Zelená pre kompost

Keď som si začínal pri zakladaní záhradky merať sily s mŕtvou pôdou, všetci ste mi radili aby som ju vylepšil kompostom. Nevedel som o ňom takmer nič. Iba to, že na každej záhrade je páchnuce miesto, kde sa hromadia zvyšky, aby o niekoľko rokov obohatili pôdu o živiny. Čím viac som však čítal články o kompostovaní, strácal som sa v postupoch, ktoré sa mi zdali byť čoraz zložitejšie. Ak má kompost vyzrieť v krátkej dobe a byť skutočne hodnotný, treba k tomu aj trochu vedy a skúseností. Je to, ako varenie. Buď na to máte, alebo nie. Skúsiť to však môžete vždy.

V správnej chvíli mi podal pomocnú ruku Mojmír Jirikovský z JRK Waste Management, ktorý toho o kompostovaní vie viac ako dosť. Namiesto toho, aby ma postrašil tým, že mi môj vlastný prototyp kompostéru na oživenie záhradky stačiť nebude, posmelil ma vybudovať si ďalší a skúsiť to aj tak, ako sa to robí na dnešných gazdovských dvoroch. V rýchokompostéri z recyklovaných plastov. Netrvalo dlho a už som rozbaľoval škatuľu s veľkým nápisom JRK-700 so stavebnicou pre dospelých.

Zostavenie bolo hračkou. Veľké plastové dielce skrotili kolíčky, poistky a zopár drobností. Výsledkom je vzdušná klietka s dvojicou vyberacích otvorov a veko s reguláciou vetrania. A keďže sa človek najlepšie učí na vlastných chybách, teraz už viem, že najlepšie je stavať ho v záhrade. Inak sa cez dvere nevmestí von.

Odhodlanie, kompostér a zopár organických zvyškov zo záhrady však nestačia na to, aby sa hmota uložená dnu začala meniť na výživný kompost. Mal som piliny, kôru zo stromov, suché zvyšky porastov, zeleninové zvyšky z kuchyne, kávu, čajové vrecká a predsa to nestačilo. Založenie kompostu si pýta ten správny čas. S trochou taktiky to potom už ide samo.

Braňo Moňok zo združenia Priatelia Zeme ma vystríhal pred chybami a podelil sa so mnou o pravidlá, ktoré si mám ctiť nadovšetko.

• Čím pestrejšie spektrum bioodpadov do kompostu poputuje, tým lepšie výsledky možno očakávať. V komposte existuje mnoho druhov baktérií a každé z nich si rady pochutnajú na čomsi inom. Najdôležitejšia je rovnováha medzi živou, zelenou zložkou a všetkým ostatným. Kým živé rastliny dodajú baktériám dusík, piliny a slama sú zdrojom uhlíka.
• Suroviny treba miešať a nie vytvárať z nich vrstvy, ktoré lahodia oku záhradkára. Baktérie nemajú autá, lietadlá, ani výťahy, aby si šli vždy uhryznúť potravu z tej vrstvy, ktorú potrebujú.
• Bez vody niet života. Ak jej je však prebytok, situácia tiež nie je iná. Ak je horúco, sucho a veterno, zalievať treba aj kompost. Treba ho však chrániť pred nadbytkom vody, a pred prívalmi dažďa, ktorý ho ochudobňuje o živiny.
• Baktérie však potrebujú nielen potravu a vodu, ale aj vzduch. Inak zahynú a kompostovisko s vôňou lesnej pôdy sa zmení na kvasiacu hromadu skazenej siláže. Existuje jediný spôsob, ako dostať do kompostu vzduch. Vidly na prehadzovanie.
• Viac je lepšie ako málo. Aby hmota začala pracovať a baktérie dokázali zvýšiť v kompostovisku teplotu hoci aj na 60 °C, potrebujú pracovať s masou materiálu. Ak sa podarí naplniť kompostér na jeden šup, je to výhra.

Lúky sa zelenajú, ľudia začínajú kosiť svoje okrasné trávniky a ja mám za sebou prvé skúsenosti. Dobre namiešaná kopa odpadu ožije už v priebehu dvoch dní a hromada, ktorá bola studená ako psí čumák je príjemne teplá a každým dňom sa zdá, že v kompostéri je čoraz horúcejšie. Nenašiel som odvahu použiť svoj jediný teplomer, ktorý používam pri výrobe syra na meranie teploty kompostu, môžem však povedať, že je určite teplejší ako ľudské telo.

Zistil som, že jediný kompostér nestačí. V jednom dozrieva vyvážená zmes surovín, v druhom skladujem hnedý materiál ktorý čaká na svoj čas a ten tretí sa prihlási k slovu, pri prvom čistení príbytkov pre živé tvory z môjho dvora.

Sledujte moje kroky na Facebooku a Twitteri, zdieľajte so mnou radosti i starosti.