Doprajte si "jarný doping"

Špenát

Dnes už vie asi každý, že množstvo železa v špenáte nie je také ohromné, ako sa nás snažil presvedčiť Pepek námorník. Napriek slávnej chybe v desatinnej čiarke však zostáva zdravou zeleninou, plnou vitamínu A, E, K, fosforu, vápnika, draslíka, vzácnej kyseliny listovej a luteínu. V našej kuchyni je stále najznámejšia „klasika“ v podaní prívarku zo zmrazeného pretlaku. V období čerstvého mladého špenátu by ho však vyváral len málokto, pretože krehké lístky takzvaného baby špenátu sú nielen chutnejšie a chrumkavejšie, no obsahujú aj viac prospešných látok. Výborne sa hodia do šalátov, sparené sú zasa skvelou prílohou k rybám a mäsu.

Čo s ním?

Čerstvý špenát stratí pri tepelnej úprave veľké množstvo objemu, nakupujme ho teda vo vyšších dávkach. Listy umyjeme a odstránime tuhšie stopky a pridáme do šalátu, alebo sparíme na masle či na olivovom oleji. Ochutíme soľou, korením, cesnakom, smotanou alebo ricottou. Ak nechceme mať zo špenátovej polievky hnedastú brečku, špenát po sparení prelejeme ľadovou vodou.

Rebarbora

Zelenina alebo ovocie? Tento oriešok mátal botanikov po dlhé roky. V roku 1947 bola rebarbora dokonca predmetom pojednávania amerického súdu, ktorý rozhodol, že plodina patrí medzi ovocie. Dnes je už všetko inak a rebarbora sa radí medzi zeleninu, ktorá je najchutnejšia v koláčoch. Dezertom, ale aj slaným prílohám dodá nádhernú ružovú farbu a pikantne kyslú chuť. Najmä v sladkých jedlách ju treba poriadne zasypať cukrom, pretože obsahuje množstvo kyseliny šťavelovej. Tá pomáha prečisťovať organizmus, no ľudia, čo trpia ochoreniami žlčníka, by sa jej mali vyhnúť. Plodinu nekonzumujme surovú, pretože môže ľahko podráždiť črevá. Rebarbora však patrí medzi zdravé pochúťky - obsahuje vitamín A, B, niacín, jód, železo, draslík, horčík a fosfor. Významný je podiel vápnika, ktorý je dokonca vyšší ako v mlieku. Prírodné estrogény zmierňujú nepríjemné príznaky klimaktéria a preventívne pôsobia proti rakovine prsníka.

Čo s ňou?

Rebarboru ošúpeme, nakrájame na dvojcentimetrové paličky, poriadne osladíme a tepelne spracujeme – buď varom, alebo pečením. Pozor na rozvarenie – rebarbora mäkne už po niekoľkých minútach. Pri tepelnom spracovaní sa vyhýbajme hliníkovým hrncom – kyselina šťavelová môže s povrchom ľahko zreagovať a do jedla sa tak dostanú škodlivé látky. Zelenina sa dobre skladuje mrazením.

Hrášok

Jedna drobná zelená guľôčka dokáže naozaj veľké divy. Vedela to nielen princezná na hrášku, ale aj dietológovia z celého sveta, ktorí na túto zeleninu nedajú dopustiť. Hrachovú kašu poznali naši predkovia už v staroveku, no čerstvé guľôčky ochutnali až Holanďania v 17. storočí. Najmä v tejto podobe je hrášok skutočnou vitamínovou minibombou s poriadnou dávkou vitamínov skupiny B, vitamínu C, E a K. Pre obsah kyseliny listovej (B9) a kombináciu horčíka a zinku je zvlášť vhodný pre budúce mamičky, no pomáha aj ľuďom s vysokým krvným tlakom a ochorením ľadvín. Niacín znižuje hladinu cholesterolu, luteín chráni oči pred sivým zákalom.

Čo s ním?

Jednoducho ho vylúpeme a zjeme, alebo krátko povaríme. Cukrový hrášok dokonca netreba ani lúpať, pretože jeho obal má omnoho jemnejšiu konzistenciu – stačí ho len tri až päť minút blanšírovať v osolenej vode alebo orestovať na masle či na olivovom oleji. Sto gramov takto pripraveného cukrového hrášku obsahuje dokonca viac vitamínu C, ako je jeho odporúčaná denná dávka.

Mladý pór

Vedeli ste, že starovekého cisára Nera nazývali pórožrútom? Túto zeleninu chrúmal na posilnenie hlasiviek, robotníci na egyptských pyramídach si ňou zvyšovali telesnú kondíciu, starovekí Peržania ju nosili za uchom, aby zabránili možnej otrave. My ho za uchom radšej nenosme, no ak pór zaradíme do pravidelného jedálneho lístka, rozhodne neobanujeme. Koreň je bohatý na vitamíny C, E a B, draslík, vápnik, fosfor, železo, niacín, kyselinu listovú, selén a množstvo vlákniny. Povzbudzuje činnosť mozgu, pomáha pri cievnych problémoch a reume, prečisťuje črevá, znižuje hladinu cholesterolu a podporuje imunitu.

Čo s ním?

Čím je tenší, tým je sladší – na trhoviskách preto vyberajme čo najužšie, jemné stonky, ktoré nás prekvapia svojou jemnou chuťou. Zelenú vňať nezahadzujme, pretože obsahuje dvojnásobok vitamínov. Pór využijeme všade, kde sa hodí aj cibuľa. Ak máte radi experimenty, vyskúšajte zapečený mladý pór s hrozienkami, kešu orieškami a sladkou smotanou – jeho chuť vás príjemne prekvapí...