Váš syn má dnes tri roky, už vás vníma v televízii? Slovenská herečka a moderátorka, dcéra herca Ľubomíra Pauloviča. Vybrala si štúdium produkcie a manažmentu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU, no po dvoch rokoch svoje rozhodnutie zmenila a zvolila si herectvo. Po jeho úspešnom absolvovaní pracovala ako televízna rosnička, do širšieho povedomia divákov sa dostala ako Ria v seriáli Panelák. Momentálne účinkuje v televíznom seriáli Prvé oddelenie, na doskách SND v predstavení Večera a v tanečnej súťaži Showdance. Okrem televíznych a divadelných angažmánov sa venuje moderovaniu firemných podujatí a príležitostnému spevu. So svojím partnerom, fitnes trénerom Petrom, vychovávajú malého syna Jakuba.
Keď odchádzam, spýta sa ma: „Maminka, kam ideš? Na políciu alebo tancovať?“ Prípadne mi dá papierové detské peniaze a povie: „Kúp si niečo a vráť sa skoro!“ (smiech) Najmä v posledných týždňoch som s ním trochu menej, ako by som chcela. Ale čoskoro si to vynahradíme. V lete je práce menej, budeme mať na seba viac času, a na to sa teším. Dieťa potrebuje oboch rodičov.
Kto sa o neho stará, kým ste v práci?
Snažím sa naplánovať si aktivity na čas, keď je Kubko v škôlke. Samozrejme, nie vždy sa to dá. Máme šťastie, že môj partner si môže prácu prispôsobiť. Takže keď mám nakrúcanie seriálu alebo tréningy, stará sa o neho on. Peťovi však pomaly ukrajujem aj ten zvyšok času, ktorý mal vyhradený na svoju vlastnú realizáciu, a tak sa z neho stáva muž v domácnosti. Uvedomujem si, že to nie je dobré, pretože každý chlap potrebuje určitý osobný priestor na nadýchnutie, ale dúfam, že sa to v najbližšom čase upraví.
Vyštudovali ste herectvo, ale na rozdiel od vašich kolegýň a kolegov sa mi zdá, akoby ste boli vo svojej brandži stále len jednou nohou. Čím je to?
Môj otec má na to skvelý výraz - keď sa ho niekto spýta, ako sa má, tak odvetí: „Len si tak poprdkávam.“ (smiech) A presne toto vystihuje aj môj život a zatiaľ mi to tak vyhovuje. Pre mňa je prvoradé, aby som si v živote zachovala tú správnu rovnováhu. To znamená, že dva dni napríklad intenzívne nakrúcam, prípadne moderujem a ďalšie dva dni venujem starostlivosti o malého, partnera, domácnosť a nezabúdam ani na seba.
Takže netúžite po dobrých rolách v divadle alebo vo fi lme?
Zatiaľ mi celkom stačí to, čo mám. Mám zdravé, životaschopné dieťa, tolerantného partnera, ktorý pomôže a poradí, na ktorého sa dá spoľahnúť, a navyše prácu, ktorá ma baví a napĺňa… Čo potrebujem viac? Práca v divadle je krásnym poslaním, ale časovo aj psychicky veľmi náročným. Z nevydarených kastingov, konkurzov a hereckých príležitostí sa nezbláznim, aj tak viem, že v živote sa okrem rodiny budem venovať aj niečomu inému, ako sú herectvo a moderovanie. Navyše, občas mám pochybnosti, či je herectvo naozaj pre mňa…
Naozaj?
V škole sme sa učili Stanislavského metódu. Často si spomínam na jednu vetu, že herectvo je duševná a fyzická prostitúcia. A je to naozaj tak. Dobrý herec by nemal mať problém odosobniť sa, nechať sa zmlátiť alebo zmlátiť niekoho iného, bozkávať sa s iným hercom, ukázať sa nahý. A ja cítim, že pre mňa to až také jednoduché nie je. Na herečku som asi príliš precitlivená a emotívna. Všetko vnímam veľmi osobne, dokonca som si nezvykla ani na tvrdých a prísnych režisérov. Možno je to pre nedostatok hereckých skúseností, neviem.
Jedna herečka mi raz povedala, že prežijú iba tí, ktorí vedia zaklopať na správne dvere. Ale vy asi nechcete klopať, že?
Za ničím sa nepachtím, no klamala by som, ak by som tvrdila, že netužím po veľkej fi lmovej postave. Pred rokom som bola na kastingu v Prahe, išlo o lákavú ponuku a zaujímavý fi lm. No nakrúcanie prebiehalo dva mesiace v Česku. Ak by ma vybrali, jedinou možnosťou by bolo Kubka s Peťom vziať so sebou, čo je pre mňa neprijateľné. Nemôžem ich vytrhnúť z ich prostredia, z práce, zo škôlky!
Netrápi vás to niekedy?
Možno niekedy, ale môj partner ma zvyčajne uteší slovami, že príde niečo lepšie a zaujímavejšie. A väčšinou sa to nejakým zázrakom aj splní bez toho, aby som sa o to urputne snažila. No ak chcem, viem byť aj správne zanietená. Snažím sa na sebe pracovať, nestáť na mieste, nevzdávať sa. Verím, že môžem byť spokojná, šťastná a vyrovnaná, aj keď nebudem patriť medzi hereckú špičku a nevyhrám OTO.
Medzi Jakubkovým otcom a vami je sedemnásťročný vekový rozdiel, nie je to veľa?
Podľa mňa je to len výhoda. Vďaka svojmu veku má už istý nadhľad a vie, čo je v živote podstatné a čo nie, je zodpovedný a tolerantný. Takéhoto partnera potrebujem, pretože herci a najmä herečky sú akosi prirodzene viac zahľadené do seba. Občas to pozorujem aj na sebe. Keď mám veľa práce, zrazu sa s Petrom prestávame rozprávať o nás dvoch, bavíme sa iba o mne. Riešim svoje oblečenie, čo som kedy povedala, ako som čo zahrala a zabúdam na oveľa dôležitejšie veci. Keď to potrebujem, Peťo ma hravo vráti do reality a vtipne uzemní. Už bol ženatý, takže vie, čo znamená rodina a váži si to. A ja si vážim jeho, pretože sme naozaj sami a nemôžeme si dovoliť zveriť Jakubka starým rodičom...
Ako to?
Peťovi rodičia už, žiaľ, nežijú. Moja mama býva až v Martine a otec je nesmierne zaneprázdnený - je starostom, režíruje, hrá… Naša babka kedysi hovorievala, že sa nedá sedieť jednou riťou na desiatich hodoch (smiech). Takže na seba nemáme toľko času, ako by sme možno chceli.
Čo hovorí na vaše hranie otec?
Tipujem, že vie aj poriadne skritizovať... Nevyžadujem prehnanú chválu a obdiv. Ale väčšia podpora by určite bodla! Otec mi na výkon v tanečnej súťaži povedal: „Fajn, no vieš to aj lepšie.“ Peter konštatoval niečo podobné, mama ma trošku pochválila, ale tiež podotkla, že som mala príšerný kostým. Takéto úprimné reakcie sú síce fajn, na druhej strane nad nimi potom zbytočne špekulujem a trápim sa. Aj preto sa snažím svojho Kubka čo najviac podporovať a chváliť, keď sa mu niečo podarí.
Vaši rodičia sa rozviedli, keď ste boli ešte veľmi malá. Nie je to jeden z dôvodov, prečo tak lipnete na rodine?
Určite mám rozchod rodičov niekde v podvedomí. A rovnako aj moja sestra Terezka, ktorá má podobne silný vzťah k rodine ako ja. Otcovi sa v istom období začalo dariť, sypali sa mu ponuky na fi lmy a predstavenia, presťahoval sa do Bratislavy, kde ho čakala obrovská kariéra. Rodičia sa navzájom odcudzili a nasledoval rozvod. Je prirodzené, že možno aj preto sa siloumocou snažím, aby sa také niečo nestalo mne a mojej rodine. Úplnú rodinu nič nenahradí…
S otcom ste sa neskôr stretávali?
Vždy cez prázdniny, takže nám bol logicky vzácnejší. U jeho mamy, teda našej babky v Prašiciach sme trávili aj Vianoce aj leto a otec sa nám po celý čas staral o skvelý program. V zime nám urobil parádnu sánkarskú dráhu, ktorú vysvietil lampiónmi, v lete nám robil táboráky, takže chvíle s ním sme si naozaj užívali.
Neboli ste na neho nahnevaná?
Je to zvláštne, ale vlastne som sa s ním o tom nikdy nerozprávala. Nie preto, že by to bolo medzi nami akési tabu, ale... je to skôr jedna z vecí, ktorú by bolo zbytočné rozpitvávať, pretože obaja aj tak vieme, čo si myslí ten druhý. Paradoxne, rozvod rodičov som kedysi vyčítala skôr chúďatku mame, pretože som viac lipla na otcovi. Deti vedia byť dosť kruté a nespravodlivé, pamätám si, ako som jej občas z trucu povedala, že otecka ľúbim viac. Mala to s nami ťažké, zrazu musela aj zarábať, aj nás vychovávať, aj byť milá, aj sa nám starať o zábavu. A ja som jej to veľmi neuľahčovala, hlavne v puberte.
Naozaj? Nevyzeráte na to, že ste boli problémovým dieťaťom!
No vidíte, a pritom sa so mnou poriadne natrápila. Neučila som sa, neposlúchala, blicovala som jedna radosť. A možno aj štúdium herectva som si tak trochu vybrala z trucu. Alebo skôr preto, aby som dokázala, že som taká talentovaná ako môj otec. Najskôr som dva roky študovala produkciu, no tajne som sa prihlásila na prijímačky na herectvo a... čo sa nestalo? Pán Huba s pani Vášáryovou ma zobrali do ročníka. Ako študentka som sa však nebola ochotná oddať herectvu tak ako napríklad moji spolužiaci. A možno aj to je jeden z dôvodov, prečo tak úplne nepatrím do hereckého sveta.
Vedeli by ste si predstaviť aj inú prácu?
Pokojne! Herectvo neberiem ako nejaké zvláštne poslanie alebo cieľ. Skôr ako jednu nesmierne zábavnú a milú časť života, aj ako prostriedok, vďaka ktorému si môžem dopriať všeličo iné. Baví ma cestovať, preháňať sa na vodnom skútri, lietať v balóne… Nedávno som si vyskúšala zoskok padákom nad morom aj nad lyžiarskym svahom, v budúcnosti túžim spoznať Tibet, Čínu, Indiu... Som dosť veľký blázon, stále mám v pláne kopu vecí, ktoré chcem spoznať a vyskúšať.
Veronika Paulovičová (30)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
