Horúci mliečny šľahaný drink známy pod názvom salep má mierne krémovú farbu, konzistenciu i chuť. Jeho verzie s koreninami sú výraznejšie, pôsobia výdatne a dokážu vzpružiť. Nie vždy ich majú v ponuke, no ak ste na sladké pokušenia, oplatí sa skúšať to so salepom aj na viackrát. Pritom nie je na škodu vedieť, čo vlastne pijeme, keď pijeme salep.Pre dve osoby potrebujeme 4 čajové lyžičky salepového prášku, 2 poháre mlieka a cukor podľa chuti. Prášok dobre rozmixujeme v troche studeného mlieka. Zvyšok mlieka privedieme do varu. Pridáme rozmixovanú masu a teplotu znížime na minimum. Počkáme, kým hmota mierne zhustne. Hotový salep môžeme ozdobiť kokosovými hoblinami, posekanými orieškami, hrozienkami alebo štipkou škorice. Servírujeme horúce.
Rozkoše a nymfy
Hovorí sa, že názov salep pochádza z arabského výrazu hasyu al-tha lab a v preklade znamená líščie vajcia. Získava sa z hľúz vzácnych orchideí, vstavačov rodu Eulophia a im príbuzných rodov rastúcich v Perzii a vo východnom Stredomorí. Neskôr sa pre salep začali používať aj európske druhy vstavačov, dokonca aj jeden z druhov cesnaku. Nápadná podzemná časť orchideí je pre svoj tvar objektom mnohých povier. Už názov Orchis – po grécky semenník poukazuje na predstavy, ktoré sa k salepu viažu: pôsobí údajne dobre na potenciu. Hlavné použitie nápoja však určili pradávne časy v krajinách Orientu, kde slúžil proti chronickej hnačke a pri žlčníkových záchvatoch.
Pravý turecký salep získaný z hľúz tamojších druhov orchideí si môžeme dať iba
v Turecku. Pre turistov je lákavý, no podľa botanikov sa pitím salepu podieľame
na ničení prírody
Afrodoziakum?
Predstava, že môže ísť o afrodiziakum, vznikla pravdepodobne až neskôr v arabskom svete alebo v antickom Ríme. V časoch Otomanskej ríše sa salep pripravoval špeciálne pre sultánov so zázvorom, koriandrom, kokosom, sennou a ďalšími tradičnými bylinami a koreninami. Starí Gréci používali zasa časti rastlín orchideí na výrobu nápojov, ktoré potom nazývali satyrion – podľa mladíkov s kozími rožkami z gréckych mýtov, oddávajúcich sa rozkošiam s nymfami. Tak sa zrodil syn satyra a nymfy Orchis, premenený po svojej smrti na kvet.
Vstavač mužský
V Európe sa ako salep i ako medicína preslávil najmä vstavač mužský zvaný Orchis masculata. Do 60 centimetrov vysoká rastlina s dvoma pomerne veľkými hľuzami guľovitého tvaru kvitne od polovice mája do konca júna. Rastie na suchších lúkach a pastvinách, na krovinatých stráňach a v suchých lesoch. Hľuzy, obsahujúce mnoho škrobu a slizovitých, ľahko stráviteľných látok, sa používali na výživu detí a chorých ľudí. Aj Cigáni si po stáročia z neho rituálne pripravovali takzvané karengro – obľúbené afrodiziakum alebo amulet lásky. Nápoj sa už v minulosti dochucoval cukrom, korením či vínom. Múčnatá látka sa používala aj ako zásoba na dlhé plavby.
Vstavač mužský, po latinsky Orchis masculata, európsky variant salepu, preslávený aj
ako prípravok na výživu detí a chorých ľudí. Liečebný účinok orchideí sa však vo
všeobecnosti preukázal iba v prípade chronických hnačiek
Smrť semien
Niektorí odborníci – botanici upozorňujú, že povery súvisiace s blahodarnými účinkami salepu do veľkej miery škodia. Tvrdia dokonca, že pitím salepu, ktorý sa v čajovniach za posledné roky rozšíril, sa priamo podieľame na barbarskom ničení prírody. Hľuzy orchideí, z ktorých sa salep získava, sa totiž preň vyrývajú v období zretia semien a rastlina sa tým úplne zničí. Hľuza sa krátko povarí, aby sa usmrtila a zbavila horkých látok a nepríjemného pachu. Staré hľuzy neobsahujú škrob, mladé ho majú naopak veľa. Takmer polovicu obsahu tvorí sliz, ktorého hlavnou zložkou sú cukry. Orchidey nemožno pestovať ako úžitkové rastliny a ich liečebný účinok sa preukázal iba v prípade chronickej hnačky.
Instantný variant
Salepový prášok, získaný z hľúz orchideí, sa cez Turecko a Stredný východ rozšíril v 17. a 18. storočí postupne aj do Anglicka a Nemecka. Originálny turecký salep časom nahradili aj britské hľuzy orchideí, nazývané dogstones. Dnes sa salep objavuje predovšetkým na miestach, kde žije početná turecká menšina. Zalieva sa horúcim mliekom a vyrábajú sa z neho i ďalšie dezerty, ako napríklad salepový puding alebo zmrzlina. Najväčším pestovateľom salepu nazývaného Salepi Maras je turecký región Kahramanmaras.
Dnes existuje viac druhov instantných salepových zmesí vyrobených z umelých alebo náhradných príchutí. Na Slovensko sa momentálne salep v nijakej podobe nedováža, majitelia čajovní ho nakupujú napríklad v Česku. Známa čajovňa Klopačka v Banskej Štiavnici sa takto zásobuje libanonským salepom. Ide o ochutenú zmes, ktorá už obsahuje cukor, sušené mlieko, vanilku aj škoricu, v jej zložení je však aj isté percento orchideového koreňa.
Domáci salep