Nechcete priberať? Pozor na prekyslenie organizmu

Možno sa rozhodujete po dlhej zime, čo urobiť pre svoje zdravie, a tak zvažujete očistnú kúru alebo diétu, s cieľom zbaviť svoje telo toxínov a nadbytočných kilogramov.

Diéta, ktorá dodáva organizmu viac zásad a menej kyselín je bohatá na surové ovocie a zeleninu.(Zdroj: FLICKR.com)

S detoxikačnými programami alebo diétami na chudnutie však zaobchádzajte opatrne, radšej sa poraďte s odborníkom, pretože mnohé, ktoré nájdete v časopisoch alebo na internete, sú často scestné a obsahujú nepravdivé odporúčania, a tak nedosiahnete žiadaný účinok, resp. nemusia vášmu organizmu osožiť tak, ako sa uvádza. Ak chcete zhodiť nejaký ten nadbytočný kilogram, možno nezaškodí zopár poznatkov o fungovaní nášho metabolizmu a dôležitej acidobázickej rovnováhe organizmu. Odborníčka na zdravú výživu, ktorá sa tejto problematike teoreticky aj prakticky venuje už mnoho rokov, prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., autorka viacerých populárno-náučných publikácií o zdravom stravovaní či detoxikácii organizmu, okrem iného upozorňuje na dôležitosť udržiavania acidobázickej rovnováhy v organizme, ktorú si často narúšame práve nevhodným stravovaním a niekedy aj kombináciou konzumovaných potravín. Upozorňuje totiž na jeden dôležitý faktor, ktorý prispieva k zvyšovaniu hmotnosti - na prekyslenie organizmu.

V knižke Umenie zdravo žiť prof. Horáková uvádza: „Aby sa telo chránilo pred prekyslením, začína vytvárať a uskladňovať tuk. Zodpovedné sú za to lipoproteíny nízkej denzity. Ich primárna úloha je viazať kyseliny nachádzajúce sa v krvi, v lymfe a v mimobunkových tekutinách, ktoré sa potom vylúčia močom. Ak sa tomu zabráni, tieto kyseliny naviazané na tuk sa presunú z orgánov udržujúcich život do telových dutín, bokov, stehien, žalúdka, atď. A toto je príčina obezity. Dokonca aj vtedy, keď držíme redukčnú diétu a intenzívne cvičíme, naše telo sa bude snažiť udržať tento tuk, pretože je potrebný ako ochrana proti kyselinám. Naopak, mnohým ľuďom, ktorým sa podarilo znovu nastoliť zásaditosť vo svojom tele, zistili neuveriteľne výrazne ľahšiu stratu na hmotnosti.

Čo sa v nás deje, keď sme prekyslení?

Dostávame sa do stavu známeho pod názvom inzulínová citlivosť alebo syndróm X, keď je naše telo prinútené produkovať veľké množstvá inzulínu a zaplaví sa ním tak, že neznehodnotí žiadnu dostupnú kalóriu a všetky starostlivo premení na tuk.

Predpokladá sa, že kyslé pH okamžite signalizuje silnú genetickú reakciu na hroziaci hlad, ktorý priamo významne ovplyvní veľmi dôležitú a veľmi citlivú inzulín-glukagónovú rovnováhu. Tým, že sa naruší táto rovnováha v prospech inzulínu a telo ho produkuje viac ako zvyčajne, vzápätí sa začne vytvárať viac tuku a ukladá sa do zásoby. Vo všeobecnosti platí, čím viac inzulínu má telo k dispozícii, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa tuk bude tvoriť a uskladňovať, než že sa spotrebuje a spáli ako energia, čo je naopak úlohou glukagónu. Ak je hladina pH v našom tele zdravá - slabo zásaditá (alkalická), neporuší sa inzulín-glukónová rovnováha. Tento rovnovážny stav umožní normálnu metabolickú aktivitu spaľovania tuku a jeho premenu na energiu. Navyše sa zistilo, že pri zdravom pH je tiež menej pravdepodobný výskyt jo-jo efektu.

Čo znamená kyslé, čo zásadité a čo je pH?

S týmito pojmami sa stretávame bežne, či už v reklamách na prostriedky určené na ústnu hygienu alebo v súvislosti so stravou, pričom mnohí by sme kvôli vysvetleniu týchto pojmov zrejme museli siahnuť poriadne hlboko do pamäti. Prof. Katarína Horáková v spomínanej knižke Umenie zdravo žiť na túto tému uvádza:„Spomeňme si na stredoškolskú chémiu, čo sme sa učili o pH: kyseliny majú nízku hodnotu (1 - 6,9), zásady vysokú hodnotu (7,1 - 14,0) a pH 7,0 neutrálne. Tieto čísla nehovorili nič v súvislosti s každodenným životom. Dnes už je dokázané, že zdravie človeka nie je narušené iba vtedy, ak pH jeho tela je neutrálne alebo slabo alkalické. Naopak, prekyslenie organizmu, tzv. acidóza, sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože zdravie bezprostredne závisí od acido-bázickej (kyselino-zásaditej) rovnováhy v našom tele. Ak to preháňame s bielym pečivom alebo sladkosťami, môžeme si zapríčiniť trvalé prekyslenie.

Povieme si: „no a čo?", pretože neveríme, že by nám mohlo prekyslenie uškodiť a väčšina z nás nepozná skutočné nebezpečenstvá acidózy. Bohužiaľ, pri chemických procesoch, ktorých v ľudskom organizme prebieha nespočítateľné množstvo, hrá práve kyslosť, vyjadrovaná známymi jednotkami pH, určujúcu rolu. Ovplyvňuje napríklad starnutie pokožky, rýchlosť tvorby zubného kazu, vstrebateľnosť stravy v tenkom čreve, osteoporózu, srdcové ochorenia, rakovinu a podobne. Čím je prostredie kyslejšie, teda pH nižšie, tým je aj agresívnejšie. Len žalúdok je uspôsobený na veľmi nízke pH, ktoré vyvoláva zrážanie bielkovín a premenu mechanicky rozomletých častí potravy na kašovitý roztok. Ostatné orgány a časti tela však na také kyslé prostredie, aké je v žalúdku, adaptované nie sú. Aby látková premena, ktorá prebieha vo dne v noci, mohla bez problémov fungovať, mal by byť ľudský organizmus „nastavený" na optimálne, teda neutrálne pH, ktoré nám dala do vienka príroda. Toto pH nie je presne chemicky neutrálne, nie pH = 7, ale trochu posunuté do zásaditej oblasti, takže v ľudských tkanivách má pH hodnotu v priemere 7,2 až 7,4. Je to preto, že ľudský organizmus sa sám zbavuje kyslých zložiek, pH moču je preto mierne kyslé, má hodnotu 6,4 až 6,7. Keď sa táto rovnováha z akýchkoľvek príčin poruší, pociťujeme bolesti hlavy, podráždenie a bolesti svalov alebo kĺbov.

Telo musí stále robiť všetko pre to, aby ochránilo krv pred prekyslením alebo pred nadmernou alkalizáciou (zásaditosťou). Aby túto funkciu mohlo plniť, potrebuje živú, primerane neutrálne až zásadito pôsobiacu stravu a živú, čistú vodu. Zo stravy musí byť krv plne zásobovaná zásaditými prvkami na neutralizáciu všetkých kyslých toxických odpadov z metabolizmu. Vzniknuté kyseliny, ktoré sa neokysličujú (až na vodu a oxid uhličitý), viažu zásady. Preto má byť strava vždy ľahko zásadotvorná. Ak obsahuje veľa kyselinotvorných potravín, organizmus je nútený čerpať zásadité prvky zo zubov a chrbtice. Na druhej strane, nadbytok zásadotvorných potravín nepôsobí nepriaznivo,pretože zásadité prvky sa presúvajú do zásadomilných žliaz (pečeň, pankreas, črevá). Tieto žľazy vylučujú veľké množstvo zásaditých štiav. Pečeň vytvára 0,5 až 1 liter žlče s pH 7,6, pankreas až 2 litre a črevá 1 liter tráviacich štiav denne.

Položme si teda otázku, či jeme takú stravu, aby sme predchádzali prekysleniu organizmu. Dietológ, ktorý pozná priemerné zloženie stravy dnešnej populácie, musí rezignovane pokrútiť hlavou. Áno, strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov a sladených, a bublinových nápojov. Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronický nízky stupeň metabolickej acidózy" diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu. Prečo? Pretože okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.

Potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné

Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí silne kyslo a pritom je zásadotvorný, pretože jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny. Tie sa v procese metabolizmu premenia na oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, takže prevládne reakcia zásaditých prvkov. Naopak, bielkoviny nemajú kyslú chuť, ale metabolicky sa premenia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité prvky na svoju neutralizáciu. Jednotlivé potraviny môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, na potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné.

Udržanie acido-bázickej rovnováhy pomocou potravín

Dôležité je uvedomiť si, že zásadotvorné aj kyselinotvorné potraviny sú potrebné v našej diéte, ale vždy musia prevažovať zásadotvorné. Predpokladá sa, že pomer 3 : 1, čiže tri časti zásadotvornej potravy sú v pomere k jednej časti kyselinotvornej potravy. Všeobecne živočíšne produkty sú vysoko kyselinotvorné, preto by sme ich nemali konzumovať v nadmernom množstve. Z nich potraviny ako bezstavovce, napríklad morský rak, krab, ustrica, sú najviac kyselinotvorné v tejto skupine. Obilniny sú stredne kyselinotvorné. Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými strukovinami, ovocím alebo zeleninou, sú nielen zdrojom vynikajúcich proteínov s dobre vyváženou zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkove zásadotvorne. Sušené ovocie je najviac zásadotvorné, ako aj väčšina zeleniny a ovocia (výnimkou sú slivky a brusnice). Pomaranče, citróny, grapefruity, ananás a mnohé druhy bobuľovín obsahujú kyselinu citrónovú, jablká a slivky kyselinu malonovú, jahody, rebarbora a paradajky kyselinu oxalovú a grapefruity kyselinu tartarovú. Kyseliny tartarová a oxalová sa nevstrebávajú dobre a priamo v tele oxidujú. Výsledkom je, že nespôsobujú acidózu, pretože ich soli zanechávajú zásadité zvyšky po tom, ako metabolizujú.

Príčina prekyslenia tela spôsobená stravou:
  1. Nedostatočné žutie potravy podnecuje kyselinotvorné kvasenie v črevách aj pri jedení najlepších potravín.
  2. Nadvýživa preťažuje organizmus.
  3. Privádzanie nedostatočného množstva tekutín do organizmu spôsobuje koncentráciu kyslých odpadov, najmä v tuku, nervovom systéme a v niektorých orgánoch.
  4. Nerovnomerný pomer kyselinotvorných a zásadotvorných potravín v tele. Ak je v tele veľa kyselinotvorných látok, telo ich nemôže jednoducho vylúčiť, ale musí ich neutralizovať zásadami, ktoré berie zo zásob (napríklad odbúraním zásaditých prvkov, vápnika a horčíka z kostí), čím sa organizmus vyčerpáva a poškodzuje.

UZZ01.jpgO zatriedení potravín z hľadiska kyselino- či zásadotvornosti, ako aj ďalšie informácie o zdravom stravovaní a spôsobe života nájdete v knihe Umenie zdravo žiť, ktorej autorkou je prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc. V súčasnosti prednáša na STU v Bratislave v rámci Univerzity tretieho veku v dvoch študijných odboroch: Potraviny a zdravie človeka a Starostlivosť o telesné a duševné zdravie, ktorého je súčasne odbornou garantkou.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 520
  2. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 9 289
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 370
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 7 640
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 609
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 243
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 534
  8. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 4 414
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 733
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 3 266

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Aký bol šampionát v Rusku? Plný sexizmu, politiky a simulovania

Prinášame najzaujímavejšie momenty z MS 2018 vo futbale.

DOBRE RÁNO

Dobré ráno: Odsúdili vás? Staňte sa rovno primátorom

Ako sa u nás robí komunálna politika.

TECH

Prečo sa trápite aj hlúposťami? Váš mozog nedokáže vypnúť

Myseľ si prirodzene rozširuje význam slov.

EKONOMIKA

Kaufland skúša happy hour, na Slovensku to bežné nie je

Obchodné reťazce bojujú o zákazníkov rôznymi spôsobmi.

Neprehliadnite tiež

Británia zverejnila oficiálne fotky z krstín princa Louisa

Najmladšieho člena britskej kráľovskej rodiny pokrstili 9. júla.

Judit Bárdos: My herci sme alibisti, za postavy sa skrývame

Herečka rozpráva o novom filme i o tom, prečo jej prekáža pozornosť.

Vzťahová poradňa: Vždy som tá iniciatívna. Mám si hľadať nových priateľov?

Klinická psychologička hovorí o snažení sa vo vzťahoch.

Ako ochrániť deti na slnku?

Detská pokožka je najcitlivejšia na jar.

Kladivárka: Hod kladivom je jeden z najnáročnejších športov atletiky

Martinu Hrašnovú čakajú majstrovstvá aj leto s dcérou.