Helena Krajčiová: Mám rada, keď ma práca prekvapuje

Aké ste mali bezprostredné pocity po tom, ako ste dostali ocenenie Slnko v sieti za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe za fi lm Pokoj v duši?

Veľmi ma to potešilo. Bola som príjemne prekvapená, lebo som to nevedela až do vyhlásenia, keďže som nemala žiadne echá alebo signály, že vyhrám práve ja.

Ako si spomínate na nakrúcanie tohto, pre vás prvého fi lmu?

Robila som konkurz na dve postavy. Jedna sa mi páčila viac, ale dostala som práve tú druhú. Chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým zmierila. Keď bol fi lm hotový, zistila som, že som mala vlastne šťastie. Postava, ktorú som tak veľmi chcela, nakoniec zmizla. Vystrihli ju...

V Pokoji v duši hráte ženu, ktorej muž sa vráti z väzenia a ona sa mu snaží splniť všetko, na čo si len zmyslí. Správate sa nejako podobne aj v súkromnom živote?

Snažím sa a v podstate musím. Keď mojich milovaných zanedbávam, sťažujú sa.

Nevyhli ste sa ani posteľovej scéne. Nemali ste s ňou problém?

Nie, všetko bolo dopredu dohodnuté a k Atillovi, môjmu filmovému manželovi, som mala absolútnu dôveru. Hral veľmi pekne a pomohol mi prekonať rozpaky.

Stačia umelecké vlohy na to, aby sa človek presadil v hereckom svete?

Ja som vždy pracovala a vždy to nejako išlo. Verím, že každá úprimná snaha alebo úprimný vzťah k práci sú viditeľné a priťahujú pozornosť. Zviditeľňovať sa teda chcem predovšetkým svojou prácou. Ale, bohužiaľ, stalo sa mi už aj to, že keď som niekomu odmietla dať rozhovor, sám si ho vymyslel.

Aj ste sa proti tomu nejako bránili?

Nie, lebo aj tak sa tým na mojom živote nič nezmení a svoj čas a energiu chcem venovať iným veciam. Chcem chodiť do práce, von, piecť doma koláče, hladkať svojho psa, ísť sa lyžovať, a nie dohadovať sa s novinármi, čo o mne uverejnili nepravdivé.

Ktorá z vašich seriálových postáv je vám charakterovo najbližšia?

Asi najviac sa mi podobá Lucia z Paneláka. Nina v Ordinácii je príjemne krehká. To sa mi na nej páči. Skarlet Balážiková z Profesionálov je zase pre mňa vďačná na hranie. Pri takomto type postavy mám oveľa väčší priestor na improvizáciu.

Vraj existuje žena s rovnako znejúcim priezviskom, ako má vaša seriálová Skarlet, ktorá tiež robila hovorkyňu. Inšpirovali ste sa ňou?

Áno, vraj taká pani skutočne existuje. Dokonca mi niekto naposledy hovoril, že už má nový post, takže už nie je v Policajnom zbore. Ale v skutočnosti vôbec neviem, o koho ide. V každom prípade sme sa nesnažili parodovať jej správanie alebo vizáž. Podľa mňa sa do seriálu prenieslo len jej meno a to, že niektorí ľudia vedia z počutia, že taká hovorkyňa existuje. Čo sa týka herectva, inšpirovala som sa inými vecami.

Akými?

Chcela som Skarlet urobiť pestrú, aby to bol typ, pri ktorom môžeme čakať naozaj veľmi ostré zmeny a veľa farieb. Aby to nebola postava, ktorá by ma neskôr herecky obmedzovala. To sa mi vlastne aj podarilo.

Počas nakrúcania sa zrejme nevyhnete vtipným situáciám...

V Profesionáloch to občas zájde až tak ďaleko, že si jednoducho musím zmeniť text, ktorý mi pripadá taký vtipný, že ho nie som schopná povedať. Alebo musíme ísť všetci na vzduch, aby sme sa celkom pokojní vrátili na pľac.

Spomeniete si na nejakú príhodu?

Napríklad teraz mám v Ordinácii v ružovej záhrade vzťah s Riškom Stankem, ktorý je veľmi pohotový, čo sa týka dohrávania obrazov mimo scenára. Raz mi ako postava „v ostrej“ povedal, že ma odvezie, lebo parkuje tu neďaleko – v Budapešti (smiech).

Sledujete v televízii seriály, v ktorých hráte?

Áno, zaujíma ma, ako hrám. Chcem vedieť, či sa môj pocit z nakrúcania zhoduje s výsledkom na obrazovke. Veľakrát vidím niečo, čo som mala urobiť ináč.

Máte niekedy výhrady ku konaniu svojej postavy?

Často. Mohla by som sa stretnúť s autormi a povedať im svoje výhrady. Je možné, že by nejaké veci skorigovali, ale ja to nechcem robiť. Oni nezasahujú do toho, ako hrám, a ja zase akceptujem ich prácu.

Momentálne sa v seriáloch striedajú v podstate tí istí ľudia. Máme na Slovensku málo dobrých hercov?

Podľa mňa dobrých hercov nie je nikdy dosť a tvorcovia sa často stretávajú s tým, že chcú obsadiť nejakú postavu a zrazu nie je kým. Napríklad hľadajú muža okolo štyridsiatky, dobrého herca. Vhodný typ už účinkuje v ďalších projektoch a je časovo taký vyťažený, že nemôže nastúpiť, alebo nevedia nájsť nikoho iného. Zdá sa, že je kopa hercov, ale asi nie je veľa až takých dobrých. Zvlášť mužov je veľmi málo.

Ako dieťa vás prihlásili rodičia do dramatického krúžku. Už vtedy ste vedeli, že chcete raz byť herečkou?

To som nevedela. Pamätám si, že som vždy chcela byť speváčkou. Ale chodila som na dramatický krúžok, kde mi to išlo vždy veľmi ľahko. Preto som si povedala, že to je asi tá pravá práca pre môj život.

Keď ste odchádzali z Národného divadla, ešte ste v televízii nenakrúcali. Neobávali ste sa odchodu na voľnú nohu?

Povedala som si, že aj keby som nemala prácu v hereckej oblasti, tak neverím tomu, že by som nebola schopná sa nejakým spôsobom uživiť. S týmto vedomím sa mi odchádzalo ľahšie. Som však rada, že som bola členkou SND. Ale nemyslím si, že ide o to vydržať niekde čo najdlhšie.

Okrem státia na javisku alebo pred kamerou si sadáte aj za mikrofón v dabingovom štúdiu...

Mám rada rozloženie vecí, je príjemné meniť rôzne druhy aktivít. Mojou srdcovou záležitosťou je dabovanie animovaných rozprávok pre kiná. Vždy je to niečo úplne iné a je pre mňa zázrak, čo zase ich tvorcovia vymysleli. Mám rada, keď ma práca prekvapuje, keď mi ponúka nové príležitosti. Páči sa mi, že môžem robiť rôzne veci, že nemusím byť od rána do večera zatvorená v nejakej jednotvárnej práci. Potrebujem nové impulzy. Dve hodiny som v jednom seriáli, potom dve hodiny v druhom a večer mám ešte koncert s Fragile.

V ktorej role sa cítite lepšie – v hereckej alebo speváckej?

Je príjemné robiť dve celkom odlišné veci. Navyše, navzájom sa dopĺňajú. Obidve majú v sebe celkom iný náboj a typ napätia. Myslím si však, že som v prvom rade herečka. Za speváčku sa nepovažujem, aj keď spievam veľmi rada. Je super, že sa môžem spievaniu vo Fragile veľmi aktívne venovať. Nie je to už len nejaká drobnosť, účinkovanie skupiny sme rozbehli tak, že by som mohla výlučne len spievať.

Pri všetkých vašich aktivitách, ktoré máte, nájdete si čas sama na seba?

Tým, že nie som zamestnaná, viem sa dopredu dohodnúť, že chcem niekam na týždeň odcestovať. To je jedna z výhod, keď je človek na voľnej nohe. Ako relaxujete? Chodievam behať niekoľkokrát do týždňa – buď do vinohradov pri mojom dome, alebo na Kolibe. Už keď som na konci so silami, nestíham myslieť na hlúposti (smiech). Vypnem hlavu, aj keby som nechcela...

Helena Krajčiová (35)