Učiteľ už nemusí byť len poštárom informácií

Vyučovacie hodiny v niektorých školách majú zmenené tempo aj rytmus. Učitelia už žiakom vedomosti nevlievajú do hláv, vedú ich k tomu, aby rozmýšľali kriticky.

Učitelia často využívajú zážitkové vyučovanie, pri ktorom so žiakmi nesedia v klasickej triede, ale idú napríklad do parku. Takto vyzerala hodina prírodovedy detí zo Základnej školy v Budimíre. Pod fotografiou je jedna z básničiek tretiakov z otvorenej ho(Zdroj: MARCELA BAVOĽÁROVÁ)



BRATISLAVA. Na Slovensku je už takmer päťdesiat základných škôl, v ktorých zastarané vyučovacie metódy, bifľovanie a „nalievanie rozumu cez lievik“ už pred tromi-štyrmi rokmi nahradili novými metódami. Predbehli aj reformu vzdelávania, ktorá sa začala vlani.

„V školách, ktoré sa zapojili do projektu s názvom Škola, ktorej to myslí, je výučba, laicky povedané, 'postavená na hlavu'. Učitelia v nich už neplnia úlohu poštárov, ktorí žiakom doručujú hotové vedomosti, ale naopak, vyžadujú od nich, aby sa podieľali na ich hľadaní,“ povedal Pavol Pánik zo Združenia Orava.

Mení sa žiak aj učiteľ

V školách je podľa ich učiteľov iná atmosféra, chodia tam radi učitelia aj žiaci. „V pozitívnom zmysle slova sa zmenil vzťah medzi učiteľom a žiakom. Dnešných žiakov predsa nemôže učiť včerajší učiteľ predvčerajšími metódami,“ povedala riaditeľka Základnej školy v Budimíre Marcela Bavoľárová.

Ako vyzerá vyučovanie v škole, ktorej to myslí? „Aktívny je predovšetkým žiak. Veľmi dôležité je, že žiaci na hodinách častejšie zažívajú pocit úspechu, ich vedomosti sú komplexnejšie a trvácnejšie, neboja sa vyjadriť svoj názor či položiť zvedavú otázku,“ hovorí Bavoľárová.

Riaditeľka Anna Hudáková z Nižného Klátova oceňuje aj to, že na spoločných stretnutiach sa stmelil učiteľský kolektív a každý jeho člen je schopný uplatniť získané zručnosti v práci so žiakmi. Inovatívne metódy a formy sa teda budú uplatňovať systematicky, nie iba jedným učiteľom na jeho predmetoch.

A ešte na niečo učitelia poukazujú. „Zmenená atmosféra vyučovacích hodín dáva šancu prejaviť sa aj zakríknutejším žiakom,“ povedala Hudáková.

Deti sa učia navzájom

Základnú školu v Diviakoch nad Nitrou vlani do projektu nevybrali, tento rok sa im to podarilo.

O íčkovej opičke

Bola jedna opička, volala sa Škorička. Pracovala ako školníčka. Nebola to len taká obyčajná opička z íčkového lesíčka. Les bol jedna školička, viedla doň cestička. Vždy, keď žiačka Evička nevedela písať diktát, prišla táto opička a poučila ju o chybách. Aby potom mamička, keď sa vráti Evička, videla, že v žiackej knižke svieti zase jednička.

Emmka Štullerová,
Ferko Bínovský
„Toto vyučovanie je úplne o niečom inom, klasická hodina má iný rozmer, tempo, zmena rytmu deťom veľmi prospieva,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Gabriela Paulďurová.

„Nesedia 45 minút v lavici, pohybujú sa po triede, sú akční. Učia sa jeden od druhého, ale najmä vyjadrujú svoj názor, aj keď nie je správny,“ pochvaľuje si učiteľka. „V klasickej škole sme im vedomosti do hláv vtláčali hotové, teraz sa to zmenilo. Učia sa, ako sa majú učiť, vnímajú medzipredmetové vzťahy.“

Aktivity pomáhajú budovať dobrý vzťah so žiakmi, učia učiteľov, ako si získať ich dôveru, ako sa im priblížiť, pochvaľuje si Ľubomíra Holíková, riaditeľka Základnej školy Malonecpalská v Prievidzi.

Otvorené hodiny pre rodičov

V mnohých školách sa zmenila aj spolupráca s rodinou. Napríklad v Prievidzi robia týždeň otvorených dverí pre rodičov a predškolákov, aby sa zoznámili s novými formami výučby.

„Veď veľa rodičov netuší, ako sa pracuje napríklad s interaktívnou tabuľou,“ povedala Holíková. Rodičia sú podľa nej spokojnejší, keď vidia odľahčenú atmosféru v triedach a vyučovanie hrou.

Do mysliacej školy zapája rodičov aj málotriedka v Bešenove, ktorá má tento rok 20 žiakov. Jej riaditeľka a jedna z dvoch učiteliek Lívia Kuchtová povedala, že škole pomáhajú aj rodičia, ktorí sa napríklad práve teraz podieľajú na týždni hlasného čítania.

Učitelia učia učiteľov

V roku 2007 projekt vyhlásila Stredoeurópska nadácia (CEF) s podporou spoločnosti Slovnaft. Pavol Pánik, jeden z jeho zanietených propagátorov a lektor, vyzdvihuje najmä to, že podporuje u žiakov samostatné, tvorivé a kritické myslenie, schopnosť analyzovať informácie a efektívne vytvárať a vyjadrovať vlastný názor, čo „donedávna bolo v školách cudzie“.

V prvom roku sa v ôsmich vybraných školách vyškolilo spolu 250 učiteľov, v druhom roku v 24 školách viac ako 800. Dnes je zapojených ďalších 16 škôl. Šíreniu programu na školách výrazne napomáha aj to, že učitelia vybraných základných škôl vyškolení v prvom roku sa podieľajú na školení ďalších v nasledovných rokoch.

Dlhodobým cieľom nadácie je, aby každé dieťa malo v dostupnom okolí na výber školu, kde sa nové metódy vo výučbe používajú.

Ako tvorili rozprávku

Dokázali by ste za pätnásť minút napísať rozprávku? Tretiaci zo Základnej školy Vančurova v Trnave sana otvorenej hodine slohu pustili aj do veršov.

TRNAVA. Medzi školami, ktoré sa tento rok zapojili do projektu Škola, ktorej to myslí, je aj trnavská Základná škola na Vančurovej ulici.

Nedávno jej tretiaci na otvorenej hodine slohu ukázali (na snímke), aké zábavné môže byť vyučovanie a čo všetko sa dá za 45 minút stihnúť. Prišli k nim učitelia matematiky či fyziky z druhého stupňa aj hostia zo Združenia Orava.

Niektorí, ako napríklad Samko Stojka, po hodine priznali, že najskôr mali z toľkých ľudí strach. „Potom som pochopil, že nás neprišli kontrolovať a hodnotiť, a tak som sa už bavil,“ povedal.

„Témou slohovej výchovy bola rozprávka,“ hovorí triedna učiteľka pätnástich žiakov Ivana Klinovská. Mali ju napísať za pätnásť minút.

Pracovali v skupinkách, bez trémy. Pri brainstormingu, búrke mozgov, chrlili nápady, o čom by rozprávka mohla byť, kto by v nej mal vystupovať, podaktorí si ju aj zveršovali. V kresle pre hosťa potom autori svoje dielka prečítali.

Nové pojmy zhrnuli na záver na tabuľu a všetky informácie o rozprávke roztriedili. V reflexii sa vyjadrili k svojej práci.
(or)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  2. S dobrým pivom leto chutí
  3. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  4. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  5. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  6. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  7. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  1. Spomaľovači internetu v mobile – 5 tipov ako s nimi zatočíte
  2. Create your own map in a new museum
  3. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  9. S dobrým pivom leto chutí
  10. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 205
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 24 477
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 22 339
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 764
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 168
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 578
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 993
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 270
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 004
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 948

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRA TKAČENKA

Tri mýty o brexite

Briti už si hrozienka vyberať nebudú.

Píše Vladimír Bednár

Potrebujeme 14 strojov. Ale najmä kvalitnú diskusiu

Vôbec nejde o počet stíhačiek. Ale o to, či obranu riadia kompetentní ľudia.

Neprehliadnite tiež

Slovenky organizujú islandský festival: Objednať si ich kapelu je drahé

Regina Ulejová a Laura Lovišková približujú, ako sa organizuje festival.