Iný kraj, iný mrav

Najrýchlejšie veľkonočné vajce v Írsku

Všetky vajíčka, ktoré znesú sliepky na Veľkonočný piatok, označia Íri krížikom. Na veľkonočnú nedeľu zje každý minimálne jedno takéto vajíčko. Biela sobota patrí väčšinou tradičným „slanečkovým“ sprievodom. Vtedy sú už ľudia týchto rybičiek prejedení, keďže Veľká noc je pre Írov predovšetkým obdobím pôstu. Potom už prídu na rad iné, väčšinou mäsové pochúťky. Veľkonočná nedeľa sa oslavuje tancom a rozličnými hrami v uliciach. Obľúbené je napríklad kotúľanie vajíčok po trávniku alebo z kopca. Vyhráva najrýchlejšie vajíčko, ktoré prejde cieľovou rovinkou ako prvé.

Hodovanie pod holým nebom na Cypre

Podobne ako u nás, aj na Cypre sa musí všetko lesknúť čistotou. Okrem upratovania sa pred Veľkou nocou zvyčajne dom aj vymaľuje a vynovuje. Zvykom je kúpiť si niečo nové aj na seba, najčastejšie nové topánky alebo oblečenie. Na Zelený štvrtok začnú gazdinky vypekať svoje špeciality – napríklad syrový koláč s mätovou plnkou, ktorý pochádza práve z Cypru. Slávnostné stolovanie sa má konať v blízkosti kostolov, preto sa počas nedele a pondelka presunú ľudia so svojimi dobrotami von k veľkým dreveným stolom. Tam sa začne hodovanie, tancovanie a hranie hier.

Austrálska vajíčková schovávačka

Vo Veľkej Británii a v Austrálii majú veľmi podobné veľkonočné zvyklosti. V nedeľu prichádza zajačik, ktorý schováva v záhrade vajíčka. Tie potom hľadajú deti a neraz sa k nim pridajú na pomoc aj dospelí. Niektoré deti nechávajú za odmenu zajačikovi v záhrade mrkvu. Štátnym sviatkom je aj pondelok, ale žiadne špeciálne tradície sa k nemu neviažu.

Mexické pálenie Judáša

Veľkonočný týždeň je pre Mexičanov týždňom osláv, keď väčšina miestnych nepracuje. Po zotmení sa zaplavia ulice ľuďmi, ktorí majú so sebou obrázky alebo papierové škatule so sladkosťami symbolizujúcimi Judáša. Tie sa zvyknú páliť, vešať alebo sa do nich búcha dovtedy, kým sa obal nepretrhne a nerozsypú sa po zemi.

Fínske čarodejnice

Tradičným veľkonočným jedlom je vo Fínsku misa mämmi, čo je ovsená kaša z vody a sladeného žitného sladu, ktorá sa pomaly pečie v lepenkových škatuliach. Pôvodne išlo o pôstny pokrm, ktorý je však dnes často dozdobený krémom a cukrom. Počas Veľkej noci môžeme vo Fínsku stretnúť malé čarodejnice a čarodejníkov, deti chodia koledovať s pomaľovanými tvárami a s metlovými násadami. Domov sa vracajú so sladkosťami a drobnými mincami. Tento zvyk je inšpirovaný severskými rozprávkami, v ktorých lietali čarodejnice na metlách práve na Veľký piatok.

Gréci si ťukajú

Týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva veľký alebo svätý týždeň, keď držia Gréci pôst. Vajíčka, ktoré maľujú na červeno, sa smú jesť až v nedeľu. Potom sa celý deň je, pije a tancuje. Ľudia si grilujú jahňacie mäso a nosia so sebou vajíčka. Keď stretnú známych, tak si s nimi ťuknú a povedia „Kristus vstal z mŕtvych“.