Žiaden jazyk nie je cudzí

BRATISLAVA. Niet hádam materskej školy, ktorá by dnes neponúkala výučbu cudzieho jazyka. Ponúkajú ju už jasle. Nie je to však skoro? Čo z cudzieho jazyka pochytí dieťa, ktoré sa práve učí ten materinský?

Psychologička Mária Tóthová Šimčáková hovorí, že čím sú deti menšie, tým sú k reči vnímavejšie. Slová aj vety si zachovávajú sluchom a pamätajú si ich. „Aj keď sa to neprejaví ihneď, vytvoria si základ cudzieho jazyka, na ktorom môžu stavať.“

Do angličtiny nenápadne vchádza aj jej dvojročný syn, ktorý odmalička počúva cédečká s pesničkami, básničkami svojej staršej šesťročnej sestry.

„Počúval ich v pozadí, keď sa mu rozvíjala reč a to dvakrát denne asi po pätnástich – dvadsiatich minútach. Hovoriť začal krátko po roku a k slovenským slovám priraďoval automaticky anglické, napríklad havo – dog, mačička – cat,“ hovorí matka.

Rodičia ho teda angličtinu cielene neučili, všetky výrazy mal len odpočúvané. „Zapísalo sa mu to do hlavy a vie tie slovíčka aj použiť. Vetu použije v správnom kontexte.“

Jazykové emócie

Výučbou cudzieho jazyka u najmenších detí sa už dlhšie zaoberá Zlatica Jursová Zacharová, ktorá má psychologické vzdelanie, ale aj pedagogické, vyštudovala aj nemčinu.

Aj ona hovorí, že deti do troch rokov sa druhý jazyk učia veľmi spontánne. „Dostala som sa k zaujímavej štúdii profesorky Traute Taeschnerovej z univerzity v Ríme, ktorá sa zaoberá osvojovaním si jazyka u detí vychovávaných v bilingválnom prostredí od ich narodenia. Autorka dlhodobo sledovala svoje dve deti vychovávané v nemčine a taliančine a porovnávala ich vývin s ďalšími bilingválnymi (dvojjazyčnými) a monolingválnymi deťmi,“ hovorí.

Výsledkom je poznatok, že je jedno, či na dieťa začnete hovoriť v cudzom jazyku hneď od narodenia, alebo neskôr, do tých troch rokov ho jednoducho dokáže zvládnuť. Mama dvoch malých synov však hovorí, že cudzí jazyk by sa malé deti mali učiť iba vtedy, ak o to majú záujem.

Jazyk učí ako hudbu

Anglická lingvistka a pedagogička, matka troch detí Helen Doronová založila vzdelávaciu spoločnosť na výučbu cudzích jazykov pre deti od troch mesiacov pred 25 rokmi. Kurzy angličtiny early english jej metódu používajú aj na Slovensku. Svoje centrá tento týždeň navštívila.

„Pre batoľatá a malé deti neexistujú žiadne cudzie jazyky. Melódiu, rytmus a štruktúru jazyka sa učia ešte dlho predtým, ako sú vôbec schopné hovoriť. To, že ide o cudzí jazyk, sa vlastne dozvedia až o mnoho neskôr,“ povedala Doronová.

Jej metóda je založená na počúvaní nahrávok v domácom prostredí, ktoré deťom vytvárajú anglofónne zvukové prostredie, podobné ako v zahraničí. Potom na hodinách angličtiny si deti aktívne a záživnou formou precvičujú komunikáciu.

„V každom kurze je potrebná podpora rodičov. Deti by mali doma denne počúvať CD v dĺžke približne 15 minút. Pravidelnosť výrazne prispieva k tomu, že sa zoznámia s melódiou a rytmom novej reči,“ povedala Doronová. „Aj keď ešte nerozumejú obsahu, pravidelné počúvanie je kľúčom k správnej výslovnosti.“

Strácajú zábrany

Najväčším prínosom toho, že sa s cudzím jazykom zoznamujú už predškoláci, je, že stratia voči cudziemu jazyku zábrany, hovorí Tóthová Šimčáková.

„Veľký rozsah poznatkov sa nenaučia, ale dieťa v predškolskom období má ako základné prejavy hru, spev a kresbu, nič iné zatiaľ nepotrebuje,“ tvrdí. „Čiže ak vie pomenovať nejaké predmety, zaspievať pieseň, tak sa učí aj morfológiu.“

Rodič by sa mal rozhodovať podľa individuality dieťaťa, či má chuť a potenciál učiť sa jazyky.

„Ja sama som nemala pocit, že by sa moja dcéra mala začať učiť angličtinu už ako trojročná, no ona sama prejavila záujem. V zahraničí zažila, že sa s deťmi nedohovorila. Je veľmi komunikatívna a priam trpela, že sa s nimi nemôže baviť.“

Dnes sa angličtine v materskej škole a hravou formou aj doma venuje týždenne približne dve až tri hodiny.

Keď učia Hocus a Lotus

BRATISLAVA. V materskom centre Budatko v bratislavskej Petržalke učí deti od osemnástich mesiacov nemecký jazyk Zlatica Jursová Zacharová, jej kolegyňa zase anglický.

„Netvárime sa, že sa učíme. My sa s deťmi a ich rodičmi hráme, zažívame s nimi v tom jazyku rôzne emočné situácie, rozprávame im príbehy,“ vysvetľuje Jursová Zacharová.

Na hodinách má aj svojho dvaapolročného syna. „Na kurze nemčiny, pri ktorej používam taliansku metódu Hocus-Lotus, je jazyk podávaný formou hry, divadielka, pesničiek. Hodina musí byť pre deti zábavná, deťom treba nemčinu priblížiť.“

Deti výučbou jazyka sprevádzajú postavičky Dinokrokov Hocusa a Lotusa (Dinokrok je zmiešanina dinosaura a krokodíla), s ktorými sa deti môžu identifikovať.

(or)

Mamy: Na deti netreba tlačiť

Názory mám na jazykové kurzy v predškolskom veku sa líšia. Ak dieťa nemá záujem, kurz mu nič nedá.

BRATISLAVA. Barbara Melišková a Lucia Tarabíková majú rovnako staré deti, ktoré pôjdu od septembra do školy.
Kým dcéru Meliškovcov angličtina aj nemčina v súkromnej škôlke baví, syn Tarabíkovcov o nemčinu v štátnej škôlke záujem nejaví.
„Netlačíme na dcéru, ona sama sa rozhodla, že k angličtine, ktorú sa začala učiť skôr, si priberie aj nemčinu,“ hovorí Barbara Melišková.
Meliškovci majú aj triapolročného syna, ktorý je sestriným opakom. „Ešte sa nechytá dobre v materinskom jazyku, začal neskoršie rozprávať. Ide na tú hodinu, lebo idú ostatné deti,“ hovorí mama Melišková.
Trnavčanka Lucia Tarabíková má opačnú skúsenosť. Jej syn má síce už druhý rok nemčinu, ale vie z nej veľmi málo. „Je to síce móda dať dieťa na jazyky čím skôr, ale nie každému dieťaťu je výučba na osoh,“ hovorí. Sama je učiteľkou nemčiny na základnej a strednej škole. „Syn málokedy niečo o nemčine povie, minule prišiel s tým, že mal úplne zle napočúvané čísla, nevie odpovedať na otázky.“
Dodáva skúsenosť učiteľky: „Cielene ich učiť je hlúposť, v prvom ročníku základnej školy aj tak pôjdu od začiatku.“

(or)

Autor: or