Hľadanie spriaznených duší

Tridsaťšesťročná Anna žije tak ako väčšina zamestnaných matiek. Ráno vypraví dcéru do školy a potom sa ponáhľa do práce. Podvečer, keď končí v zamestnaní, tak sa zase ponáhľa za rodinou, aby pripravila večeru, skontrolovala dieťaťu domáce úlohy a trochu poupratovala. Cez víkend je rada, keď si popri domácich prácach a rodinných návštevách dokáže nájsť chvíľku pre seba, prečítať si niekoľko stránok z knihy, ktorá ju zaujíma, alebo si pozrieť s manželom zaujímavý film.

Občas si s nostalgiou prezerá fotografie zo študentských čias, na ktorých sa smeje s tromi najbližšími kamarátkami. Jedna z nich sa vydala do Ameriky, druhá síce býva o dve ulice ďalej ako Anna, ale keďže sú obe veľmi vyťažené, vidia sa maximálne dva-trikrát do roka. Pravidelne sa jej ozýva len tretia priateľka, ktorá zostala slobodná a bezdetná. Anna má však pocit, že si už nerozumejú tak ako kedysi, lebo ich životy sú príliš rozdielne. Bližšie sú jej kolegyne z práce, ktoré riešia podobné problémy ako ona. Lenže vzťahy s nimi už nie sú ani zďaleka také srdečné, ako boli kedysi s kamarátkami z mladosti.

Podobné pocity prežíva veľa ľudí v strednom veku. Akoby im kolobeh medzi prácou a rodinou nedával dostatok priestoru na pestovanie uspokojivých kamarátskych vzťahov. Možno čím sme starší, tým ťažšie si ich dokážeme udržať? Psychoterapeutka Katarína Karaszová si myslí, že v ranom veku je človek celkovo prispôsobivejší, a preto ľahšie nadväzuje kontakty: „Dieťa si nielen ľahšie vytvára priateľstvá, ale sa aj ľahšie čomukoľvek učí.

Nervová sústava je pružnejšia, rýchlejšie sa prispôsobuje novým podnetom. Formuje sa spôsob, akým človek bude v budúcnosti prežívať seba i svet okolo. Osobnosť je viac otvorená pre všetko nové, teda aj pre nových ľudí. V dospelosti človek stavia na týchto základoch, má už vytvorené isté postoje, hodnoty, záujmy, určitý životný štýl a neskorších priateľov si vyberá podľa toho.“ Inak povedané, ako štvorroční sa skamarátime na pieskovisku s hocikým, kto je približne v našom veku a má chuť sa s nami zahrať, ako štyridsaťroční si však už priateľov starostlivo vyberáme.

Ak sme ženou v domácnosti, pravdepodobne sa neskamarátime s riaditeľkou veľkého podniku, ak žijeme v solídnom domčeku na predmestí, nepokladáme za vhodných priateľov bezdomovcov. Výnimky možno existujú, ale to nič nemení na veci, že najlepšie sa aj tak cítime v spoločnosti ľudí, ktorí majú podobné profesijné zameranie alebo hobby, žijú v podobných rodinných pomeroch a nezarábajú oveľa viac ani menej ako my.

Vrana k vrane sadá

V posledných desaťročiach sa veľa hovorí o pocitoch odcudzenia, ktorými väčšinou trpia najmä obyvatelia veľkých miest. Paradoxne svoj podiel na tom majú aj najnovšie komunikačné technológie, ktorých úlohou je ľudí spájať. Ich výsledkom často je, že dávame prednosť mailovaniu a chatovaniu pred osobnými stretnutiami, čím sa v konečnom dôsledku ochudobňujeme o živé sociálne kontakty. Táto tendencia môže byť najviac nebezpečná u mladých ľudí, ktorí bytostne potrebujú priateľstvá, aby si osvojili určité komunikačné zručnosti, nevyhnutné na úspešné začlenenie do spoločnosti.

Udržiavanie priateľských vzťahov má však veľký význam aj v neskoršom veku. Podľa zaujímavej medzinárodnej štúdie, v ktorej výskumníci porovnávali zdravotný stav so životným štýlom respondentov z Veľkej Británie, Spojených štátov a Austrálie, sa potvrdilo, že ľudia, ktorí si aj v strednom a v staršom veku pestujú priateľstvá, sú menej chorí. Dokonca bývajú imúnnejší proti chrípke, zriedkavejšie dostávajú infarkt a na staré kolená menej trpia demenciou. „Živý spoločenský život sa pozitívne odzrkadľuje na centrálnom nervovom systéme a celkovom zdravotnom stave,” upozorňuje vedúci štúdie Alex Haslam z Univerzity v Exeteri.

Fungujúce priateľstvá môžu mať dokonca podľa neho podstatnejší vplyv na dĺžku života ako stravovacie návyky. Pritom nezáleží na tom, či sa počas života držíme stále tých istých priateľov, alebo ich občas vymeníme. Podľa holandského sociológa Geralda Mollenhorsta z Univerzity v Utrechte je napríklad normálne, ak okruh priateľov zmeníme približne raz za sedem rokov. Vo svojom výskume skúmal spoločenský život tisícky respondentov rôzneho veku.

Keď po siedmich rokoch porovnal zoznam ich priateľov, zistil, že väčšina ľudí sa stretáva s iným okruhom známych ako v minulosti. Zvyčajne to bolo dané zmenou zamestnania, bydliska, náplňou voľného času alebo rodinných pomerov. „Nie všetky priateľstvá musia pretrvať po celý život. Možno sme spolu potrebovali prejsť kúsok cesty v istej fáze života a vtedy to mohlo byť naozaj kvalitné a skutočné priateľstvo, ale už naplnilo svoju funkciu a ďalej už ideme každý sám. Každý má slobodu dávať smer svojmu životu a niekedy sa naše cesty môžu rozísť, ale to neznižuje hodnotu toho, čo sme si v minulosti vzájomne dali,” dodáva Karaszová.

Nikdy nie je neskoro

„Keby som nežil medzi ľuďmi, tak by som splesnivel. Prestal by som si variť kávu na kávovare a nemal by som dôvod dbať o seba,” povedal raz módny návrhár Wolfgang Joop. Touto jednoduchou vetou vystihol dôležitosť medziľudských vzťahov. Málokto si dokáže vychutnať život osamote, väčšina obyčajných smrteľníkov potrebuje podporu spriaznených duší, aby sa vedela z niečoho radovať alebo niečo v živote dosiahnuť. Deti si môžu časom zariadiť svoj nezávislý život, partner nás môže opustiť, ale priatelia zostávajú – to je nám všetkým jasné. Čo však robiť, keď sa dostaneme do podobnej situácie ako Anna a na kontakty s nimi jednoducho nemáme čas ani energiu?

Podľa Karaszovej to nemusí byť tragédia: „Je prirodzené a pochopiteľné, že ak má žena malé dieťa, potrebuje sa mu venovať viac ako priateľkám. Neskôr, keď dieťa podrastie, je len na nej, či si dokáže zorganizovať čas tak, aby žila nielen svoju rolu matky, ale aby zároveň ostala aj ženou partnerkou, venovala sa práci a popritom v sebe vytvorila aspoň kúsok priestoru pre priateľstvá, na ktorých jej záleží.” Našťastie, oprášiť staré kamarátstva alebo nadviazať nové sa dá vždy, dokonca aj v dôchodkovom veku, keď väčšina ľudí vypadne z pracovného rytmu a odrazu má viac voľného času.

Táto životná etapa je navyše špecifická v tom, že sa v nej mnohé rozdiely, ktoré nás škatuľkovali do rôznych rolí v strednom veku, pomaly stierajú. Bezdetná karieristka má zrazu bližšie k štvornásobnej matke, ktorej deti už defi nitívne vyleteli z hniezda, bývalá sexbomba už nie je o nič atraktívnejšia ako jej kedysi menej príťažlivá kamarátka, ktorá na ňu kedysi podvedome žiarlila. A tak sa možno stane, že po rokoch znovu objavíme čaro priateľstva. Samozrejme, za predpokladu, že naše vnútro rokmi nezatrpklo a zostalo voči ľuďom dostatočne citlivé a otvorené.

Súvisí schopnosť nadväzovať priateľstvá s vekom?
z vašich názorov na našej webovej stránke zena.sme.sk

Božena Kubovičová, Trnava

Bez ohľadu na vek dokáže vydržať priateľstvo, ktoré ani jedného z priateľov neobmedzuje, keď ani jeden neživí vzťah na úkor toho druhého. Keď si jeden pre druhého nájde čas aj vtedy, keď to možno nie je práve vhodné. Keď ľudia cítia vzájomne oporu, ale zároveň sa nezaťažujú navzájom viac, než je únosné. Energia medzi priateľmi musí byť vyvážená.

Martina Milčíková, Pezinok

Na nové priateľstvá nie je nikdy neskoro, ale aj tak majú pre mňa osobne najväčšiu cenu tie, ktoré som získala v ranom detstve. Mám tri takéto priateľky a znamenajú pre mňa veľa. Jedna má už vlastnú rodinu, ďalšia si ju zakladá, no a tá tretia je v zahraničí. Príde niekoľkokrát do roka a vždy sa všetky štyri stretneme, intenzívne na niekoľko dní. Rozprávame sa, spomenieme na staré časy, hovoríme o prítomnosti a plánujeme aj budúcnosť.

Svetlana Síthová, Bošany

Podľa mňa sa dá nájsť čas na priateľov vždy, aj keď nás zamestnávajú problémy s deťmi a rodinou. Vtedy si treba nájsť priateľku s rovnakým životným údelom, napríklad sa dá skamarátiť s mamičkami kamarátov našich detí.

K téme sa vyjadruje Katarína Karaszová, psychoterapeutka, www.terramedica.sk