Nataša Nikitinová: Prvýkrát som mamičkou na plný úväzok

Váš najmladší syn Marko má dva roky. Ešte sa nechystáte do práce?

Tentoraz som sa rozhodla, že si vychutnám celú materskú dovolenku, kompletne celé tri roky. Prvýkrát v živote som tak dlho mamičkou na plný úväzok a musím povedať, že je to krásne. Pri dvoch starších deťoch som šla pracovať vždy po roku a až teraz vidím, o čo všetko som sa pripravila. Prvý rok je s bábätkom dosť stresový, až potom sa začína zábava. Teraz si s Markom doslova užívame, koncom mája bude mať dva roky. Keď odveziem Tamarku s Timurom do školy, ideme spolu na ihrisko alebo do Horského parku, nakŕmime tam koníka alebo sa len tak hráme a jedinú starosť, ktorú pritom máme, je vymyslieť, čo budeme papať na obed. A keď si potrebujem urobiť chvíľku pre seba, babky mi malého vždy rady postrážia, takže sa mám fantasticky.

Pracovať pri troch deťoch by bolo pre vás asi komplikovanejšie ako pri dvoch.

To je pravda, lebo nielen najmladší Marko, ale aj moji školáci ma potrebujú. A niekedy mám pocit, že čím ďalej, tým viac. Každú chvíľu so mnou niečo potrebujú prebrať, kričia na mňa: mami, mami – a ja niekedy neviem, komu sa mám skôr venovať. Momentálne si neviem predstaviť, ako by som to všetko zvládla popri povolaní advokátky. Pri tejto práci sa jednoducho nedá odstrihnúť, musíte byť v pohotovosti prakticky dvadsaťštyri hodín denne. Lebo keď si vás klient platí, tak za svoje peniaze očakáva, že preňho budete k dispozícii vždy, keď to potrebuje.

Keď z vašej brandže na dlhšie vypadnete, nebudete mať problém znovu do nej naskočiť?

Návrat po materskej podľa mňa najviac ovplyvňujú kolegovia, s ktorými pracujete, a klienti. Ja som ani s jednými, ani s druhými nemala nikdy problémy. Naopak, mnoho klientov sa ma vypytuje, kedy sa k nim vrátim.

A čo im na to zvyknete odpovedať?

Sorry, ale teraz ma potrebujú iní ľudia... Myslím tým svoju rodinu. Konkrétnu odpoveď by zo mňa teraz nikto nedostal, lebo pravda je taká, že ani neviem, či sa ešte budem chcieť niekedy vrátiť k právu.

To by ste pokojne len tak zahodili vašich dvadsať rokov praxe?

Kedysi, keď som v tomto povolaní začínala, som bola plná entuziazmu, myslela som si, že zmením svet, ale časom som zistila, že realita je niekde inde. Sú prípady, keď sa môžete ako advokát snažiť, koľko chcete, dostať zo seba maximum, a spravodlivého rozsudku v prijateľnom časovom horizonte sa aj tak nedočkáte. V rámci obchodného práva som sa často orientovala na zahraničných klientov, ktorým sa len ťažko vysvetľovalo, prečo nemôžu dostať to, na čo majú podľa nich logicky nárok. Ak takéto situácie emotívne prežívate, skôr či neskôr sa dopracujete k syndrómu vyhorenia. Možno by niečo podobné hrozilo aj mne, nebyť Marka. Prišiel na svet akurát v období, keď som ho asi najviac potrebovala. Jeho narodenie mi totiž vyriešilo osobnú otázku, ktorú som už dlhšie v sebe nosila nezodpovedanú.

V čom by ste sa, keď vám jedného dňa vyrastie, chceli realizovať?

Zatiaľ o tom ešte konkrétne neuvažujem, ale čiastočne sa pohrávam s myšlienkou pôsobiť v treťom sektore, možno v charitatívnych projektoch. Pri predošlom dieťati čerpal rodičovskú dovolenku váš manžel. Ako to vtedy vyzeralo u vás doma? Maroš sa rozhodol čerpať rodičovskú dovolenku, aby sa mohol uvoľniť z kolobehu povinností v Národnom divadle, kde bol vtedy zamestnaný. Určite to nebolo tak, že by doma varil, pral a staral sa o Timurka. V tom mu pomáhali naše mamy.

Je pre vás náročné organizovať si rodinný život s takým vyťaženým umelcom, ako je Maroš Kramár?

Občas je to trochu komplikované. U Maroša človek nikdy nevie, ako to s jeho voľnom dopadne. Bežne pracuje cez víkendy a niektoré termíny rieši doslova zo dňa na deň.

Mnohí viacdetní rodiča sa sťažujú, že ich vzťah kvôli deťom už nie je taký ako kedysi. Ako to vidíte vy?

Pamätám si, že keď som prišla z pôrodnice s Tamarkou, tak ma Maroš privítal s knižkou o mamičkách a v nej mal podčiarknutú pasáž, kde odborníci upozorňovali ženy, že by nemali odsúvať kvôli deťom manžela na vedľajšiu koľaj. Asi je na tom kus pravdy. Nedávno sme si s Maroškom dali novoročný záväzok, že aspoň raz do mesiaca pôjdeme sami na večeru alebo len tak von.

A darí sa vám to dodržiavať?

Pomaly je už máj – a ešte sme spolu ani raz nikde neboli (smiech). Teda ak nepočítam jednu Marošovu služobku, na ktorej som mu robila šoféra. Mal vtedy prácu v Prahe a hneď potom niečo v Rakúsku, takže bol celkom rád, že som mu pomohla s odvozom. A navyše nám obom dobre padlo, keď sme po čase boli aspoň pár dní sami.

Keď ste sa pred rokmi spoznali, napadlo vám, že budete mať jedného dňa takú veľkú rodinu?

Ako dievča som nikdy nepokukovala po malých deťoch, ani mi nenapadlo ísť za susedmi, aby mi dali pokočíkovať ich bábätká. Skôr som si myslela, že asi ostanem bezdetná...

Takže vaše deti neboli naplánované?

Všetko prebehlo spontánne, nič sme neplánovali. Teraz, keď vidím svoje deti pohromade, tak si uvedomujem, že som mala vlastne obrovské šťastie. Keď pozorujem Tamarku s Timurom, ako sa medzi sebou doťahujú, tak som nesmierne vďačná osudu, že majú jeden druhého.

Je malý Marko pre nich zaujímavý?

Predsa len, sú od neho o dosť starší... Timur je k nemu úžasne pozorný a Tamarka je ako jeho druhá mama. Marko zo vzťahu k nim dosť profi tuje, na svoj vek sa mi zdá veľmi vyspelý. Minule sme boli cez víkend v Rajeckých Tepliciach a nechali sme ho tam na chvíľu samého s babkou. Potom nám podrobne vyrozprával svojím, tak trochu skomoleným jazykom, čo všetko zažil, čo je na to, že má len dva roky, úctyhodný výkon (smiech).

Mená Timur a Tamara ste si vybrali pre váš ruský pôvod?

Tamara je hebrejské meno a Timur mongolské. Ale je pravda, že môj dedo bol Rus a aj Marošova prababka bola Ruska, takže nás to spoločne ťahá smerom na východ. Niekedy, keď sa prechádzam po nejakom brezovom hájiku, tak mám pocit, akoby sa vo mne zrazu prebúdzala moja ruská duša. Rada čítam ruských klasikov, ale inak väzby k tejto krajine necítim. Už generácia môjho otca prerušila s ňou kontakt.

Prečo ste si po sobáši nechali priezvisko Nikitinová?

Lebo sa hodí k menu Nataša, podľa mňa to spolu dobre znie. Navyše, vydávala som sa až okolo tridsiatky a v tomto veku som už bola so svojím menom príliš zrastená.

Odkedy máte rodinu, vaše deti sa často objavujú v médiách. Ako to vnímajú?

Myslím si, že to berú ako bežnú súčasť ich života. Aspoň som si nevšimla, že by sa preto pred niekým vyťahovali... Na druhej strane, medializácia má svoje tienisté stránky, o ktorých sa s nimi musíme doma rozprávať. Napríklad, keď niekto v novinách napíše, že ich tato má inú ženu.

Ony už registrujú podobné správy?

Samozrejme, veď rodiča ich spolužiakov čítajú noviny a podobné pikantérie určite doma preberajú.

Ako ste sa na túto tému rozprávali?

Vysvetlili sme im, že niektorí novinári sa živia tým, že nepíšu vždy pravdu. Našťastie, nebolo to až také zložité, lebo slečnu, ktorú upodozrievali zo vzťahu s Marošom, naše deti poznajú.

Takže vy svojmu mužovi veríte?

V prvom rade verím tomu, o čom sa môžem na vlastné oči presvedčiť. A viem si uvedomiť, že ak chce niekto podviesť manželku, tak si nebude vodiť milenku do domu, v ktorom my všetci práve spíme.

Niektorí rodičia sa neradi rozprávajú s deťmi o chúlostivých témach. Ako je to s vami?

Snažím sa mať s nim taký vzťah, aby nemali problém s hocičím sa mi zdôveriť. Podľa mňa je to jediná možnosť, ako ich uchrániť pred nástrahami, ktoré na dnešné deti číhajú napríklad na internete. Tamarka už bude mať jedenásť, takže sa dostávame aj k takým témam, ako je sex a ženské záležitosti. Vychovávať deti je možno občas ťažké, ale na druhej strane neexistuje podľa mňa nič, do čoho by sa oplatilo viac investovať. Aj keď je toho na mňa niekedy dosť, nesťažujem sa. Je to nádherné.

Nataša Nikitinová (42)