Deviataci sa mierne zlepšili

BRATISLAVA. Naši deviataci bez problémov zvládajú úlohy založené na jednoduchých myšlienkových operáciách, kde stačí napríklad použiť známy algoritmus, ktorý majú dobre nacvičený.

Marcové testovanie však ukázalo, že úplne iná situácia nastáva pri riešení úloh, kde treba spracovať viac krokov, kde je zložitejší kontext alebo treba vyhľadať významné informácie v texte. Potvrdilo sa, že majú problém vôbec prečítať zadanie úlohy s porozumením a dodržať pokyny.

Štátne, súkromné a cirkevné školy dosiahli v testovaní deviatych tried zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky približne rovnaké výsledky.

Minister Ján Mikolaj zo SNS hovorí, že Testovanie 9 je „korektným zrkadlom“, ktoré presne ukáže trendy v školstve. Od výsledkov sa bude odvíjať úprava štátnych vzdelávacích programov a dovzdelávanie učiteľov.

Lepší vo vyučovacom jazyku

Tohtoroční deviataci boli pri riešení testov úspešnejší ako vlaňajší, úroveň náročnosti zostala rovnaká.

Pri všetkých meraniach sa potvrdzuje, že deviataci sú najúspešnejší v literatúre, menej vo vyučovacom jazyku a najmenej v matematike. Na dobrej úrovni však vedia čítať texty s porozumením len s nižším stupňom náročnosti.

Aj v tohtoročnom testovaní dievčatá dosiahli o niečo lepšie výsledky ako chlapci. Súvisí to s ich vyšším záujmom o čítanie.

Bystrický kraj je najslabší

Výsledky škôl Banskobystrického kraja sú aj v tomto školskom roku najslabšie. Najšikovnejších žiakov majú v Prešovskom a Žilinskom kraji, v matematike aj v Košickom kraji.

Celková úspešnosť zo slovenčiny a literatúry bola 67,6 percenta, z matematiky 60,1 percenta. Slovenský jazyk a slovenskú literatúru napísali deviataci z maďarských škôl na 62 percent, maďarský jazyk a literatúru na 64,5 percenta.

Najvyššiu úspešnosť mali žiaci testovaní z ukrajinského jazyka a literatúry a to 79,2 percenta.

V marci písalo testy 47 533 deviatakov z 1461 základných škôl, z toho 44 627 zo škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 2867 s vyučovacím jazykom maďarským a 39 s ukrajinským. Zúčastnilo sa ho aj 2541 žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Máme na žiakov čas, hovoria malé školy

Dvadsiatke škôl sa v testoch zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky podarilo dosiahnuť 90-percentnú i vyššiu úspešnosť. Suverénne najlepší sú deviataci z Abraháma, ktorým málo chýbalo do stopercentnej úspešnosti.

Vynikajúce výsledky jedenástich deviatakov riaditeľku Základnej školy Michala Tareka v Abraháme Andreu Mericovú aj trochu zaskočili.

„My sme síce na decká od septembra dosť tlačili, venovali sme príprave maximum, sme malá škola, môžeme si dovoliť individuálny prístup, ale že to dopadne až takto dobre, to sme popravde nečakali,“ povedala. V príprave sa zamerali na čítanie s porozumením a do úmoru trénovali testy.

Triedny Marián Hrbán (na snímke s triedou) deviatakom už sľúbil aj odmenu, pôjdu na trojdňový školský výlet. „Sila tejto triedy je v tom, že sú dobrý kolektív, ktorý drží spolu,“ hovorí.

Aj v ďalších školách nám povedali, že za úspechom vidia individuálny prístup učiteľov a nekonečné opakovanie učiva.

(or)

Rodič si môže porovnať kvalitu školy

O výsledkoch testov sme hovorili s riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania ROMANOU KANOVSKOU.

V predchádzajúcich ročníkoch dopadli lepšie vidiecke školy. Ako obstáli teraz?
„Aj teraz sa medzi najlepšími školami vyskytujú vidiecke školy. Zaujímavejší je však iný pohľad; v dvadsiatke najúspešnejších slovenských škôl je desať takých, ktoré majú do 29 deviatakov a desať takých, ktoré majú od 30 do 74 deviatakov.“
Takže neplatí, že triedy s menším počtom žiakov bývajú úspešnejšie?
„Objektívnejší je pohľad na úspešnosť takej školy, ktorá má viac ako dve triedy žiakov deviateho ročníka, pretože v takom prípade sa už pod jej kvalitu podpisuje viac učiteľov a, samozrejme, sú hodnotené výkony širšieho spektra žiakov. Výsledky malej školy môžu byť do istej miery skreslené vplyvom jedného alebo dvoch učiteľov na jednu či dve triedy.“
Sú medzi dvadsiatkou najúspešnejších škôl aj stálice?
„Dá sa to tak povedať. V prvej dvadsiatke sa opätovne umiestnili štyri školy, ktoré v nej boli aj vlani. (Základné školy Vinné; Dobrá Voda, Slobodného slovenského vysielača Banská Bystrica a Žilina-Brodno.)“
Zverejníte rebríček škôl podľa úspešnosti ich žiakov v testoch?
„Rebríček zahŕňa aj hodnotiaci prístup a na definovaní indikátorov kvality ministerstvo školstva ešte stále pracuje. Aj to je dôvod, prečo nezverejňujeme rebríčky. Zverejnili sme však výsledky škôl, kde uvádzame priemernú úspešnosť školy z vyučovacieho jazyka a matematiky, ako aj percentil školy z týchto predmetov. Školy sme usporiadali podľa počtu žiakov, ktorí písali testy, aby si mohli porovnať svoje výsledky s približne rovnako veľkými školami v rámci ich kraja. Všetky výsledky sú na stránke www.nucem.sk.“
Štátna školská inšpekcia na nedávnom seminári v Bratislave konštatovala, že veľa učiteľov sa snaží ovplyvniť testovanie tým, že žiakom svojej školy pomáhajú. Čo s tým?
„V týchto chvíľach moji zamestnanci pripravujú hlbšiu analýzu odpovedí žiakov jednotlivých škôl v certifikačnom testovaní. Z analýzy by malo vyplynúť aj to, či boli žiacke riešenia ovplyvňované prostredím školy. Ak sa táto hypotéza potvrdí, máme pripravené návrhy na riešenia, ktoré predložíme ministerstvu školstva. Budú súvisieť najmä s prítomnosťou externého dozoru počas testovania na školách, aby sa zvýšila jeho objektivita.“
Viete o takých prípadoch?
„V oficiálnych inšpekčných správach o priebehu celoslovenského testovania deviatakov, ktoré dostávame od Štátnej školskej inšpekcie, nie je v zisteniach žiadna zmienka o odpisovaní alebo pomoci žiakom zo strany učiteľa.“

(jh)

Autor: or