Cuketa – Dáma medzi tekvicami

Najprv náročná, potom vďačná

Ledva opadla veľká voda a ešte sme sa ani premnožených komárov nezbavili, už sa na nás valí ďalšia katastrofa – cukety. Ak ste dúfali, že tohto roku sa im nebude dariť, tak sa mýlite – určite sa opäť nájde niekto, kto vás rád obdarí nádielkou zo svojej úrody. Zdá sa, že keby v záhradách nič nevyrástlo, tak cuketám sa bude dariť vždy. Nie je to celkom pravda, lebo cukety, podobne ako iné tekvicovité rastliny (uhorky, tekvice, patizóny alebo melóny) sú najmä spočiatku na pestovanie dosť náročné rastliny. Klíčia len v teplej pôde a potrpia si aj na dostatočnú vlahu.Bačovský osúch s cuketouSuroviny: Na 1 osúch potrebujeme ca 300 g polohrubej múky, kvások z 0,2 l vlažného mlieka, štipky cukru a 1/2 kocky kvasníc, 2 kávové lyžičky soli, 3 paradajky, 1 hlávka mladého cesnaku, cukety, olej, soľ, majoránka a slovenský údený parený syr (korbáčiky, parenica).Postup: Vypracujeme nie veľmi tuhé cesto, vyvaľkáme a bez podkysnutia ho prenesieme na plech. Potrieme olejom, rozložíme nadrobno pokrájaný cesnak, kolieska paradajok, osolenú cuketu. Pokoreníme majoránkou a na vrch poukladáme syr. Upečieme v rúre pri 200°C do ružova. Pred dopečením môžeme okraje ešte potrieť ochutenou kyslou smotanou alebo zmesou cesnaku a soli v oleji. Cuketové lodičkySuroviny: 3-4 väčšie cukety, 0,5 kg mletého bravčového mäsa alebo na kocky pokrájané kuracie prsia, 3 paradajky, 1 farebná paprika, 3-4 väčšie strúčky cesnaku, 3 cibule, olej, soľ, mletá červená paprika, čubrica alebo saturejka a petržlenová vňatka.Postup: Cuketu umyjeme, rozkrojíme po dĺžke, vydlabeme vnútro (ak neobsahuje tuhé jadrá, použijeme do zmesi na plnenie), osolíme a naplníme zmesou. Nakrájanú cibuľu osmahneme do sklovita na oleji, pridáme osolené, okorenené mäso, popučený cesnak a krátko opečieme na prudkom oleji. Mäso zmiešame s cuketovou dužinou, dochutíme a naplníme ním cukety. Na vrch poukladáme nakrájané paradajky a papriku, prípadne pred dopečením prikryjeme plátkovým syrom. Upečieme pri 200°C tak, aby cukety zostali stále čiastočne chrumkavé.Cuketové chutneyNa oleji osmahneme čerstvý zázvor, nasekanú cibuľu, čili, na kocky pokrájané cukety. Neskôr pridáme pokrájané tvrdšie slivky, vňať z mladej cibuľky alebo cesnaku a ríbezle. Dochutíme soľou, cukrom a octom. Môžeme aj zavariť.Cuketová EtnaNa seba ukladáme na kolieska pokrájane, osolené, oreganom a mletým čiernym korením okorenené cukety, paradajky a syr (eidam, mozzarela). Prepichneme ihlou a upečieme.Cuketové studničkyTeplé predjedlo, pri ktorom sa fantázii medze nekladú. Do vydlabaných 3 cm hrubých koliesok cukety sa hodí najmä pikantný alebo plesňový syr (zmes eidamu, Nivy, Camembert), alebo pikantná zeleninovo-mäsová zmes obohatená o dužinu z cukiet.Cuketa s kuriatkamiTeplé predjedlo, ktoré pripravíme osmahnutím cukety na oleji alebo vyškvarenej prerastanej slaninke. Drobné kuriatka pridáme na záver, osolíme, okoreníme mletým čiernym korením a rascou.Cuketa na rýchloCuketa je vďačnou prílohou ku grilovaným mäsám alebo cestovine. Stačí ju osmahnúť s cesnakom na olivovom oleji, prípadne pridať nejaké bylinky alebo ju skombinovať aj s inou sezónnou zeleninou. Dbajte na to, aby ste ju neprevarili. Blatová konzistencia nie je veľmi lákavá.

Keď však už cuketa začne po piatich-šiestich týždňoch plodiť, je na nezastavenie a úrodu treba zbierať každý druhý-tretí deň. Kvitnutie a zakladanie plodov zvyčajne ustane, až keď necháme jeden plod dozrieť. Mnohí sa z plodnosti cukety tešia, lebo ju milujú na všetky spôsoby, iní sa jej vyhýbajú alebo ju tolerujú len ak sa stráca uprostred hromady grilovaného mäsa. Hlavný problém je v tom, že napriek jej dlhoročnej prítomnosti v našich domácnostiach gazdinky (ani „gazdinkovia“) sa jej nevedia zhostiť tak, aby výsledok potešil celú rodinu.

Z Ameriky rovno na kráľovské stoly

Hoci cukety patria medzi najmladší prírastok do rodiny tekvicovitých, ich prarodičia boli jednými z prvých domestifikovaných rastlín na americkom kontinente, odkiaľ pochádza až štrnásť rôznych druhov tekvíc. Podľa genetických markerov je dnes zrejmé, že k udomácňovaniu dochádzalo izolovane v minimálne šiestich samostatných oblastiach zahrňujúcich východ Severnej Ameriky, Mexiko, Bolíviu a Ekvádor. Archeologické nálezy ukázali, že prvé z nich sa domestifikovali už koncom Pleistocénu – pred 12000 až 10000 rokmi. Tekvice sa do Európy priviezli po Kolumbových objavných cestách, a k ich šíreniu po starom kontinente dochádzalo prekvapujúco rýchlo.

Už šestnásť rokov po objavení Ameriky sa prvé zobrazenie tekvice (divej odrody z Mexického zálivu) objavuje v modlitebnej knižke francúzskej kráľovnej Anny Bretónskej, ktorú ilustrovali v rokoch 1503 až 1508. Najstaršie zobrazenia jedlých tekvíc tvoria girlandy na freskách, ktoré o desať rokov neskôr dokončili v rímskej usadlosti Villa Farnesina. História cukety je však oveľa kratšia. Prvé zmienky o nej pochádzajú z polovice 19. storočia a k rozsiahlemu rozšíreniu jej pestovania došlo až o takmer sto rokov neskôr. Odvtedy nás teší a zarmucuje súčasne.

Jedna zo svetových plodín

Z cukety sa postupne stala celosvetovo rozšírená plodina pestovaná od nížin až po políčka v nadmorskej výške 1800 metrov a popri ostatných tekviciach si našla pevné miesto v jedálnych lístkoch väčšiny svetových kuchýň. Podľa údajov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (The Food and Agriculture Organization of the United Nations - FAO) sa tekvice pestujú na rozlohe jeden a pol milióna hektárov (zhruba rozloha západoslovenského kraja) a priemerná svetová úroda všetkých tekvíc dosahuje až devätnásť miliónov ton ročne.

Tekvice tak od čias Mayov stále zostávajú dôležitou plodinou pre výživu ľudstva a aj cuketa prispieva k ich obľube. V priebehu roku by si každý z nás mal v nejakej prijateľnej podobe odjesť tie svoje zhruba štyri kilogramy tekvíc, ktoré pripadajú na každú osobu. Niekto preferuje konkrétny druh na jeseň dozrievajúcej tekvice, iný iba ich osolené pečené jadierka, fajnšmekri vedia patrične využiť aj olej z tekvicových jadierok a pre niekoho sú delikatesou práve cukety. Ak patríte medzi fanúšikov cukety, nie ste sami, do desiatky najpopulárnejších zelenín ju v prieskume zaradili taktiež britskí respondenti.

Dáma medzi tekvicami

Cuketa si túto poklonu určite zaslúži najmä vďaka elegantnosti a mnohostrannosti svojho použitia v teplej i studenej kuchyni, aj keď sa od svojich príbuzných výrazne nelíši obsahom prospešných živín alebo fytochemikálií. Cuketa je elegatnou dámou hlavne vďaka svojej štruktúre a chuti, ktorá vynikne, ak sa zbiera s dĺžkou desať-pätnásť centimetrov, a s každým ďalším dňom pestovania a dekagramom navyše sa jej kvalita zhoršuje.

Vďaka tomu, že obsahuje hlavne vodu (až takmer 95% hmotnosti, čo je dokonca viac, ako majú paradajky) a má nízky kalorický obsah (100 gramov má len 69kJ), je veľmi vhodnou zložkou akejkoľvek diéty, ak ju zrovna nemilujete vyprážanú s tatárskou omáčkou alebo zapekanú s klobásou. Cukety sú bohaté na vitamíny a minerálne látky, obzvlášť na vitamín C a A, kyselinu listovú a draslík. V chladničke síce vydrží niekoľko dní, ale používajte ju čerstvú a bez šúpania, pretože časť prospešných látok sa nachádza práve v zelenej pokožke. S úctou sa k nej správajte aj počas varenia, odvďačí sa vám prekvapujúco dobrými jedlami.

Cuketa v kuchyni

V jedlách vynikne, ak využijete jej ľahkosť a lahodnosť, pričom rovnako dobre slúži vegetariánom ako aj všežravcom. Najjemnejšou a najchutnejšou časťou cukety sú čerstvé kvety, ktoré sa opekajú v cestíčku na spôsob japonskej tempury, pečú sa ako príloha, plnia sa syrom alebo mäsom alebo sa v čerstvé pridávajú do šalátov a cestovín, kde zlepšia nielen chuť, ale aj vzhľad. Nájdete ich v ponuke lepších talianskych alebo francúzskych reštaurácií a v Mexiku ich uprednostňujú pred samotnými plodmi, čím zároveň riešia problém s nadprodukciou plodov.

Cukety môžu byť hlavnou alebo doplnkovou zložkou polievok, slaných koláčov a šalátov, studených nátierok, zapekaných a grilovaných jedál. Vďaka svojej štruktúre a jemnej chuti sa cuketa ľahko dochucuje a dobre sa kombinuje s inými surovinami. Veľmi dobre pasuje s rôznymi druhmi syrov, ako aj s inými druhmi zeleniny (najmä s paradajkami, paprikou, baklažánmi alebo s cibuľou). Mleté bravčové alebo jahňacie mäso sa používa hlavne na jej plnenie a kombinácii cukety s hydinovým mäsom alebo s rybami sluší rýchla úprava na grile. Cuketou nenahrádzajte za každú cenu mäso v osvedčených receptoch, aby ste nepripravili ďalšie rodinné sklamanie. Inšpiráciu na vhodnú úpravu cukiet si radšej skúste priniesť zo svojej letnej dovolenky. Dobrú chuť!

Recepty