Výživa pre dobré oči

Vitamíny ako prevencia

Veľmi dôležitým komponentom pre zdravé telo je vyvážená strava. „Ak ju nemáme, skôr či neskôr sa môže v našom tele prejaviť nejaké ochorenie, nevynímajúc oči. Pre oči je zvlášť potrebné primerane dopĺňať všetky vitamíny - A, B, C, D aj E,“ upozorňuje profesor Andrej Černák.

• VITAMÍN A je nevyhnutný pre dokonalý zrak. Je základom pre tvorbu zrakového pigmentu. Jeho nedostatok spôsobuje šeroslepotu – teda zhoršené videnie pri zlom osvetlení a takisto zapríčiňuje suchosť očí. Potraviny, v ktorých sa vyskytuje, sú mrkva, špenát, brokolica, syr a vajcia.
• VITAMÍN B zase pomáha udržiavať dobrý stav očí a jeho nedostatok sa môže prejaviť únavou, pálením a dokonca aj krvou podliatymi očami. Nájdeme ho v mäsových jedlách, v rybacine, mlieku a jogurte.
• VITAMÍN C je antioxidant, ktorý sa podieľa na mnohých metabolických procesoch a pri jeho nedostatku dochádza k rôznym ochoreniam, najmä vekom podmienenej degenerácie makuly a vzniku katarakty. Na toto ochorenie by si mali dávať pozor najmä starší ľudia. Vitamín C obsahujú najmä citróny, slivky, kivi, jahody, višne alebo čierne ríbezle.
• VITAMÍN D zabezpečuje ochranné pigmenty v oku a nachádza sa v rybách a rybích olejoch.
• VITAMÍN E je silný antioxidant, ktorý slúži ako účinná prevencia vzniku očných ochorení , najmä sivého zákalu. Vyskytuje sa hlavne v zelenej listovej zelenine, obilí, rastlinných olejoch a vajciach. V rámci vyváženej stravy je dôležité konzumovať primerané množstvo rýb, pretože sa v nich nachádzajú tri omega kyseliny. Sú to látky, ktoré tiež ochraňujú našu sietnicu. „Odporúčame, aby ľudia aspoň raz týždenne konzumovali morské ryby, pretože oproti riečnym rybám obsahujú viac tri omega kyselín,“ vysvetľuje Černák.

Diéty a ich vplyv na oči

Stále chceme byť krajšie a štíhlejšie, odopierame si bielkoviny, inokedy sacharidy, po piatej hodine poobede nejeme alebo držíme celodennú hladovku. Takýto spôsob stravovanie nemá primárne vplyv na zdravie našich očí. „Pri extrémnych diétach, keď by sa vysadili určité dôležité výživné látky, napríklad vitamíny alebo spomínané omega kyseliny, môže dôjsť k poškodeniu organizmu a s tým súvisí aj poškodenie zraku. Každý extrém – či je dobrý, alebo zlý – nám môže ublížiť, lebo všetkého veľa škodí,“ varuje Černák. Preto je lepšie jesť všetko, čo náš organizmus potrebuje v primeraných množstvách, k tomu sa pravidelne hýbať na čerstvom vzduchu a relaxovať. Len táto zlatá stredná cesta nám pomôže ochrániť zrak na dlhé roky.

Koľko výživy potrebujeme?

Podľa lekárskych výskumov by mal denný príjem každého dospelého človeka predstavovať zhruba 6 miligramov luteínu, čo je množstvo, ktoré sa dá získať napríklad z 50 gramov špenátu. Priemerný Európan však väčšinou získa zo svojej stravy len jednu štvrtinu tohto odporúčaného množstva, pričom trend, ktorý súvisí s vývojom stravovacích návykov vo vyspelých krajinách, je skôr nepriaznivý. Potraviny bohaté na antioxidanty, ako sú vitamíny C a E by sa mali konzumovať denne. V kombinácii s karoténoidmi, luteínom a zeaxantínom dokážu obmedziť rozsah aj pokročilej degenerácie makuly. Pri procese ochrany oka sú tiež dôležité minerály zinok a selén, ktoré sú stavebnými kameňmi dôležitých antioxidačných enzýmov. Ak ich nekonzumujeme v potrave, mali by sme si kúpiť výživový doplnok, ktorý ich bude obsahovať.

Je lepšia pre zrak surová alebo tepelne upravená strava?

Pri jedle by sme mali umožniť našim očiam pokochať sa sviežou farbou zeleniny a ovocia. Tepelnou úpravou sa v nich ničia dôležité látky, preto je lepšie užívať zeleninu v prirodzenom, surovom stave, prípadne krátko podusenú. Len takto si zachová veľa ochranných látok pre sietnicu. Akákoľvek zelená zelenina, napríklad kel alebo brokolica, obsahuje dve nesmierne dôležité látky pre oči - luteín a zeaxantín. Organizmus si ich nevie vyrobiť a preto ich musí dostať zo stravy. Luteín a zeaxantín sú pigmenty, ktoré sa nachádzajú v sietnici oka, a keď ich je nedostatok, svetlo poškodzuje sietnicu, čo zapríčiňuje degeneratívne zmeny. Medzi zdroje luteínu a zeaxantínu patri aj ružičkový kel, kučeravý kel, hrach či špenát.

Doplnky stravy:
áno či nie?

Ak by bola naša strava skutočne vyvážená, nebolo by nutné užívať doplnky stravy. Nikto z nás však nevie, či má, alebo nemá dostatočný prísun všetkých dôležitých živín. S pribúdajúcim vekom, najmä u starších ľudí, nastáva prirodzený pokles výživných látok v krvi a sietnici, obranný systém oka preto slabne a stáva sa zraniteľnejším. „Pre túto skupinu ľudí je preto dôležité užívať niektoré doplnkové vitamíny, najmä luteín a zeaxantín. Dnes máme na trhu veľa farmaceutických firiem, ktoré ponúkajú kvalitné výživové látky. Takže starším ľuďom odporúčam užívať ich, avšak po konzultácii s lekárom,“ upozorňuje Černák. Pri nekontrolovanom užívaní doplnkových vitamínov by totiž mohli nastať nežiaduce komplikácie. Napríklad nadmerné množstvo vitamínu A môže poškodiť pečeň.

Môžu cigarety a alkohol poškodiť oči ?

Aj vy patríte k tým, čo si hneď po prebudení bežia zapáliť, v práci využijú každú voľnú chvíľu na cigaretu a v kaviarni si pripaľujú jednu od druhej? Vaše oči sa vám za to pravdepodobne nepoďakujú. „Fajčenie a alkohol veľmi výrazne ovplyvňujú zdravie našich očí. Sťahujú cievy, u starších ľudí spôsobujú sklerózu a prispievajú k zvýšenému výskytu niektorých chorôb, najmä vekom podmienenej degenerácie makuly, teda straty schopnosti kvalitného videnia. Je dokázané, že fajčiari štyrikrát častejšie trpia na toto ochorenie ako nefajčiari,“ upozorňuje očný lekár Andrej Černák. Medzi najrozšírenejšie očné ochorenia patrí sivý zákal – jednoducho povedané skalenie šošovky. Príčina vzniku tohto ochorenia nie je presne známa, no medzi faktory, ktoré ju s určitosťou ovplyvňujú, patrí nadmerné požívanie alkoholu, fajčenie, cukrovka a ochorenie prištítnych teliesok. „Americká kataraktová spoločnosť uznáva päť rizikových faktorov vzniku sivého zákalu. A medzi nimi je aj alkohol,“ dodáva profesor Černák. Takže, ak chceme mať zdravé a krásne oči, je vhodné vyhýbať sa nielen nikotínu, ale aj alkoholickým nápojom. Ak raz za čas zhrešíme, tak by to malo byť len s mierou a každý prehrešok by sme mali vykompenzovať prísunom vitamínov, najmä vitamínu C.

K téme sa vyjadruje Andrej Černák, očný lekár, prednosta Očnej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Autor: Zuzana Balkoová