Trochu histórie
Vraj pochádza zo stepných oblastí okolia Čierneho mora. Pochutnávali si na nej už starí Egypťania a dokonca aj ich božstvá, pretože zelenina bola jedným z obľúbených obetných artiklov. Starovekí Gréci ju používali ako liek, zhýralí Rimania sa ňou napchávali pre jej afrodiziakálne účinky. V neskorších časoch si na špargľové výhonky spomenul roztopašný Ľudovít XIV. a vo Versailles založil prvé špargľové plantáže vo Francúzsku. Ktovie prečo, ale na svojom stole vraj túto lahôdku vyžadoval denne. Na výhonkoch si pochutnávali aj panovníci rakúsko-uhorskej ríše, ktorí si obľúbili najmä odrodu z juhomoravských Ivančíc. Špargľa bola kedysi výsadnou pochúťkou patricijov a šľachty a v niektorých končinách sveta si punc exkluzivity zachovala aj naďalej. Na Slovensku stojí pol kila približne 1,50 až 2 eurá a dopriať si ju môže prakticky každý.
Biela, zelená alebo fialová?
V podstate je to jedno, pretože ide o tú istú odrodu. Tajomstvo sfarbenia sa skrýva v čase, ktorý strávili výhonky na svetle. Biela špargľa bola zozbieraná ešte predtým, ako stihla vykuknúť spod zeme. Je zrejme najobľúbenejšia, pretože je najjemnejšia a najkrehkejšia. Len čo sa hlavičky prederú na svetlo, získajú fi alový odtieň. Ešte neskôr zozelenajú a získajú intenzívnejšiu, mierne horkastú chuť, ktorú milujú najmä Angličania. Zelená špargľa má viac vitamínu C a obsahuje aj karotén, ktorý sa v bielych výhonkoch nevyskytuje. Je vhodnejšia pre studenú kuchyňu, biela špargľa zasa pre teplú.
Pre zdravie aj potešenie
Špargľa je zvlášť vhodná pri diétach, pretože obsahuje až 90 % vody. Je silne močopudná, no zároveň nám dodáva vysoké dávky vitamínu C, B1, E. Významný je aj obsah riboflavínu, betakaroténu, niacínu, kyseliny listovej, draslíka, horčíka, fosforu, vápnika a železa. Látka glutatión bojuje proti starnutiu a chráni pred rakovinou. Zelenina je vhodná pri tráviacich a srdcových problémoch, vysokom krvnom tlaku, cukrovke, kožných ochoreniach a anémii. Naopak, ľudia s dnou a ťažkým reumatizmom by sa jej mali vyhýbať. A ako je to s údajnými afrodiziakálnymi účinkami špargle, ktoré spomína aj slávna Kámasútra? Za šteklivou povesťou výhonkov sa možno skrýva obsah aminokyseliny asparagínu, ktorý pôsobí dráždivo na urogenitálnu sústavu, bojuje proti únave a prispieva tak k čulému partnerskému životu.
Sedem rád na nákup a skladovanie
Najlepšia je špargľa, ktorá bola zberaná ráno. Takýto údaj však budeme na balení hľadať len márne, a tak sa radšej zamerajme na čerstvosť. A ako odhalíme, či sa nám obchodník nepokúša predať týždeň staré výhonky?
- Vyhýbajme sa obschnutým matným stonkám s hnedými drevnatými koncami.
- Skúsme do spodnej časti výhonku vrypnúť necht. Čerstvá rastlina by mala pustiť trochu tekutiny. Stonka by mala byť na dotyk pevná a „vŕzgavá“.
- Čerstvá špargľa je krehká a ľahko sa zlomí. Stará je ohybná, pretože veľká časť vody sa už odparila.
- Lístky by mali byť priľnavé a zatvorené. Ak sa otvárajú, pestovateľ zozbieral výhonky príliš neskoro a špargľa nebude taká jemná.
- Zeleninu konzumujeme v deň nákupu, no obalená vo vlhkej utierke nám v chladničke vydrží zhruba štyri až päť dní.
- Predĺžiť životnosť môžeme aj tak, že špargľu postavíme do chladničky v pohári s vodou.
- Pred zmrazením ju treba ošúpať, spariť, obliať ľadovou vodou a nechať odkvapkať. Takto upravenú ju môžeme skladovať v mraze až deväť mesiacov.