Čo plánuje divadelný režisér Kamil Žiška

Sobota 27. 3.
Mám premiéru Stalo sa prvého septembra podľa románu Pavla Rankova v Slovenskom národnom divadle. Rozmýšľam, ako to dopadne. Ak dobre, budem sa po premiére usmievať, a ak nie, budem sa pre istotu usmievať ešte viac.

Nedeľa 28. 3.
Snažím sa nepracovať ani mentálne. Idem na svätú omšu. Možno pôjdem do galérie, pretože v týchto dňoch sa končí výstava renesancie v Slovenskej národnej galérii. Večer idem na druhú premiéru. Sumarizujem dojmy.

Pondelok 29. 3.
Stretávam sa s Ferom Liptákom, Danom Mailingom a Baškou. Pripravujeme do Divadla Andraja Bagara v Nitre rozprávku Mátohy. Pomaly sa aklimatizujem na ďalší žáner. Prvýkrát idem robiť na veľké javisko. Doteraz som bol viac-menej v komorných priestoroch. Tuším, že na veľkých javiskách by sa mali robiť aj veľké gestá. Akoby nebol čas na detaily. Našťastie, Fero s Baškou tomu rozumejú a vo svojich návrhoch s tým počítajú.

Utorok 30. 3.
Platím dane. Dopisujem rozprávku. Čítam iné rozprávky, ktoré treba pripraviť na ďalšiu sezónu. Zisťujem, že sú príbehy, ktoré hneď zabudnem, a iné, ktoré si zapamätám.

Streda 31. 3.
Začínam sa vracať ku knihám, ktoré som nedočítal. Začína ma to znepokojovať. Zdá sa mi, akoby som mal v hlave niekoľko príbehov, ktoré nemajú pointu. V Trnave sa stretávam s kamarátmi. S Nasťou pripravujeme duchovné cvičenia na máj.

Štvrtok 1. 4
Idem do Malých Karpát. Potrebujem všetky myšlienky vyrovnať. Stišujem sa. Dočítam knihu Izaiáša. Stále som presvedčený, že túto knihu musel dôkladne čítať aj Shakespeare. Doteraz som sa nestretol s takouto imagináciou!

Piatok 2. 4.
Je to tichý deň. Plný očakávania a zvláštneho mlčania. Tak ako Vianoce aj tento deň je plný prítomnosti, do ktorej na sekundu zasiahne neprítomnosť.