Andrea Klimková: Architektúra je poslanie

Vo svojej profesii je doslova raritou. Nestáva sa často, že by mladá žena uspela na Slovensku v takom typicky mužskom povolaní, akým je architektúra.

Prečo je podľa vás na Slovensku tak málo žien architektiek?

Svet architektúry a stavebníctva je viac „mužský“ svet, podobne ako svet politiky, vedy či techniky. Vraj len desať percent absolventov architektonických škôl, ktorí sa dostanú do praxe, sa u nás stane tvorivými architektonickými osobnosťami, a z nich len desatinu tvoria ženy.

Čiže ak to preložíme do čísel, zo 150 známych slovenských architektov, urbanistov a teoretikov je asi 15 žien, a to vrátane žien pracujúcich v tandeme s manželmi – architektmi. Možno je to tým, že architektúra je dosť náročné a vyčerpávajúce povolanie, alebo skôr poslanie, ktorému treba obetovať veľmi veľa času a energie, a to aj na úkor rodiny.

Čo vás vlastne priviedlo k tomuto náročnému povolaniu?

Maturovala som krátko po revolúcii. Vtedy sme si po prvý raz mohli podať prihlášku až na tri vysoké školy, čo bola rarita. Tak som skúsila výtvarnú výchovu v Prešove, umelecký dizajn v Košiciach a architektúru v Bratislave. Nakoniec som na prekvapenie rodičov, aj na moje vlastné, urobila talentové skúšky na všetkých troch školách.

obr_01.jpgRozhodla som sa pre architektúru, ktorá sa mi javila najviac komplexná a perspektívna do budúcnosti. A takisto aj preto, že bola najďalej od domova, a ja som sa chcela osamostatniť.

Ktoré z vašich projektov považujete za svoje „srdcovky“?

Najradšej mám projekty, ktoré sú pre mňa výzvou. Inšpiráciou. Také ma priťahujú, aj keď väčšinou so sebou prinášajú aj problémy. (smiech) Asi najznámejšie je športové a relaxačné centrum RELAXX v Bratislave, ktoré bolo takou výzvou – z architektonického, konštrukčného aj technologického hľadiska.

Nachádza sa na zložitom a frekventovanom mieste medzi Einsteinovou ulicou, diaľnicou D1, Starým mostom a železnicou. Bolo tam mnoho na prvý pohľad neprekonateľných limitov, s ktorými sa bolo treba vyrovnať.

Mojím prvým väčším projektom, ktorý získal viacero ocenení, bol bytový dom Mondrian v Bratislave. Jeho leitmotívom bola interpretácia známeho obrazu Kompozícia červenej, modrej a žltej od Pieta Mondriana.

Sledujete osud vašich projektov aj potom, keď ich dokončíte, alebo už nemáte dôvod ďalej sa o ne zaujímať?

Ak architekt vytvorí dielo, vzťahujú sa naňho autorské práva, a preto by mal byť informovaný o všetkých úpravách, ktoré menia jeho vonkajší vzhľad. To sa však často porušuje. Diela viacerých významných slovenských architektov sa prestavali alebo necitlivo zrekonštruovali bez toho, aby si niekto vyžiadal ich súhlas.

Na bytovom dome Mondrian si napríklad majitelia bytov prestrešili balkóny, namontovali na fasádu satelity alebo si pristavali prístrešky na streche bez toho, aby nás o tom upovedomili. Autorské práva obr_02.jpgsa porušujú aj pri nakladaní s dielom, napríklad,keď sa dielo použije na reklamné účely bez súhlasu jeho autorov. Podľa mňa to súvisí so slabou vymožiteľnosťou práva a celkovou kultúrnosťou národa. Napríklad v krajinách západnej Európy by si niečo také nikto nedovolil.

Nie je to dané rozdielnou legislatívou?

Čiastočne áno, ale hlavný rozdiel je v ľuďoch. V Škandinávii, ktorá je príkladom kultivovanej a vzdelanej spoločnosti a váži si svoje životné prostredie, napríklad neuvidíte vodiča, ktorý by vyhodil plastovú fľašu z auta na chodník, čo je u nás bežný jav.

Do akej miery podľa vás architektúra na Slovensku formuje kvalitu prostredia, v ktorom žijeme?

Zjednodušene sa dá povedať, že na kvalite nášho prostredia sa zúčastňujú tri hlavné zložky – verejná správa, stavebník a architekt. Ak vo všetkých zložkách absentujú vzdelaní, schopní a čestní ľudia, je to pre naše prostredie nezdravé. Bez skutočných odborníkov nevyliečime choroby našich miest.

Napríklad u nás je celkom bežné obstarávať dôležité verejné projekty iba cez obchodnú súťaž, kde sú kritériá často postavené tak, že vyhráva najnižšia cena za projekt, ale paradoxne z firiem, ktoré majú najvyšší obrat.

Vo vyspelých kultúrach sa na tieto projekty vypíše medzinárodná anonymná architektonická súťaž a návrhy posudzuje nezávislá odborná porota. Často sú to stavby ako múzeá, národné archívy, univerzity alebo mosty.

Robí sa to s cieľom hľadania toho najkvalitnejšieho riešenia, pretože sa tým dvíha kredit mesta, krajiny a spoločnosti ako takej. Ďalším problémom jeobr_05.jpg u nás napríklad absencia sociálneho bývania, po ktorom je obrovský dopyt. Chýba bývanie pre seniorov, mladé rodiny, tých, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť byt za bežnú trhovú cenu.

U nás na podobné projekty vraj nie sú peniaze.

Áno, to sa hovorí... Myslím, že to je však otázka priorít. Takisto je otázne, či neriešené sociálne problémy a ich dôsledky nebudú pre štát nakoniec drahšie. Ak sa pozrieme do susednej Viedne, nájdeme tam veľa príkladov kvalitného sociálneho bývania, ide o nájomné byty postavené za veľmi nízke stavebné náklady.

Čo všetko by sme si mali my bežní ľudia všímať, keď si chceme kúpiť nový byt?

Dôležité je, či za primeranú cenu dostanete primeranú kvalitu. V čase nedávneho stavebného boomu, keď sa mohli používať kvalitnejšie a drahšie materiály, náročnejšie technologické riešenia, inovácie, veľkolepejšie priestorové koncepty, lebo na to boli peniaze, sa to nerobilo. Dôvod je prostý – maximalizoval sa zisk a minimalizovali náklady. Kvalita nebola prioritou.

Teraz počas krízy sa to zasa nerobí, lebo peniaze nie sú. Zisk jednoducho nepozná hornú hranicu. Ľuďom, ktorí si chcú kúpiť byt, by som odporúčala všímať si dispozičné riešenie bytov, či je v nich dostatok svetla, či sú priestory efektívne využiteľné a či sú použité kvalitné materiály a dobre vyriešené detaily. Zo širšieho hľadiska je určite obr_04.jpgdôležitá aj kapacita a kvalita parkovania, zelene a infraštruktúry.

Často sa vyjadrujete ku kvalite životného prostredia. Snažíte sa robiť aj niečo konkrétne na jeho zlepšenie?

Náš ateliér sa pred rokom zúčastnil na zaujímavom projekte Mestské zásahy, ktorý aktívne riešil problém zanedbaných verejných priestorov v Bratislave. Išlo o dobrovoľnú aktivitu viacerých bratislavských architektov zameranú na pomoc svojmu mestu s ideou, že aj malá zmena môže urobiť veľký efekt.

Postavili sme sa k problému trochu inak – neriešili sme konkrétny mestský priestor, ale upozornili na problém životného prostredia nekonvenčnou formou. Náš príspevok s názvom Extrement Program for Bratislava aplikoval priamo na odpadkami znečistené miesta signálne kužely.

Majú podľa vás podobné aktivity u nás aj primeraný ohlas?

Nedávno som počula, že v televíznych novinách bola správa o študentke, ktorá označovala exkrementy v Petržalke ceduľkami, takže pár ľudí sme, dúfam, inšpirovali. Je podľa vás súčasná architektúra dostatočne ekologická? Bohužiaľ, súčasné novostavby sú menej ekologické, rýchlejšie sa amortizujú.

Materiály nie sú také trvanlivé, ako boli pri stavbách v minulosti, ktoré pretrvali storočia. Je to dané čiastočne odrazom konzumného spôsobu života a spoločnosti, ktorá ide najmä po povrchu. Po rýchlych peniazoch, rýchlom úspechu, rýchlej politike. Všetko chceme hneď a teraz, nič nechceme zmeškať. Preto predbiehame sami seba, v strachu, aby nás nepredbehol niekto iný. Lenže už Seneca kedysi povedal, že ak nechce človek nič premeškať, premešká sám seba...

Andrea Klimková (37)

obr_03.jpgpo absovovaní Fakulty architektúry v Bratislave absolvovala stáž na Fakulte regionálneho rozvoja na Univerzite v Klagenfurte. Nasledujúci rok sa prihlásila na Fakultu architektúry vo Viedni, kde externe študovala dva roky. Súčasne sa venovala grafickému dizajnu pre časopis o interiéri a architektúre. Počas školy praxovala v ateliéri Seegy&Bisch v Norimbergu. Spolupracovala s viacerými bratislavskými architektonickými kanceláriami, najčastejšie s architektom Andrejom Alexym, s ktorým neskôr založila architektonickú kanceláriu Alexy&Klimková. Od roku 2005 vedie architektonický ateliér AK2 s architektom Petrom Kručayom. Je vydatá za grafického dizajnéra Juraja Klimka, s ktorým má štvorročného syna Remiho.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  6. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  8. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  9. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  10. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  1. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  2. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  3. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  6. S dobrým pivom leto chutí
  7. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  10. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 36 954
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 24 777
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 21 012
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 707
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 158
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 6 012
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 639
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 586
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 351
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 759

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kaliňáka k únosu Vietnamca doteraz nikto nevypočul

Bývalého ministra vnútra ani nepredvolali.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo sa gang financovaný Kremľom usídlil na Slovensku

Aké je posolstvo Nočných vlkov u nás.

ŠPORT

Šliapať v úniku? Je to nudné, vraví Sagan

Cez víkend nelenil. Majster sveta najazdil za dva dni dvesto kilometrov v únikoch.

Neprehliadnite tiež

Organizujú prvý islandský festival u nás: Naše vízie sú veľké

Regina Ulejová a Laura Lovišková približujú, ako sa organizuje festival.

Zuzana Smatanová: Pred koncertami v sebe občas musím zobudiť extroverta

Speváčka po rokoch príprav vydala nový album.

Začnem od zajtra: Čo robiť, keď chýba motivácia k pohybu

Dobrý pocit zo športu dosiahnete ľahšie, ako si myslíte.

Keď varí muž: Streetfood na mastnom papieri je hit. Právom?

Cez týždeň jedzte, čo chcete, ale v sobotu si uvarte zložité jedlo.