Na jednej strane vnímame letný slnovrat ako astronomický začiatok leta. A najmä začiatok príjemného letného obdobia, dovoleniek. Kúpaliská otvárajú brány, v školách sa vypisujú vysvedčenia. Na cestách sa zvyšuje koncentrácia zájazdových autobusov, oblohu brázdia charterové lety a do polí vyrážajú kombajny. Stromy sú obťažkané čerešňami, pokiaľ ich neočesali májové pľušte a júnové búrky ako toho roku. Jedálny lístok osviežia maliny, jahody, na poliach dozrieva obilie, v ženách odhodlanie opáliť sa a v mužoch rýchlo schudnúť do plaviek. Alebo si dať aspoň nejaké to orosené pivo.

Slnko sa teda vracia smerom k nám, slávnostne zlatými nožnicami strihá pásku a otvára letnú sezónu. Zároveň však nastáva proces úplne opačný. Slnko sa od nás aj odvracia, pretože vo chvíli letného slnovratu sa začínajú dni skracovať a tým sa pomaly ale isto približujeme každým dňom k jeseni a zime.

Je to zvláštny paradox, ale zároveň je takáto dialektika prítomná v celom našom živote. Večerný súmrak je predzvesťou ďalšieho dňa. Narodením sa začína starnutie. Stretnutie v sebe nesie rozlúčku a odlúčenie zasa návrat a ďalšie stretnutie.

Je to tak zariadené, pretože sa nachádzame vo večnom pohybe. Pretože život okolo nás aj my sami podliehame neustále pulzujúcim cyklom. Aj na tejto predstave je čosi znepokojivé a zároveň i príjemný kúsok istoty, že všetko je inak a pritom stále rovnako.

Chytiť do ruky slnko

Raz v lete vstal ráno ešte za tmy. Začínalo sa brieždiť. Babka mu dala chlieb s maslom a medom a obliekla ho. Dedko vytiahol z garáže káričku, vozík, na ktorom bol naložený akýsi záhadný železný prístroj, a všetci traja vyrazili na cestu. Kráčali do záhrady, tlačili vozík. Išli Širokým popri potoku a popri ceste a malý chlapec si spieval Concerto in D, ktoré sa mu v hlave odvíjalo ako film, celkom samo od seba.

„Počúvaj radšej tento koncert,“ povedal dedko a ukázal rukou na stromy, v ktorých spievali vtáci, a chlapec si uvedomil, že spievajú nahlas, že ich doteraz musel naozaj prekrikovať. Keď vyšli z doliny, uvidel nad sebou vŕšok, skupinku domov a hostinec. Nad strechami sa objavilo červené slnko.

„Poďme tam, chytíme ho,“ povedal chlapec.

„To predsa nejde,“ povedala mu babka.

„Akože nejde,“ lámal si chlapec hlavu, veď bolo tak blízko! Ale medzitým odbočili na chodník lemovaný kríkmi, ktorý viedol k záhrade, kde bol včelín a včely. A tým včelám išli vybrať med. Prístroj na káričke bol medomet, do ktorého sa dávali plásty, krútili sa a med z nich stekal vďaka odstredivej sile, včely zlostne lietali, vôbec sa im nepáčilo, že prichádzajú o svoje zásoby, dokonca nejaké pichli aj babku, aj dedka, ale chlapca nie, hoci sa veľmi bál. Viackrát ho už radšej na takúto nebezpečnú akciu nezobrali.

Márius Kopcsay, Zbytočný život, L.C.A, 2006
Súmrak a noc

Čo je deň a noc, všetci vieme. Buď je slnko na oblohe, alebo sa skryje pod obzor. Existujú však aj ďalšie zaužívané termíny – po západe slnka nastáva občiansky súmrak, keď už nie je možné čítať prípadne vykonávať iné činnosti (spravidla občianske) bez umelého osvetlenia. Neskôr prichádza nautický súmrak, keď sa slnko nachádza 6 až 12 stupňov pod obzorom. Človek dokáže rozoznať obrysy predmetov, no predovšetkým vidí na nočnej oblohe hviezdy. Napokon nasleduje súmrak astronomický, počas ktorého je slnko 12 až 18 stupňov pod obzorom a obloha je ešte vždy jemne osvetlená rozptýleným slnečným svetlom. Nie sú teda na nej vidieť najmenšie objekty. V období letného slnovratu už v zemepisných šírkach okolo 49. až 50. rovnobežky nenastáva astronomická noc a pretrváva iba astronomický súmrak.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 27 551
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 6 927
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 3 807
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 2 876
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 706
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 433
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 392
  8. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 326
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 111
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 973

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.

EKONOMIKA

Premiér Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Neprehliadnite tiež

Mariana Kováčová: Najťažšie pre dieťa je, keď sa násilia na ňom dopúšťajú rodičia

Zakladateľka Centra Slniečko nám porozprávala o najakútnejších problémoch detského sveta.

Tri lyžiarske rakúske destinácie: Tu zažijete viac ako lyžovačku

V rakúskych lyžiarskych strediskách na vás okrem skvelých zjazdoviek čaká aj viacero noviniek.

Mariah Carey: Prečo je speváčka považovaná za kráľovnú Vianoc?

Jej žezlo nikto nedokáže prevziať, hoci mnohí by chceli.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Prečítajte si rozhovor s Marianou Kováčovou, ktorá sa venuje problematike týrania detí.

Biblia módy oslavuje výročie. Časopis Vogue má 125 rokov

V decembri 1892 vyšlo prvé číslo magazínu, ktorý je vo svete módy ikonou.