BRATISLAVA. Testovať vedomosti žiakov by mali opäť stredné školy, na ktoré sa deviataci hlásia. Prípadne, nech sa termín testov presunie na máj, aby sa žiakom ešte oplatilo pracovať.
To je len niekoľko názorov na výsledky tohtoročného testovania deviatakov, ktoré nám tlmočili učitelia.
Nič iné sa neučia Nespokojní sú aj niektorí rodičia, ktorí majú dojem, že deviaty ročník sa pre deti končí, keď napíšu testy.
Známky a úspešnosť v testoch Matematika
Päťkári vyriešili testy - na 30,8 percenta Štvorkári - na 40,0 percenta Trojkári - na 55,7 percenta Dvojkári - na 71,6 percenta Jednotkári - na 85,8 percenta Slovenský jazyk a literatúra
Päťkári boli úspešní - na 47,3 percenta Štvorkári - na 51,1 percenta Trojkári - na 58,3 percenta Dvojkári - na 66,0 percenta Jednotkári - na 76,5 percenta
Ilustračné foto - TASR
Komentár
Romany Kanovskej:
Z toho vyplýva, že test bol dobre nastavený. Keby sa hromadne odpisovalo alebo by žiakom pomáhali učitelia, tak by sme nemohli dostať takýto korelačný výsledok. Zdroj: NUCEM
„Keby som už nevedela, že podstatná časť deviatackého učiva sa zopakuje na gymnáziu, bola by som aj tento rok dosť nervózna, ako preboha zvládne moje dieťa napríklad prírodovedné predmety, keď sa im v škole vôbec nevenovali,“ napísala nám o doučovaní deviatakov na testy matka tohtoročného aj minuloročného deviataka.
„Moje šomranie nevychádza z frustrácie neúspešného rodiča, synovia uspeli,“ dodáva. „Zaujíma ma to ako daňového poplatníka, ktorý testovanie tiež zaplatí.“
Aj iní rodičia poukazujú na to, že škola chce byť úspešná, a všetko v deviatom ročníku podriadi doučovaniu. Pýtajú sa, či vieme, čo potom deviataci v škole robia. Vraj ich škola nezaujíma, utekajú z nej, hrajú na vyučovaní karty, kreslia si, čítajú.
V júni sa už, samozrejme, nič nenaučia, lebo sú na školských výletoch, v školách v prírode, či učitelia na školeniach.
Testy žiakov nemotivujú Viacerí riaditelia sa zhodujú, že o dobré výsledky deviataci nestoja, lebo stredných škôl majú na výber. A tie sa vôbec netaja, že ich výsledok testov zaujíma pramálo. Ide im o prežitie, platené sú predsa podľa počtu žiakov.
„Deviataci po napísaní testovania sú ako maturanti po maturitách. Učitelia im robia akurát dozor,“ povedal Michal Jancura, riaditeľ Základnej školy v Stropkove.
„Jedna vec je jednoznačne pravda, že po testoch sú už žiaci nesústredení na vyučovanie, vymeškávajú, nechce sa im pracovať,“ súhlasí aj jeho kolegyňa, riaditeľka Jana Pivková z Liptovského Jána. Do škôl sa dostanú bez akejkoľvek námahy. „Stredné školy, keď robia nábor, nás učiteľov do triedy ani nechcú - potom žiaci vravia, čo im všetko sľubujú.“
V Základnej škole Horná Ždaňa v okrese Žiar nad Hronom je väčšina z 31 deviatakov nielenže v tomto období prijatá na stredné školy, ale aj zapísaná na štúdium. Deviataci už nechcú v škole robiť nič, nemajú záujem.
Riaditeľka Martina Olšiaková hovorí, že problém je v tom, že v ich okrese už v novembri na prezentáciách stredné školy upozorňujú žiakov, že ich zoberú bez ohľadu na výsledok testov. „Tí, čo idú na učebné dvoj- či trojročné odbory, si teda z testov ťažkú hlavu nerobia. Bolo by lepšie, keby stredné školy sprísnili kritériá na prijatie,“ povedala.
Čo s disciplínou Ako udržať záujem deviatakov o školu po zvyšné týždne? „Zvolili sme tento rok motiváciu - viac sa rozprávame, chodíme po exkurziách, boli sme napríklad v pekárni,“ povedala Pivková.
„Urobia ešte niečo užitočné aj pre školu - pomôžu zorganizovať pre menšie deti deň detí, športový deň, urobia veľa rôznych jednoduchých projektov, sú zruční,“ vysvetľuje riaditeľka.
„S deviatakmi máme jasné pravidlá. Darmo nám mávajú s papierom o prijatí,“ hovorí Jancura. „Podmienkou prijatia na strednú školu je úspešné ukončenie deviateho ročníka.“
Testy stoja menej ako sedem eur na žiaka
Po zverejnení výsledkov testov mnoho učiteľov aj rodičov namietalo, že nehovoria nič o kvalite škôl alebo schopnostiach deviatakov. Hovorili sme s riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania ROMANOU KANOVSKOU.
Vnímate rozdielne názory verejnosti na testovanie deviatakov?
Veľa škôl si robí aj vlastné celoškoškolské testy.
FOTO – Ilustračné - TASR
„Áno, vnímam rôzne uhly pohľadov, zainteresovaných strán je viac. Každá strana na to nahliada ináč, podľa jej priorít. A to je asi prirodzené.“
Vraj je testovanie drahé a zaplatia ho daňoví poplatníci.
„Celkové náklady u 47 600 testovaných žiakov vyšli tento rok na 309 713 eur. Test jedného žiaka stál priemerne 6,51 eura.“
Veľa výhrad je k marcovému testovaniu, po ktorom už deviataci berú školu ako nutné zlo.
„Testovanie deviatakov sa musí uskutočňovať v marcových dňoch. Dôvodom je to, že školský zákon určuje riaditeľom základnej školy termín odoslania prihlášok ich žiakov na strednú školu, tento termín je 20. apríl daného roka. To znamená, ze NUCEM musí žiakov testovať v marci, aby už začiatkom apríla mala základná škola výsledky svojich žiakov. Termín bol počas prípravy školského zákona prerokovaný so zástupcami základných aj stredných škôl. Z pohľadu našej inštitúcie vieme testovanie pripraviť a zrealizovať v akomkoľvek termíne, vždy však musíme rešpektovať zákonné ustanovenia.“
Ako sa pozeráte na doučovanie žiakov, ktoré môže skresliť výsledky?
„Na intenzívnu prípravu na testovanie sa možno pozerať pochopiteľne z viacerých uhlov pohľadu. Z pohľadu inštitúcie, ktorá toto testovanie pripravuje, zabezpečuje a vyhodnocuje, som spokojná, že školy testovaniu pripisujú vážnosť a náležitý význam.“
Takže tento postup škôl nepovažujete za účelový?
„Ak v rámci prípravy utvrdzujú učivo, dávajú im úlohy na aplikáciu, analýzu, samostatnú prácu, tak takýto prístup schvaľujem. Mal by byť štandardom a vonkoncom nie niečím výnimočným alebo účelovým.“
(or)
Autor: or