Na hodinách počuť nárečie

BRATISLAVA. „Vedomostná úroveň žiakov klesá. Je to všeobecný jav a treba s tým niečo robiť,“ povedala Jarmila Braunová, námestníčka hlavnej školskej inšpektorky na seminári, kde Štátna školská inšpekcia predstavila už svoju desiatu Správu o stave a úrovni výchovy a vzdelávania na školách.

Vyše stodvadsaťstranová správa, pripravená na základe dvoch tisícok inšpekcií na tretine slovenských škôl, kde inšpektori vykonali 12 791 hospitácií, pomenúva niektoré zo základných problémov škôl – nedostatočné využívanie informačných technológií, slabá spätná väzba pre učiteľov, jazykový problém aj slovenských žiakov či ovplyvňovanie testovania na školách.

Počítače sú, používajú sa zle Aj keď zariadenie nie je vždy ideálne, dnes už má každá škola učebňu vybavenú počítačmi. Hlavná školská inšpektorka Anna Korduliaková však upozorňuje, že učitelia nevyužívajú naplno možnosti informačnokomunikačných technológií. „Mnohí si to predstavujú ako prácu s písacím strojom, na ktorom si pripravia pre seba pomocné materiály, tie potom na druhý deň prednesú cez diaprojektor žiakom. Ale to nie je práca s informačnou technológiou. Do tej treba zapojiť žiaka.“

Polovica sťažností je opodstatnených Počas minulého školského roka prišlo do centrálnej

evidencie školskej inšpekcie 433 podaní, z toho bolo 392 sťažností. Za tento čas prešetrili 265

z nich. Opodstatnených bolo 134. Pri ostatných sa nedala opodstatnenosť zistiť, občas sťažovateľ požiadal

o zastavenie prešetrovania. Kto podáva sťažnosti

45 percent prišlo od rodičov, 27 percent poslali anonymovia, učitelia podali 16 percent, žiaci 8 percent, iné osoby, napríklad starí rodičia, 4 percentá.

Na koho sa sťažujú

300 sťažností smerovalo na riaditeľov škôl, 125 na učiteľov, 4 na školských inšpektorov, 4 na iné osoby. Súčet osôb, proti ktorým sťažnosti smerovali, bol vyšší ako počet sťažností, lebo niektoré sťažnosti smerovali proti viacerým osobám naraz.

Časté dôvody sťažností

na riaditeľov

objektivita klasifikácie správania, ukladanie opatrení, neinformovanie rodiča o zhoršenom prospechu alebo správaní žiaka, neodučenie hodín, vyberanie peňazí proti vôli rodičov, komisionálne skúšky. Časté dôvody sťažností na učiteľov

neobjektívna klasifikácia, nízka úroveň výchovno - vzdelávacieho procesu, nepedagogický prístup, fyzické tresty, nadávky, ponižovanie žiakov, neriešenie šikanovania, neobjektívna klasifikácia na maturitných skúškach. zdroj: Štátna školská inšpekcia

Ján Miklóssy, školský inšpektor pre základné školy má rovnaké poznatky. „Učitelia niekde majú stále strach pred počítačmi, zato žiaci prvého ročníka pracovali s nimi bez obáv,“ povedal inšpektor. Aj školská inšpektorka pre materské školy Eva Jurkovičová povedala, že staršie učiteľky nevedia pracovať s počítačom a technikou a nie sú ani ochotné sa vzdelávať.

Námestníčka Braunová spomína aj využívanie interaktívnych tabúľ. „Sú školy, ktoré ich nepoužívajú, inšpektori ich našli ležať ladom. Majú peniaze z rôznych grantov, od sponzorov, ale buď sa učiteľom nechce zoznámiť s programom, alebo ešte nie sú dostatočne preškolení, aby ich vedeli využiť.“

Hospitácie sa už nenosia Inšpektori zistili, že riaditelia majú rezervy vo vykonávaní kontrolnej a hospitačnej činnosti svojich podriadených. Braunová to vysvetľuje takto: „Riaditeľ chce byť riaditeľom aj v ďalšom funkčnom období. Hospitácia je nepríjemná v tom, že keď kontroluje, musí povedať, aké našiel na hodine negatíva a skontrolovať zlepšenie. Učitelia to nemajú radi.“

Dávnejšie si školy robili aj kolegiálnu hospitáciu. V rámci predmetovej komisie bývali otvorené hodiny pre ďalších učiteľov, mohli sa na ne prísť pozrieť učitelia z iných škôl. „Tam sa získavali skúsenosti. Nechodilo sa tam preto, aby som zistila, čo učiteľka robí zle, ale čo by som sa mohla od nej naučiť, aby som mohla učiť rovnako,“ spomína bývalá učiteľka Braunová. Inšpektorka vysvetľuje, že odkedy sú základné a materské školy pod obcami, je ťažšie organizovať podobné podujatia, lebo nemá kto. „Mnohé školy sú závislé od starostov, od toho, akú váhu dáva riaditeľovi a či chce, aby škola rástla a rodičia boli spokojní,“ povedala Braunová.

Nárečie na hodine Ukazuje sa, že jazykový problém nemajú iba školáci na národnostne zmiešaných územiach, ale aj slovenskí školáci. „V niektorých školách sme objavili, že deti aj učitelia hovoria nárečím nielen cez prestávky, ale aj na vyučovaní,“ povedala inšpektorka Adriana Vykydalová. Dialo sa to napríklad v Trnavskom kraji či na východe Slovenska. Inšpektori boli aj v škole, kde absolútne nerozumeli nárečiu, ktorým deti hovorili, a učitelia im to tolerovali.

Ovplyvnené testovanie Štátna školská inšpekcia si už niekoľko rokov vedie evidenciu viacerých škôl, kde sleduje, ako ich žiaci dopadli v testovaní deviatakov. „Už dávnejšie, ešte keď bol monitoring deviatakov, sme si všimli, že školy dosahujú iné výsledky, ak je pri testovaní prítomná inšpekcia, a iné, ak tam nie sme,“ hovorí Braunová. „Je všeobecne známe, že niekde učitelia pomáhajú pri testovaní deviatakov.“

Inšpektori takto zistili aj tridsaťpercentné rozdiely v úspešnosti škôl. „Aj keď sa žiaci menia, nie je pravdepodobné, aby medzi nimi bol až taký priepastný rozdiel,“ domnieva sa inšpektorka. A prečo to učitelia robia? Lebo výsledky testovania sú smerodajné pre prijatie na strednú školu. „Iste, sú školy, kde sa tak nerobí, ktoré chcú vedieť, ako svojich žiakov skutočne pripravili,“ dodáva Braunová.

Ako sa školy zo zistení poučia, sa dozvieme opäť o rok.

Neohlásené inšpekcie sa na školách nerobia

Niekedy boli školskí inšpektori pre školy postrachom. Či sa ich učitelia boja aj dnes, sme sa spýtali hlavnej školskej inšpektorky ANNY KORDULIAKOVEJ.

V čom sa zmenila inšpekčná činnosť?

„Kontrolná činnosť zostala zachovaná. Hodnotí a kontroluje sa úroveň výchovy a vzdelávania, pedagogického riadenia a materiálno-technické podmienky škôl a školských zariadení. Na základe toho vypracováva svoje správy a tie predkladá školám, zriaďovateľom škôl a školských zariadení. Vyzdvihujeme zistené pozitíva, za ktoré školy chválime, ale veľký dôraz kladieme aj na negatívne zistenia, aby sa odstránili a skvalitnil sa tak vzdelávací proces. Výsledky sa v prvom rade, samozrejme, dozvie škola, ktorá po konzultáciách záverov musí prijať opatrenia a má istý čas na ich odstránenie.“

Ako sa rozhoduje, do ktorých škôl pôjde školská inšpekcia?

„Podľa zákona by sme každú školu mali navštíviť aspoň raz za päť rokov. Myslím, že sa nám to darí, najmä pri tých časovo kratších, tematických či informatívnych inšpekciách. Na niektorých školách sme podľa aktuálnosti riešených úloh aj oveľa častejšie. Ale školy vyberáme aj na základe toho, aké podnety k nám prichádzajú. Napríklad operatívne úlohy z ministerstva školstva, podnety od rodičov, zriaďovateľov, od médií. Pri plánovaní sa snažíme dodržať rovnomerné zastúpenie všetkých typov škôl.“

Koľko inšpektorov vykonáva inšpekčnú činnosť?

„Celkovo 192 školských inšpektorov, ale je to nepostačujúce.“

Inšpekcie sa školám oznamujú alebo sú to prepady?

„Tie, ktoré máme v pláne inšpekčnej činnosti na školský rok, oznamujeme aj šesť až osem týždňov dopredu. U niektorých, kde je nejaký podnet, sa účasť oznamuje deň-dva dopredu.“

Chodíte aj neohlásene?

„V prípade, že je na uvedenej škole závažný problém alebo ide o sťažnosť. Je to ale veľmi zriedkavé.“

A nezmarí oznámenie potom váš výkon?

„Áno, môže. Nemusí tam byť dotyčný zamestnanec, nemusí mať podklady, ktoré nás zaujímajú. Ale to je mizivé percento.“

Nedávajú si školy echo, čo inšpektori kontrolujú?

„Myslím si, že áno, ale to nám neprekáža. Nejde o to niečo zakrývať, my nechceme za každú cenu nájsť nedostatky, chceme školu objektívne posúdiť aj so všetkými pozitívami a negatívami. “

Sledujete aj triedne knihy?

„Áno. A aj ďalšiu predpísanú pedagogickú dokumentáciu. “ (or)

Autor: or