Dvadsaťsedemročná Lucia bola s Lukášom zasnúbená už rok, a to napriek tomu, že sa ustavične hádali. Nakoniec sa rozhodli spečatiť svoju lásku zvonmi v kostole a malými symbolmi vernosti. Harmónia v ich dome však nevydržala dlho. Všetci sa Lucii čudovali, prečo si Lukáša vôbec brala. Neustále ju upozorňoval, že zle utrela prach, prečo nenavarila, neupratala – jeho mamička by to tak nikdy nenechala...
A vlastne veľmi pribrala, mala by so sebou začať niečo robiť. Lucia si myslela, že po svadbe jej začne doma trochu pomáhať, veď chceli mať bábätko. Domov chodila z práce neskoro a jednoducho sa nestíhala sama starať o celú domácnosť. Keď niečo navarila, tak jej to akurát ofrflal a často si radšej objednal pizzu. Stále však verila, že sa zmení. Možno, keď sa im narodí dieťa...
„Jedným z najväčších ženských omylov je viera, že muža zmení dieťa, čo má svoje logické opodstatnenie, pretože ženu spravidla zmení. Otcovské pudy však vychádzajú z inej podstaty než materské, lebo mužom – lovcom matka príroda predurčila iné poslanie než ženám – strážkyniam ohňa. Majú za úlohu pritiahnuť domov mamuta, aby nasýtili rodinu. Brániť ju pred nebezpečenstvom a hlavne zachovať rod rozsievaním semena. Starostlivosť o potomstvo je podľa nich čisto ženskou záležitosťou.
Dnes, samozrejme, existujú aj muži, ktorí sa dávno posunuli od tejto prehistorickej teórie. Tých však treba hľadať, pretože účinnejšia a efektívnejšia je prevencia než prevýchova,“ vysvetľuje psychologička Andrea Čanigová. Mali by sme si teda vyberať takého muža, ktorého netreba neskôr meniť. Alebo sa s jeho nedostatkami zmieriť a naučiť sa s nimi žiť. Veď každý vzťah je predovšetkým o vzájomnej tolerancii.
Muž nie je z plastelíny
Vo väčšine prípadov však podobne ako Lucia veríme, že sa náš milý časom zmení. Dokážeme ho vyformovať na svoj obraz? Muž predsa nie je kúsok hliny, ktorý by sme mohli tvarovať, ako sa nám zapáči. Ako sa hovorí: „Starého psa novým kúskom nenaučíš.“ Prečo potom máme často nutkanie meniť ho? Ženy sú tvorkyne, ktoré sa snažia stále niečo zlepšovať. A tak je to aj s našimi partnermi. Nechceme ich komandovať alebo ovládať, ako si to často naše polovičky myslia, väčšinou sa im snažíme len pomôcť, aby sa stali lepšími, aby niečo v živote dosiahli.
Či už svojho muža nenápadne „postrkávame“, aby si našiel lepšiu prácu, aby zlepšil svoju životosprávu, alebo sa ho snažíme naučiť pomáhať v domácnosti. Na druhej strane je prirodzené, keď sa dvaja ľudia žijúci pod jednou strechou a platiaci jednu hypotéku navzájom prispôsobujú a ovplyvňujú, aj keď si to možno ani neuvedomujú. Má však nejaké opodstatnenie cieľavedomá snaha o prevýchovu partnera? „Z psychologického hľadiska platí jediná zákonitosť: človek sa dokáže zmeniť iba vtedy, keď to sám chce. Podnetom na zmenu, a to či už zbavenia sa zlozvyku, závislosti, rôznych postojov, spôsobov správania, môže byť v prvom pláne vonkajšia motivácia – partnerka, deti, kamaráti, ale trvalá zmena môže prísť iba vtedy, ak sa táto motivácia zvnútorní,“ upozorňuje poradenská psychologička Čanigová.
Každý z nás si do vzťahu prináša určité skúsenosti z rodiny, kde vyrastal. Tieto odpozorované modely správania sa potom neskôr prenášajú do našich predstáv o partnerstve a spoločnom živote. „Na začiatku vzťahu, keď sú obaja partneri veľmi zaľúbení, dokážu svoje očakávania odložiť. Vtedy sa viac prispôsobujeme tomu druhému a tolerujeme jeho prípadné nedostatky. Až keď sa vzťah dostáva do akejsi „stredovej“ fázy, pomaly, ale iste, si začíname viac všímať aj negatívne stránky svojho partnera alebo partnerky a presadzovať svoje predstavy, požiadavky, zvyklosti,“ vysvetľuje Andrea Čanigová.
Podľa odborníčky je miera, do akej si nechá muž zasahovať do svojich zvyklostí a postojov z domu, závislá najmä od jeho dominantnosti či submisivity, od fungovania mužského modelu v rodine, od spôsobov správania otca v rodine a tiež od spôsobu komunikácie s partnerkou. Aj miera, s akou sa bude snažiť žena svojho manžela prevychovať, závisí od viacerých faktorov. „Závisí to predovšetkým od ženského modelu, ktorý videla vo svojej pôvodnej rodine, od správania matky k otcovi aj k iným mužom v domácnosti, od poradia medzi súrodencami a od osobnostných predispozícií.
Ak mala napríklad žena dominantnejšiu matku a je navyše najstaršia medzi súrodencami, má tendenciu kontrolovať, riadiť a bude mať pravdepodobne aj väčší sklon svojho muža prevychovávať. Na to, aby mohli takéto páry fungovať, musia existovať muži, ktorí sa nechajú formovať a viesť životom. Sú radi, keď za nich rozhoduje partnerka, ale zároveň to musí byť žena, ktorá je ochotná takto fungovať a 
táto rola jej vyhovuje,“ tvrdí psychologička.
Keď ona to uprace
Pomerne častým problémom býva v domácnostiach poriadkumilovnosť, respektíve neporiadnosť niektorého z partnerov. Priznajme si, že častejšie sme to my ženy, ktorým prekáža, keď si náš miláčik nevie zaniesť špinavé ponožky do koša na bielizeň alebo keď si po sebe neumyje tanier. Máme sa vôbec pokúšať naučiť ho zvládnuť tieto činnosti alebo ak sa to nenaučil doma, máme to radšej hneď vzdať?
„Ak funguje náš vzťah na báze otvorenej a priamej komunikácie, kde slovo „my“ má väčšiu váhu než „ja“, nemal by byť problém dohodnúť sa na jasných pravidlách rovnocenného podielu na domácich prácach. Treba si potom len občas v duchu pripomenúť, že jeho ponožky pri posteli sú len jeho, neporiadok v skrini medzi jeho oblečením tiež len jeho a neumytý riad po spoločnej večeri je aj jeho. Rozhodne treba vydržať a byť dôsledná. Ak sa totiž nezvládneme pozerať na horu riadov hromadiacich sa v kuchyni, hoci bol v umývaní na rade partner, a umyjeme ich zase my, nikdy neuspejeme pri budovaní jeho poriadkumilovnosti.
Nepomáha krik, plač ani výčitky,“ upozorňuje Čanigová. Najlepší je pokojný rozhovor, v ktorom partnerovi jemne naznačíme, čo si želáme a dohodneme sa s ním na rozdelení povinností. Ani Lucii sa napokon neosvedčili neustále hádky s manželom, ktorý jednoducho nebol ochotný zmeniť svoje návyky a prispôsobiť sa. Pomôcť svojej žene v domácnosti? Asi žartujete! To by bolo pod jeho úroveň! Bohužiaľ, vzťah vie niekedy stroskotať aj na takýchto „maličkostiach“.
Podľa psychologičky Andrey Čanigovej si treba uvedomiť, že isté postoje a návyky našich mužov sa dajú formovať alebo minimalizovať, ale na čo by sme mali vopred zabudnúť, je zmena ich podstaty. Netreba sa pokúšať urobiť z alkoholika abstinenta, z bohéma zodpovedného a svedomitého otca rodiny, zo sukničkára monogamný typ. Je na každej žene, či chce žiť život večnej obete po boku takéhoto muža, alebo naopak, nezávislej, zdravo sebavedomej bytosti, ktorá si je vedomá svojich túžob a možností.JANA (28), vydatá
Myslím si, že v zásadných veciach partnera nie je možné zmeniť. Treba ho predovšetkým dobre poznať so všetkými pozitívami aj negatívami skôr, ako sa žena rozhodne pre spoločný život. Vyvaruje sa tak mnohým sklamaniam a falošným očakávaniam. Aj ja som sa však pokúšala svojho manžela zmeniť, asi ako každá. Ale skôr išlo o maličkosti ako pomoc v domácnosti, kreativita pri riešení spoločného voľného času či viac samostatnosti pri riešení banálnych problémov. 
PAVOL (29), slobodný
Zmeniť asi nie, skôr ovplyvniť. Napríklad moja priateľka mala na mňa pozitívny vplyv hlavne čo sa týka vzdelávania. Pretože sama študuje, tak som si pri nej zlepšil angličtinu a konečne som sa odhodlal podať si prihlášku na vysokú školu.
LENKA (19), slobodná
Dokáže, ale je to vzájomné, rovnako on vie zmeniť ju. Žena by na to však mala ísť veľmi pomaly a postupne, inak by ho mohla vystrašiť. Hlavne ho nesmie do niečoho nútiť a kričať na neho. Treba sa tešiť aj z maličkých víťazstiev, napríklad, keď si umyje po sebe pohár (úsmev). Mne sa podarilo svojho partnera priviesť k zdravšiemu stravovaniu.
ANDREA (33), vydatá
Verím tomu, že žena môže čiastočne zmeniť svojho partnera, keď používa tie správne presvedčovacie ženské techniky. Avšak máloktorá partnerka má dosť trpezlivosti a chuti používať takúto taktiku, a preto sa to nezaobíde bez hádok. Ak sa to niektorej podarí, klobúk dolu. V podstate celý vzťah je o kompromisoch a pokiaľ sú vo vzťahu dvaja rozumní ľudia, ktorí v ňom chcú aj naďalej zotrvať čo možno najpríjemnejšie a najdlhšie, menia a obrusujú svoje správanie. BRANISLAV (27), slobodný
Podľa mňa dokáže, ale iba ak to muž chce. Napríklad, keď mu tá zmena vyhovuje, ale nie je schopný ju urobiť sám. Ak sa žena snaží zmeniť muža, ktorý o to nestojí, výsledkom bude len nervozita vo vzťahu. Ja som nemal nikdy pocit, že by sa ma snažila moja partnerka nejakým spôsobom zmeniť. S každou som bol doteraz preto, lebo sme si mysleli, že si navzájom vyhovujeme. Teda až do momentu, keď si to jeden z nás prestal myslieť (smiech). 
FRANTIŠEK (54), ženatý
Čiastočne ho podľa mňa dokáže zmeniť, ale záleží na tom, v čom ho chce zmeniť a ako ho motivuje. Ja mám stále pocit, že sa ma moja manželka pokúša zmeniť – či už moju životosprávu, alebo niektoré zlé návyky, ale zatiaľ sa jej to veľmi nedarí.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
