Nechcete priberať? Pozor na prekyslenie organizmu

S detoxikačnými programami alebo diétami na chudnutie však zaobchádzajte opatrne, radšej sa poraďte s odborníkom, pretože mnohé, ktoré nájdete v časopisoch alebo na internete, sú často scestné a obsahujú nepravdivé odporúčania, a tak nedosiahnete žiadaný účinok, resp. nemusia vášmu organizmu osožiť tak, ako sa uvádza. Ak chcete zhodiť nejaký ten nadbytočný kilogram, možno nezaškodí zopár poznatkov o fungovaní nášho metabolizmu a dôležitej acidobázickej rovnováhe organizmu. Odborníčka na zdravú výživu, ktorá sa tejto problematike teoreticky aj prakticky venuje už mnoho rokov, prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc., autorka viacerých populárno-náučných publikácií o zdravom stravovaní či detoxikácii organizmu, okrem iného upozorňuje na dôležitosť udržiavania acidobázickej rovnováhy v organizme, ktorú si často narúšame práve nevhodným stravovaním a niekedy aj kombináciou konzumovaných potravín. Upozorňuje totiž na jeden dôležitý faktor, ktorý prispieva k zvyšovaniu hmotnosti - na prekyslenie organizmu.

V knižke Umenie zdravo žiť prof. Horáková uvádza: „Aby sa telo chránilo pred prekyslením, začína vytvárať a uskladňovať tuk. Zodpovedné sú za to lipoproteíny nízkej denzity. Ich primárna úloha je viazať kyseliny nachádzajúce sa v krvi, v lymfe a v mimobunkových tekutinách, ktoré sa potom vylúčia močom. Ak sa tomu zabráni, tieto kyseliny naviazané na tuk sa presunú z orgánov udržujúcich život do telových dutín, bokov, stehien, žalúdka, atď. A toto je príčina obezity. Dokonca aj vtedy, keď držíme redukčnú diétu a intenzívne cvičíme, naše telo sa bude snažiť udržať tento tuk, pretože je potrebný ako ochrana proti kyselinám. Naopak, mnohým ľuďom, ktorým sa podarilo znovu nastoliť zásaditosť vo svojom tele, zistili neuveriteľne výrazne ľahšiu stratu na hmotnosti.

Čo sa v nás deje, keď sme prekyslení?

Dostávame sa do stavu známeho pod názvom inzulínová citlivosť alebo syndróm X, keď je naše telo prinútené produkovať veľké množstvá inzulínu a zaplaví sa ním tak, že neznehodnotí žiadnu dostupnú kalóriu a všetky starostlivo premení na tuk.

Predpokladá sa, že kyslé pH okamžite signalizuje silnú genetickú reakciu na hroziaci hlad, ktorý priamo významne ovplyvní veľmi dôležitú a veľmi citlivú inzulín-glukagónovú rovnováhu. Tým, že sa naruší táto rovnováha v prospech inzulínu a telo ho produkuje viac ako zvyčajne, vzápätí sa začne vytvárať viac tuku a ukladá sa do zásoby. Vo všeobecnosti platí, čím viac inzulínu má telo k dispozícii, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa tuk bude tvoriť a uskladňovať, než že sa spotrebuje a spáli ako energia, čo je naopak úlohou glukagónu. Ak je hladina pH v našom tele zdravá - slabo zásaditá (alkalická), neporuší sa inzulín-glukónová rovnováha. Tento rovnovážny stav umožní normálnu metabolickú aktivitu spaľovania tuku a jeho premenu na energiu. Navyše sa zistilo, že pri zdravom pH je tiež menej pravdepodobný výskyt jo-jo efektu.

Čo znamená kyslé, čo zásadité a čo je pH?

S týmito pojmami sa stretávame bežne, či už v reklamách na prostriedky určené na ústnu hygienu alebo v súvislosti so stravou, pričom mnohí by sme kvôli vysvetleniu týchto pojmov zrejme museli siahnuť poriadne hlboko do pamäti. Prof. Katarína Horáková v spomínanej knižke Umenie zdravo žiť na túto tému uvádza:„Spomeňme si na stredoškolskú chémiu, čo sme sa učili o pH: kyseliny majú nízku hodnotu (1 - 6,9), zásady vysokú hodnotu (7,1 - 14,0) a pH 7,0 neutrálne. Tieto čísla nehovorili nič v súvislosti s každodenným životom. Dnes už je dokázané, že zdravie človeka nie je narušené iba vtedy, ak pH jeho tela je neutrálne alebo slabo alkalické. Naopak, prekyslenie organizmu, tzv. acidóza, sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože zdravie bezprostredne závisí od acido-bázickej (kyselino-zásaditej) rovnováhy v našom tele. Ak to preháňame s bielym pečivom alebo sladkosťami, môžeme si zapríčiniť trvalé prekyslenie.

Povieme si: „no a čo?", pretože neveríme, že by nám mohlo prekyslenie uškodiť a väčšina z nás nepozná skutočné nebezpečenstvá acidózy. Bohužiaľ, pri chemických procesoch, ktorých v ľudskom organizme prebieha nespočítateľné množstvo, hrá práve kyslosť, vyjadrovaná známymi jednotkami pH, určujúcu rolu. Ovplyvňuje napríklad starnutie pokožky, rýchlosť tvorby zubného kazu, vstrebateľnosť stravy v tenkom čreve, osteoporózu, srdcové ochorenia, rakovinu a podobne. Čím je prostredie kyslejšie, teda pH nižšie, tým je aj agresívnejšie. Len žalúdok je uspôsobený na veľmi nízke pH, ktoré vyvoláva zrážanie bielkovín a premenu mechanicky rozomletých častí potravy na kašovitý roztok. Ostatné orgány a časti tela však na také kyslé prostredie, aké je v žalúdku, adaptované nie sú. Aby látková premena, ktorá prebieha vo dne v noci, mohla bez problémov fungovať, mal by byť ľudský organizmus „nastavený" na optimálne, teda neutrálne pH, ktoré nám dala do vienka príroda. Toto pH nie je presne chemicky neutrálne, nie pH = 7, ale trochu posunuté do zásaditej oblasti, takže v ľudských tkanivách má pH hodnotu v priemere 7,2 až 7,4. Je to preto, že ľudský organizmus sa sám zbavuje kyslých zložiek, pH moču je preto mierne kyslé, má hodnotu 6,4 až 6,7. Keď sa táto rovnováha z akýchkoľvek príčin poruší, pociťujeme bolesti hlavy, podráždenie a bolesti svalov alebo kĺbov.

Telo musí stále robiť všetko pre to, aby ochránilo krv pred prekyslením alebo pred nadmernou alkalizáciou (zásaditosťou). Aby túto funkciu mohlo plniť, potrebuje živú, primerane neutrálne až zásadito pôsobiacu stravu a živú, čistú vodu. Zo stravy musí byť krv plne zásobovaná zásaditými prvkami na neutralizáciu všetkých kyslých toxických odpadov z metabolizmu. Vzniknuté kyseliny, ktoré sa neokysličujú (až na vodu a oxid uhličitý), viažu zásady. Preto má byť strava vždy ľahko zásadotvorná. Ak obsahuje veľa kyselinotvorných potravín, organizmus je nútený čerpať zásadité prvky zo zubov a chrbtice. Na druhej strane, nadbytok zásadotvorných potravín nepôsobí nepriaznivo,pretože zásadité prvky sa presúvajú do zásadomilných žliaz (pečeň, pankreas, črevá). Tieto žľazy vylučujú veľké množstvo zásaditých štiav. Pečeň vytvára 0,5 až 1 liter žlče s pH 7,6, pankreas až 2 litre a črevá 1 liter tráviacich štiav denne.

Položme si teda otázku, či jeme takú stravu, aby sme predchádzali prekysleniu organizmu. Dietológ, ktorý pozná priemerné zloženie stravy dnešnej populácie, musí rezignovane pokrútiť hlavou. Áno, strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov a sladených, a bublinových nápojov. Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronický nízky stupeň metabolickej acidózy" diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu. Prečo? Pretože okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.

Potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné

Slovný pojem kyselinotvornosť alebo zásadotvornosť sa nezhoduje automaticky s chuťou potraviny. Napríklad citrón chutí silne kyslo a pritom je zásadotvorný, pretože jeho kyslosť spôsobujú organické kyseliny. Tie sa v procese metabolizmu premenia na oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, takže prevládne reakcia zásaditých prvkov. Naopak, bielkoviny nemajú kyslú chuť, ale metabolicky sa premenia na aminokyseliny. Ak ich je nadbytok a nie sú využité na tvorbu telových bielkovín, odčerpávajú zásadité prvky na svoju neutralizáciu. Jednotlivé potraviny môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín, na potraviny kyselinotvorné a zásadotvorné.

Udržanie acido-bázickej rovnováhy pomocou potravín

Dôležité je uvedomiť si, že zásadotvorné aj kyselinotvorné potraviny sú potrebné v našej diéte, ale vždy musia prevažovať zásadotvorné. Predpokladá sa, že pomer 3 : 1, čiže tri časti zásadotvornej potravy sú v pomere k jednej časti kyselinotvornej potravy. Všeobecne živočíšne produkty sú vysoko kyselinotvorné, preto by sme ich nemali konzumovať v nadmernom množstve. Z nich potraviny ako bezstavovce, napríklad morský rak, krab, ustrica, sú najviac kyselinotvorné v tejto skupine. Obilniny sú stredne kyselinotvorné. Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými strukovinami, ovocím alebo zeleninou, sú nielen zdrojom vynikajúcich proteínov s dobre vyváženou zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkove zásadotvorne. Sušené ovocie je najviac zásadotvorné, ako aj väčšina zeleniny a ovocia (výnimkou sú slivky a brusnice). Pomaranče, citróny, grapefruity, ananás a mnohé druhy bobuľovín obsahujú kyselinu citrónovú, jablká a slivky kyselinu malonovú, jahody, rebarbora a paradajky kyselinu oxalovú a grapefruity kyselinu tartarovú. Kyseliny tartarová a oxalová sa nevstrebávajú dobre a priamo v tele oxidujú. Výsledkom je, že nespôsobujú acidózu, pretože ich soli zanechávajú zásadité zvyšky po tom, ako metabolizujú.

Príčina prekyslenia tela spôsobená stravou:

1. Nedostatočné žutie potravy podnecuje kyselinotvorné kvasenie v črevách aj pri jedení najlepších potravín.

2. Nadvýživa preťažuje organizmus.

3. Privádzanie nedostatočného množstva tekutín do organizmu spôsobuje koncentráciu kyslých odpadov, najmä v tuku, nervovom systéme a v niektorých orgánoch.

4. Nerovnomerný pomer kyselinotvorných a zásadotvorných potravín v tele. Ak je v tele veľa kyselinotvorných látok, telo ich nemôže jednoducho vylúčiť, ale musí ich neutralizovať zásadami, ktoré berie zo zásob (napríklad odbúraním zásaditých prvkov, vápnika a horčíka z kostí), čím sa organizmus vyčerpáva a poškodzuje.

O zatriedení potravín z hľadiska kyselino- či zásadotvornosti, ako aj ďalšie informácie o zdravom stravovaní a spôsobe života nájdete v knihe Umenie zdravo žiť, ktorej autorkou je prof. RNDr. Katarína Horáková, DrSc. V súčasnosti prednáša na STU v Bratislave v rámci Univerzity tretieho veku v dvoch študijných odboroch: Potraviny a zdravie človeka a Starostlivosť o telesné a duševné zdravie, ktorého je súčasne odbornou garantkou.