Čo číta mládež?

Štatistiky knižníc a prieskumy hovoria jasne, počet mladých čitateľov beletrie klesá. V prieskume Literárneho informačného centra z roku 2008 dokonca dosiahol úplné dno – každodenné čítanie potvrdilo 0,0 percenta mladých ľudí vo veku 15 až 17 rokov. Nelichotivo dopadol aj prieskum čítania mládeže v Bratislavskom kraji z roku 2008, ktorý sa uskutočnil na vzorke detí vo veku 13 až 19 rokov. Z výskumu vyplynulo, že viac než polovica mladých nenavštevuje žiadnu knižnicu a približne pätina neprečítala v minulom školskom roku ani jednu knihu.

Internet verzus literatúra Pracovníci knižníc a pedagógovia bijú na poplach. Pre ďalších je pokles čítania prirodzeným vývojom, ktorý súvisí s nástupom nových technológií. Stane sa z Karla Maya iba meno, ktoré bude známe pre úzku skupinu zasvätených dôchodcov? A bude to vôbec niekomu prekážať? Čítanie a znalosť literatúry sa cenili pred nástupom televízie, rádia, dokonca pred vynálezom kníhtlače. Bolo by teda nezmyslom predpokladať, že internet nahradí znalosť diel klasikov. Čisto teoreticky by sa z nového média mohol stať prostriedok, vďaka ktorému sa dostanú tínedžeri ľahšie k originálu Dostojevského. Platilo by to však len vtedy, ak by mali tínedžeri o Dostojevského záujem.

K základnej dejovej línii sa síce dopátrajú rýchlosťou blesku, no na samotné dielo im nezostane ani čas, ani čitateľské zručnosti. „Treba uznať, že dnešní tínedžeri sú informačne zručnejší ako väčšina dospelých. Internet je pre nich ako informačný zdroj na prvom mieste bez ohľadu na kvalitu, vierohodnosť a spoľahlivosť informácií. Všetko je zhustené do zopár základných bodov, navyše, často s gramatickými chybami. Dlhší a súvislejší text nielenže čítať nechcú, ale čo je horšie, ani nevedia, “ upozorňuje riaditeľka Staromestskej knižnice v Bratislave Judita Kopáčiková.

Ľudmila Hrdináková z Katedry knižničnej a informačnej vedy potvrdzuje: „Dnešný tínedžer si prečíta jednoduché texty na základnej úrovni, no nedokáže s nimi ďalej pracovať. Nie je schopný dedukcie, nevie si pospájať súvisiace informácie, logicky ich zhodnotiť a vyvodiť si z toho záver.“ Úroveň čítania je zdokumentovaná aj pravidelnými nadnárodnými monitormi gramotnosti detí a mládeže, do ktorých sa už druhýkrát zapojila aj Slovenská republika. Výsledok? „Desaťročné deti dopadli spomedzi ostatných krajín priemerne, pretože u nich ešte badať pozitívny vplyv školy a rodičov.

Pri pätnásťročných sme skončili tretí od konca spomedzi štyridsiatich krajín OECD,“ upozorňuje Hrdináková. V podstate sa niet čomu čudovať. Vo veku 15 rokov je trávenie voľného času v zaprášenej knižnici prinajmenšom... výstredné. Čítanie literatúry neznamená iba prienik do vysokej sféry umenia, ale aj rozvoj intelektu a slovnej zásoby. „Pri čítaní nútime náš mozog k množstvu úkonov. Musí rozpoznať písmená a slová, rozpoznať ich význam, pochopiť význam celej vety a nielen to, musí pochopiť aj podtext, teda to, čo je povedané medzi riadkami.“ hovorí Hrdináková a tvrdenie dokladá zaujímavým pokusom, ktorý sa uskutočnil v istej škole vo Veľkej Británii.

Žiakom dali prečítať celú ságu o Harrym Potterovi a zistili, že ich študijné schopnosti a známky sa následne zlepšili. Hrubá sága vytrénovala schopnosť detí rozumieť textu a donútila ich k intenzívnemu premýšľaniu. Možno ešte dôležitejším prínosom literatúry je rozvoj citového života a sociálnych emócií. „Aj psychológovia prišli na to, že citom sa človek učí cez slová. Platí to najmä pre deti v útlom veku, ktorým chýba schopnosť odosobniť sa od hlavného hrdinu. Vo fi lme sa nešťastie alebo šťastie odohráva niekomu inému, pri čítaní ho deti prežívajú „na vlastnej koži“. Vidieť im to na tváričkách, gestách, občas aj vykríknu, zapchajú si uši, pretože sa boja, čo bude nasledovať. A práve takto sa učia citom a schopnosti empatie,“ hovorí Hrdináková.

Deti chcú horory Počas potterománie sa knihy hemžili kúzlami a čarodejníkmi, teraz letia upíri. O tom, či sú najvhodnejším námetom literatúry pre mládež, špekuluje nielen cirkev, ale často aj rodičia. „Predovšetkým u mladých ľudí sa stáva, že si ako vzor správania vyberú práve negatívnu postavu. Aj preto bolo vo svete zaznamenaných zopár javov, ako napríklad šikanovanie, ktoré sa dávali do priamej súvislosti s potteromániou. Za takéto javy však nemôže literatúra, ale spoločnosť, teda najmä čitateľ s určitými morálnymi vlastnosťami a výchovou,“ upozorňuje Hrdináková.

A čo námietky proti mágii? Ak by sme ich akceptovali, na zoznam zakázanej literatúry by patrila väčšina Dobšinského rozprávok. Ďalšie výhrady k dnešnej literatúre pre mládež sa týkajú jej povrchnosti. Podrobné psychologické kresby by tínedžerov unudili na smrť, namiesto nich je tu rýchly, a najmä, stručný dej s množstvom akcie. Máme byť radi, že mládež číta aspoň niečo? „V momentálnej situácii si trúfam tvrdiť, že je fajn, ak mladí čítajú akékoľvek knihy. Neskôr im už jednoduchšia literatúra nebude stačiť a siahnu po niečom náročnejšom,“ hovorí Judita Kopáčiková a k jej názoru sa prikláňa aj Ľudmila Hrdináková. Ako však mladých prilákať k literatúre?

Rap o čítaní Vzťah ku knihám je potrebné budovať od útlej mladosti, v podobe rodičovského čítania rozprávok malým deťom. Nezastupiteľnú úlohu má aj škola, množstvo projektov na podporu čítania funguje aj na úrovni knižníc. „Čo sa týka samotných tínedžerov, myslím, že schodnou cestou by bolo ponúknuť im správne vzory, ktoré im naznačia, že čítanie je niečo „in“. Slovenské mediálne celebrity sa chvália majetkami a sexuálnymi aférkami, no v zahraničí badať opačný trend.

V USA sa nedávno uskutočnil veľký projekt Big Lunch na podporu čítania u školákov, v rámci ktorého sa predstavitelia veľkých korporácií stretávali v jedálňach so školákmi a rozprávali o zaujímavých knižkách. V podpore čítania je napríklad aktívny aj herec Denzel Washington, hudobná stanica MTV sa zasa zapojila do projektu o knihách Jump Start, zameraného na deti v predškolskom veku, ale aj tínedžerov, ktorých prizýva k atívnej účasti.

Na serveri YouTube sa dá dokonca nájsť videoklip, kde afroamerický raper veršuje o knihách a dôležitosti čítania – samozrejme, drsným slovníkom, typickým pre danú subkultúru,“ hovorí Ľudmila Hrdináková. Prvá lastovička sa v najbližších dňoch črtá aj na Slovensku. Je ňou veľká celonárodná interaktívna anketa Moja naj kniha, spojená s piatimi televíznymi galaprogramami a množstvom sprievodných akcií. Program je v licencii britskej BBC, ktorá ho prezentovala pod názvom Th e Big Read. Vo Veľkej Británii, Nemecku, Maďarsku, Bulharsku a Česku zožal projekt obrovský úspech. Slovenská televízia ho trochu nešťastne zaradila do programovej ponuky Dvojky. Ako sa popasuje s výzvou, uvidíme už 28. apríla.

Čo poteší tínedžerov?

Upíri, draci, strach a city - hovoria zástupcovia vydavateľstiev a kníhkupectiev.

V kníhkupectvách siete Panta Rhei vedú upíri, konkrétne sága Twilight. „Početný fanklub majú aj knihy momentálne najúspešnejšieho domáceho autora historicko-dobrodružnej a fantastickej literatúry, Juraja Červeňáka, ktorý vydal doteraz v Česku 18 románov,“ hovorí marketingová manažérka kníhkupectva Eva Rezníková.

Upírska tematika ide na odbyt aj v kníhkupectve Martinus. Medzi chlapcami je obľúbený román Brisingr s dračou tematikou, stabilne sa predáva aj všetkých sedem zväzkov Harryho Pottera.

Vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ letia najmä knižky autoriek v tínedžerskom veku, Dominiky Ponechalovej a Zuzky Šulajovej. „S enormným úspechom sa stretol najmä Džínsový denník Zuzky Šulajovej, v súčasnosti je v predaji jeho druhá časť,“ prezrádza riaditeľ vydavateľstva Martin Chovanec.

Z produkcie vydavateľstva Ikar sa záujmu teší séria kníh s názvom Škola noci. „Rekordy predajnosti láme aj dobrodružná Ľavá ruka Boha od autora Paula Hoffmana, ktorú čítajú aj chlapci, aj dievčatá. Medzi mladšími dievčatami letia knižky Meg Cabotovej,“ hovorí PR manažérka Mária Lešková.

V Slovarte letia knihy autorky Jacqueline Wilsonovej alebo autorky série Gossip Girl, Cecily von Ziegesarovej. Chlapci zasa hltajú upírske dobrodružstvá Darrena Shana či napínavú sériu šokujúcich tajomstiev Prípad Joshua.

Vo Fragmente idú na odbyt série Podzemie a Percy Jackson. Vydavateľstvo vkladá nádeje aj do pôvodnej slovenskej fantasy série Mariotovi dediči z pera študentky Marje Holecyovej, ktorá sa odohráva v slovenských mestách a dedinách.

Knihy vašej mladosti

V internetovom prieskume magazínu smeŽeny si za knižku svojej mladosti zvolilo najviac respondentov román Anna zo Zeleného domu, nasledovali romány Vajce a ja a Mary a ja od Betty MacDonaldovej, Klobučníkov hrad od A. J. Cronina, rôzne knižky Karla Maya a Jula Verna, Kto chytá v žite od J. D. Salingera a iné.

Z PRÍSPEVKOV ČITATEĽOV VYBERÁME:

Mojou obľúbenou knihou bol román J. D. Salingera Kto chytá v žite. Najskôr som ju vyhrala v školskom kole Hviezdoslavovho Kubína, no zdala sa mi strašná. Až pokým som sa do nej poriadne nezačítala. Prečítala som ju jedným dychom a pod jej vplyvom som prestala nosiť lakovky a volániky a zmenila sa na pravú pubertiačku. Miroslava z Olejníkova, 31 rokov

Patrím do generácie, ktorá vo veku 14 až 18 doslova hltala všetky diely Angeliky od Serge a Anny Golonovcov. Živo sme o každom dieli diskutovali v študovni na strednej škole a v tom čase a veku by sme si to s ňou všetky vymenili... Zuzana z Topoľčianok, 42 rokov

Tarzan od Edgara Rice Burroughsa. V tom čase išlo viac-menej o zakázanú literatúru. Upútala vtedy aj môjho starého otca a hádam aj pol triedy na strednej škole, aj niektorých profesorov. Čítala sa vo dne v noci, pri ceste do školy aj zo školy, ako aj pod lavicou počas vyučovania. Dodávala mi silu, odhodlanie aj odvahu na boj proti zlu, nespravodlivosti a bezpráviu – nielen v „červených“ časoch, ale aj teraz. Václav z Trenčína, 61 rokov

Robinsonka od Marie Majerovej. Po jej prečítaní som si uvedomila, aké dôležité je mať mamu a čo všetko pre mňa robí a ja si to vôbec nevážim. Dnes mám 20 rokov, onedlho maturujem a Robinsonka je aj zo mňa. Už nemám mamu a v ťažkých chvíľach mi pomáha práve táto kniha. Dominika zo Skalky nad Váhom, 20 rokov

Bola to knižka Alfred Hitchcock a traja pátrači od spisovateľa Arthura Roberta. Každý mladý chlapec je plný záujmu o záhady, objavovanie a bádanie a práve tieto príbehy plnili naše sny. Veľa rozuzlení bolo o chémii, a tak som chcel byť aj ja veľkým chemikom. Nakoniec som chemickú školu aj vyštudoval, no od mojich vysnívaných objavov a pátrania som bol veľmi ďaleko. Marián z Modry, 38 rokov

Bola to najmä knižka Jula Verna Dva roky prázdnin, ale aj autorove ďalšie romány. Raz a navždy prebudili moju cestovateľskú vášeň a priviedli ma cez transsibírsku magistrálu až do Číny, ktorá sa stala mojím osudom. Daniela z Bratislavy, 41 rokov

VÝHERCOVIA ONLINE ANKETY O KOZMETICKÝ BALÍČEK SÚ:

Václav Vacula z Trenčína, Zuzana Žárska z Dolnej Breznice, Mária Sidorová z Heľpy a Jana Sopková z Dolného Kubína.

K téme sa vyjadrujú: Judita Kopáčiková, riaditeľka Staromestskej knižnice v Bratislave, www.starlib.sk a Ľudmila Hrdináková, vedecká pracovníčka, katedra Knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave