V Indii sa príchod jari oslavuje podobne ako Veľká noc u nás, v strednej Európe. Slávnosti sa nezaobídu bez riadnej oblievačky, zlepšenej šibačky, pri ktorej dievčatá nebijú chlapcov prútmi ani korbáčmi, ale rovno palicami. V niektorých častiach krajiny sa v deň Holi neoplatí len tak promenádovať po ulici, lebo hrozí, že vás domorodci odkiaľsi trafi a neprívetivým arzenálom. Najmä na vidieku sa ako munícia s obľubou používa blato, hnilé ovocie či dokonca zvierací trus.
Holi je však predovšetkým slávnosťou farieb. Nefarbia sa však slepačie vajíčka, ale ľudské hlavy: Chytiť, zafarbiť, žiadne otáľačky. Tak ako všetky hinduistické sviatky, aj tieto oslavy majú pôvod v mýtických príbehoch. Existujú najmenej dve interpretácie toho, kde a ako sa Holi zrodil. Niektorí ho označujú ako „spomienkovú oslavu“ nesmrteľnej lásky boha Krišnu a bohyne Radha. Jedného dňa sa mladý Krišna posťažoval svojej mame na príliš snehobielu Radhinu pleť – on sám mal pokožku sfarbenú domodra. Mama mu preto poradila, aby tvár svojej milej pomaľoval pestrými farbami. Iná legenda zasa tvrdí, že práve v tento deň zhorela v ohni Holika, zlá démonka a sestra megalomanského kráľa menom Hiranyakashipu. V mnohých častiach Indie ľudia dodnes hádžu do ohňa kravské lajno, pričom hlasno vykrikujú šťavnaté nadávky adresované Holike.
ODTIENE HOLI
Slávnosť jari prichádza každý rok začiatkom marca, presne po splne mesiaca. Velebí bohatú jarnú žatvu a životodarnú pôdu. Komoru každej správnej indickej domácnosti zaplní nová úroda. Možno práve to je dôvodom na neskrotnú bujarosť. Mobilné stánky, ktoré na druhý deň zaplavia mesto, až do večera priam praskajú vo švíkoch od striekačiek všetkých druhov a veľkostí a práškov žiarivých farieb. Na ulici po sebe ľudia pokrikujú: „Happy Holi!“ Farebnej spŕške neujdú ani prasiatka, psy či všadeprítomné kravy. Čo sa týka festivalovej módy, odporúča sa nosiť obnosené šatstvo, s ktorým sa človek nebude mať problém po všadeprítomnom farbení rozlúčiť. Šanca, že kus oblečenia, ktorý raz absolvoval radovánky Holi, bude ešte niekedy čistý, je mizivá. Platí to aj o spodnej bielizni – farby sa neraz dostanú i na intímne miesta.
„BURA NA MANO, HOLI HAI!“
Holi vonia po ružových lupeňoch, z ktorých sa vyrába pestrý farebný prášok gulal. Chutí ako sladkosti zo zahusteného mlieka, ktoré každá správna indická žienka v tento deň pripraví aspoň v tucte aromatických a tvarových vyhotovení. V neposlednom rade je to však aj silný akustický zážitok – plný detského výskotu, ženského jačania, rytmickej pandžábskej hudby z okolitých terás, štrngajúcich štamprlíkov, a tiež tisíckrát opakovaného: „Bura na mano, Holi hai!“ Toto úslovie v hindčine v doslovnom preklade znamená „Nenamietaj, veď je Holi“. Postriekať okoloidúcich nezmývateľnou farbou alebo šmariť kamaráta do bahna – počas Holi je každý výstrelok v poriadku. Je to asi jediný deň v roku, keď nezáleží na tom, či ste žena, alebo muž, príslušník tej či onej kasty. Dovolené je takmer všetko.
- Mathura - v rodisku boha Krišnu sa Holi slávi celý týždeň
- Vrindavan - oslavy Holi v Chráme Banke Bihari sú pre hinduistov jedinečným duchovným zážitkom
- Barsana/Nandgaon - v rodisku bohyne Radhy ženy bijú mužov palicami, čím simbolizujú odplatu Krišnovi