Mlieko - pohár zdravia

Piť či nepiť To je otázka!

Mlieko je v zdravotníckych kruhoch stále diskutovanou témou. Chvíľu sa dočítame, aké je zdravé, hneď na to zasa, že to až také jasné s jeho prospešnosťou pre naše telo nie je. Aká je teda pravda? „Mlieko je zdroj kvalitných bielkovín živočíšneho pôvodu a vápnika potrebného na stavbu kostí. Je nevyhnutné pre výživu novorodencov a batoliat. Jeho pitie je teda dôležité najmä v detskom veku. Avšak jeho konzum u dospelého jedinca je kontroverzný. Mlieko treba jednoznačne vnímať ako potravinu, a nie nápoj, pretože je pomerne kalorické a podľa obsahu tuku v ňom prijímame aj živočíšne tuky. Komu však chutí a nerobí mu zdravotné ťažkosti, pre toho je zdravé,“ vysvetľuje lekárka Eva Smíšková, ktorá sa zaoberá zdravou výživou.

Pijeme viac

Nie, nemyslíme alkohol. Výsledky Štatistického úradu SR ukázali, že pijeme viac mlieka a jeme viac mliečnych výrobkov. V minulom roku sa ich spotreba vyšplhala na 154,6 kilogramu na osobu, čo je o 1,6 kilogramu viac ako v roku 2008. „Mliekoholikmi“ však rozhodne nie sme, pretože ako uviedla v máji tohto roka pre agentúru TASR generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská, v iných krajinách Európskej únie je priemerná spotreba mlieka a výrobkov z neho ešte vyššia – ročne okolo 250 kilogramov na osobu. Za týmto odporúčaným množstvom konzumácie na Slovensku stále pomerne zaostávame.

Sójová náhrada

Môže byť sójové mlieko adekvátnou náhradou za kravské? „Ide vlastne o sójový nápoj, ktorého zloženie je od kravského mlieka podstatne odlišné. Má úplne iné zloženie aminokyselín a bielkovín, minerálov aj vitamínov či tukov. Napriek tomu môže poslúžiť ako bielkovinový nápoj pre toho, kto nemôže alebo nechce konzumovať kravské mlieko. Výhodou je, že neobsahuje nijaký cholesterol,“ opisuje výhody sójového nápoja Eva Smíšková.

Trvanlivé verzus čerstvé

Mnohí si vôňu a chuť čerstvého mlieka nevedia vynachváliť. S tým škatuľovým sa vraj nedá ani porovnávať. V poslednom období sa čerstvé mlieko začalo predávať v mliečnych automatoch. Usídlili sa už vo viacerých slovenských mestách. Každý deň v nich nájdeme čerstvé plnotučné mlieko, ktoré nie je pasterizované. Môžeme mať istotu, že je po hygienickej stránke v poriadku?

„V mliečnych automatoch sa spotrebiteľovi dostáva mlieko priamo od výrobcu – farmára. Je určené na priamu spotrebu, automaty sú vysoko moderné a skonštruované s prihliadnutím na vysoký hygienický štandard,“ tvrdí odborníčka na výživu Smíšková. Okrem vône čerstvého mlieka z automatu nám môže zavoňať aj jeho cena, ktorá je väčšinou o niekoľko centov nižšia ako v obchode. Mlieko vo všeobecnosti obsahuje okrem hlavných zložiek, ako sú bielkoviny, tuky, mliečny cukor, aj esenciálne látky, vitamíny a minerálne látky. Obsahuje bežne predávané trvanlivé mlieko aj konzervačné látky?

Výsledky prieskumu, ktorého výsledky prezentovali Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, ukázali, že až 40 % žien si myslí, že áno. V skutočnosti konzervanty v mlieku nie sú potrebné, pretože jeho trvanlivosť sa zabezpečuje pasterizáciou, čo je zahriatie mlieka počas pätnástich sekúnd na teplotu minimálne 71,7 °C. Väčšinou sa však používa teplota ešte vyššia, asi 85 °C. Vtedy už ide o takzvané vysokopasterizované mlieko. Tento proces sľubuje tekutej bielej potravine zdravotnú bezpečnosť. Okrem toho zákaz používania konzervantov v mlieku vyplýva aj z nariadení Európskej komisie a Potravinového kódexu Slovenskej republiky.

O alergii a intolerancii

Mliečna bielkovina je pomerne častým alergénom. Môže spôsobovať ekzémy, zahlienenie a kŕče v bruchu. Iným problémom je laktóza – mliečny cukor a laktáza – enzým, ktorý ho štiepi. Niektorí ľudia v dospelom veku trpia jeho defi citom a konzumácia mlieka im preto vyvoláva kŕče a hnačky. V lekárni sa dajú kúpiť kvapky, ktoré laktózu rozštiepia. Na trhu sú aj dostupné už takzvané bezlaktózové mlieka. Tvrdé syry sú vo väčšine prípadov znášané dobre. A čo rôzne zakysanky a kefíry? „Kyslomliečne nápoje a jogurty sú pre ľudí, ktorí trpia intoleranciou laktózy, ľahšie stráviteľné. Časť práce enzýmu laktáza totiž vykonajú baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sa v tejto technológii používajú,“ hovorí Eva Smíšková.

K téme sa vyjadruje: Eva Smíšková, všeobecná lekárka pre dospelých, nemocnica s poliklinikou Medissimo